Veľká voda

Akosi sme si my tu na juhu pribratislavskom zvykli, že prší –  pretože máme iba mokré topánky, sychravé byty bez kúrenia a otrávenú náladu. Žily nám to netrhá, pretože oželieme aj tú trochu zeleniny na záhrade, ktorá smeruje k urýchlenému rozkladu.

Registrujeme správy, čítame noviny, híkame. Ale dni tu idú, nie sme v tom namočení ani po členky, nieto, aby sme túto vodu trošku ďalej na východ nosili v sebe, vo svojich myšlienkach…

A ona je pritom tu. V našich blízkych, ktorí sú trošku ďalej.

Veziem kamošku spolu s mojimi zmokliakmi zo stanice v prudkom daždi. Ukazuje mi z mobilu fotky svokrinej záhrady v Sabinove.

„Môže tam sadiť ryžu.“ Povie sarkasticky a dodá pár slov o polmetrovej vode u jej kamošky doma v tom istom meste.

Pred desiatimi dňami takto uviazla vo vode druhá moja kamarátika – šla k rodičom do Slovenského Nového Mesta aj s deťmi. Miesto užívania si radosti s vnúčatami riešili čerpadlo a „odvodňovanie“. Možno to pre chlapcov bola trošku zábava, behať po dvore len v gumákoch…. ale asi len na chvíľu.

Dnes som deťom hľadala rozprávku na dobrú noc a celkom nás pohltili zábery veľkej vody.

Moji chalani – 5 a 3 roční – ani nedýchali. Obrazy kalnej, špinavej vody farby blata, zúrivo sa valiacej kade sa jej zachce, ich totálne vzali.

„To je škaredá voda,“ hovorí mi Šimon s vytreštenými očami. „A prečo je taká veľká?“

„Prší, a vody je už veľa, už sa nezmestí do potoka ani do rieky a tečie von…“

Komentujem im obrázky ľudí, ktorí vylievajú  – zas – vodu von z domov lavórmi, ukladajú vrecia s pieskom pred vchodové dvere miesto rohožky a brodia sa tou spúšťou.

Novostavby bez okien a omietky, ešte len hrubé stavby, ktoré majú skutočný krst – špinavou vodou.

Podvedome si uvedomujem, aká to musí byť zúfalosť –  zažiť to za pár dní znovu. Pach mokrých, zatuchnutých vecí, mnohé z nich nenávratne umretých vďaka dažďu. Prognóza bledá, poisťovne si šúchajú ruky, lebo peniažky sa im pekne hrejú na účtoch…

Človeka chytá zlosť z bezmocnosti. Keby tak miesto futbalových ihrísk v „správnych“ obciach bolo urobených aspoň pár protipovodňových opatrení, nových hrádzí, niečoho, čo by fungovalo a zachránilo aspoň čosi.

Ísť na východ alebo teraz len na skok k Nitre sa nedá – pulzujúci život a naše deti v kolobehu okamihov nás nepustia  ďalej, ako je zvyk.

Ale chceme vám dať vedieť, že na vás myslíme, že nám to nie je jedno. A žiada sa nám pomôcť, len nevieme ako… Možno aspoň modlitbou o dobré počasie a srdcom, ktorému nie je jedno, čo sa deje.

Sme s vami, vy, čo ste so svojimi rodinami pod vodou… 

Ak máte nápad na praktickú pomoc, alebo správy o situácii, podeľte sa s nami vo fóre.

Ilustračné foto: sxc.hu