Keď zaočkovaným deťom nadávajú do zradcov

Keďže syn bol cez víkend na očkovaní, požiadala som triedneho učiteľa, aby ho ospravedlnil nasledujúci týždeň na telesnej výchove.

Neodporúča sa moc cvičiť, ani trénovať, ale dať si celkovo taký chill. Predsa len, aj niektorí dospelí sa cítia po očkovaní trochu slabší a nie celkom vo svojej koži. Ale je to dočasné. A vždy lepšie týždeň ležať na gauči po vakcíne, ako v márnici po covide, ako sa hovorí.

No nerátala som s tým, že ho začne v škole bolieť brucho a budem musieť ísť po neho domov uprostred vyučovania. Je to z očkovania? Z tej mastnej šišky od spolužiaka? Z polročných písomiek? Toľko možností, len si vybrať správnu.

Nakoľko mal chuť na ďalšiu mastnú šišku, asi to nebolo s tým bruchabôľom až tak dramatické. No zaujímavé začali byť jeho opisy z tých pár hodín, ktoré stihol stráviť v škole.

Ako jediný očkovaný z celej triede vyšiel za exota, neudržali sa viacerí spolužiaci, aby ho zasypali otázkami typu „prečo si očkovaný, keď si prekonaný“ a okrem toho sa o sebe dozvedel aj to, že je vraj zradca. Pri tom mávol rukou, že ho nezaujíma čo spolužiak XY hovorí.

Spýtala som sa ho, či je ok s tým, že je očkovaný a či vie, aký to má zmysel.

„Ak dostanem omicron, môžem mať ľahší priebeh ochorenia,“ povedal.

Nebolo tam žiadne také, že teraz som očkovaný a nemôžem ochorieť.

Ani raz tam nepadlo, že on, na rozdiel od spolužiakov, bude môcť ísť do jump arény, aquaparku alebo do kina. Nemá očkovanie spojené s „výhodami“ tohto typu.

Zodpovednosť k sebe samému

U nás doma sa vždy v tejto téme zdôrazňovala zodpovednosť k sebe samému, svojmu zdraviu.

Prišlo mi to zároveň ako dobrý spôsob, ako jednotlivec môže byť svojim rozhodnutím súčasťou niečoho väčšieho, chrániť aj ostatných okolo seba, tých zraniteľnejších, ktorí sa napríklad očkovať nemôžu. A to aj za cenu nežiaducich účinkov vakcíny. Vrátane nežiaducich komentárov od spolužiakov.

Vysvetlila som synovi, že deti v jeho triede len opakujú to, čo počujú doma, a teda aspoň má lepšiu predstavu, v akom prostredí jeho spolužiaci žijú.

Deti nasávajú od nás naše postoje, názory. A zdá sa, že si netreba robiť ilúzie o tom, že pri tak vyhrotenej téme, ako je očkovanie, nielenže zabúdame viesť deti k tolerancii iného názoru, či presvedčenia.

V tomto ako rodičia na plnej čiare zlyhávame. Čím slabší a ohrozenejší sa cítime, tým viac sa potrebujeme povyšovať nad iných. Sme možno aj hrdí na svoje deti, keď preberajú náš hrubý slovník. Naše jediné správne pochody.

Aj mňa by z toho mohlo brucho rozbolieť. Aj dve bruchá.

»»»»»» Prečítajte si aj: Máte doma pozitívneho? V karanténe musíte byť oveľa dlhšie.

(18 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...