Keď dieťa utečie z domu

Môže sa to stať komukoľvek z nás. Dieťa sa potichu vytratí z domu bez toho, aby sme si to všimli. Alebo sa nevráti domov v čase, keď ho očakávame. Možno tušíme, kde by mohlo byť. A možno vôbec nemáme poňatia, kde sa dieťa nachádza. Môže byť nezvestné niekoľko minút, hodín alebo v horšom prípade aj niekoľko dní.

Prečo dieťa uteká z domu? Ako zareagovať na útek dieťaťa? Čo v takej situácii robiť? Na tieto otázky celkom kompetentne odpovedá Sarah Naish, adoptívna mama piatich detí vo svojej knihe Terapeutické rodičovstvo.

Shutterstock

Prečo dieťa uteká z domu

Sú rôzne dôvody, prečo dieťa utečie z domu, nielen preto, že vzdoruje, hnevá sa na rodiča, ktorého chce útekom potrestať.

Môže ísť aj o pocity strachu alebo obavy, že rodič zle zareaguje na situáciu, v ktorej sa dieťa ocitlo. Prípadne sa chce vyhnúť pocitom hanby.

Útek môže byť najlepším spôsobom, ako získať dočasnú kontrolu nad situáciou alebo nad vlastnými pocitmi, hovorí Sarah Naish.

Dieťa si tiež nemusí dostatočne uvedomovať príčiny a následky. V tínedžerskom veku môže byť za útekom z domu aj partia rovesníkov, pocit, že chce patriť inam, byť s niekým, kto mu rozumie lepšie ako rodičia.

A niekedy to môže byť „skrat,“ dieťa koná impulzívne, v zápale okamihu, nie je schopné ovládať sa.

»»»»»» Prečítajte si aj: Neznížte sa na hádku s rodičom, radí terapeutický rodič.

Polícia uvádza tieto najčastejšie dôvody nezvestnosti detí a mládeže:

strach zo zlých študijných výsledkov,
túžba po nezávislosti, dobrodružstve,
snaha vymaniť sa spod kontroly dospelých,
niekedy deprimujúce sociálne prostredie, v ktorom dieťa vyrastá – týranie detí,
únosy detí jedným z rodičov – rozvedení manželia,
v horších prípadoch sa dieťa stáva obeťou trestného činu.

Ako sa správať, keď dieťa utečie z domu?

Ako prvú vec radí Sarah Naish položiť si otázku: v akom psychickom rozpoložení bolo dieťa pred odchodom?

Je rozrušené? Je pravdepodobné, že ublíži sebe alebo ostatným? Ak áno, obráťte sa na tiesňovú linku.

Informujte svojich najbližších: kontaktujte ďalších členov rodiny, priateľov a susedov.

Sociálne siete. Ak sa dieťa objavuje na sociálnych sieťach, komunikujte s jeho priateľmi. Môže sa stať, že sa dieťa rozhodlo ostať u niekoho známeho.

Chvíľa pre seba. Doprajte si chvíľu pre seba, zhlboka dýchajte a upracte si myšlienky, aby ste dokázali racionálne uvažovať, zanalyzovať situáciu a naplánovať návrat dieťaťa.

Spúšťače. Skúste identifikovať bezprostredné spúšťače, ktoré spôsobili, že dieťa odišlo. Bolo to napríklad preto, lebo sme mu povedali, že nemôže ísť von? Alebo preto, že sme žiadali, aby sa vrátilo „príliš skoro oproti jeho rovesníkom, ktorí môžu byť vonku dlho do noci?“

Telefón dieťaťa. Ak má dieťa telefón, je dobré používať aplikácie, ktoré vedia pomôcť zistiť, kde sa dieťa nachádza. Napríklad slovenský Sygic ponúka bezplatnú aplikáciu Family Locator. Ak používate iPhone, vie byť nápomocné zdieľanie polohy. Môžete dostávať hlásenie o polohe a vidieť, kedy dieťa dorazilo na určité miesto alebo z neho odišlo, prípadne či sa v určitom čase nachádza na nejakom mieste. Apka Nájsť môže zistiť, či je telefón dieťaťa online alebo offline, aj prepnúť zariadenie do režimu Stratené.

Ako komunikovať s dieťaťom cez telefón.

Sarah Naish radí nezahlcovať dieťa nekonečným prúdom správ.

Vyhýbajte sa frázam typu „Tak veľmi sa o teba bojím“ a podobne, pretože môžu u dieťaťa vyvolať pocity hanby a spraviť presný opak toho, čo chceme: sťažiť návrat dieťaťa domov. Dieťa môže mať tiež pocit, že má nad vami moc, čo tiež poslúži tomu, aby si útek „predĺžilo.“

Aj keď je to ťažké, zvoľte srdečný, empatický tón. Môžete napísať napríklad: „Myslím, že si sa naozaj nahneval, keď som povedala, že neskôr nemôžeš ísť von. Dúfam, že sa čoskoro budeš cítiť fajn.“

Rovnako empaticky by mali posielať správy aj iné osoby, ktoré môžu byť v kontakte s dieťaťom. Aj ony by sa mali vyhýbať nátlakovému tónu, aby sa dieťa vrátilo domov, lebo sa rodičia o neho ohromne boja.

Ako reagovať po tom, čo sa dieťa vráti?

Sarah Naish, ktorá mala opakovanú skúsenosť s útekom svojich adoptovaných detí, bola pre svoje traumatizované deti doslova terapeutickým rodičom. Pre nás ostatných spísala rady, ako sa zachovať a reagovať na navrátilca:

Nepúšťajte sa do siahodlhého rozhovoru na tému „prečo.“

Privítajte ho s empatiou a otvorenosťou: „Som rada, že si späť. Vyzeráš, že je ti trochu zima…“

Viem, že keď si robíte starosti a ste nahnevaní, je to veľmi ťažké, ale tento prístup znižuje pravdepodobnosť, že dieťa opäť utečie. A čo je ešte dôležitejšie, ak dieťa predsa len znovu utečie, vďaka tomuto postoju bude návrat pre neho jednoduchší.

Keď sa dieťa vráti, ponúknite mu niečo na jedenie alebo pitie. To okamžite znižuje úroveň stresu a odstraňuje bariéru hanby alebo strachu.

Použite stratégie pomenovania potreby a reflexie, aby ste prišli na to, prečo dieťa utieklo.

Môžete sa o tom nenútene s dieťaťom porozprávať ďalší deň alebo počas obdobia „nápravy“ vášho vzťahu.

V prípade potreby použite prirodzené následky. Keďže ste stratili čas s jeho hľadaním, môžete napríklad meškať s niečím, čo od vás dieťa chce. Buďte však opatrní, pretože to môže ľahko spustiť novú epizódu úteku.

Keď sa dieťa nevracia domov

Ako už bolo spomenuté vyššie, kontaktujte tiesňovú linku čo najskôr po úteku/zmiznutí dieťaťa/nevrátení sa domov, pokiaľ máte obavy, že si vaše dieťa môže ublížiť alebo môže ublížiť iným.

V prípade, že sa vaše dieťa nevráti domov v obvyklom čase a máte obavy o jeho bezpečnosť, obráťte sa na miestnu políciu čo najskôr, nečakajte 24 hodín. Môže vám pomôcť začať pátranie a poskytnúť vám ďalšie rady a postupy pre rýchlejšie a efektívnejšie nájdenie/navrátenie vášho dieťaťa domov.

Čo hovorí polícia

V prvom rade skúste dieťa kontaktovať na jeho mobilnom telefóne (nevolajte často kvôli vybitiu batérie, radšej píšte SMS).
Je potrebné preveriť všetkých rodinných príslušníkov, kamarátov, spolužiakov, triednych učiteľov, susedov a prehľadať všetky miesta, kde by sa dieťa mohlo nachádzať.

Je potrebné:

zistiť, kde bolo dieťa naposledy a s kým (prezrieť blízke okolie posledného známeho pobytu dieťaťa),
telefonicky alebo osobne zistiť, či sa dieťa nenachádza u príbuzných, v škole, či o ňom nevedia učitelia zo školy, ktorú dieťa navštevuje,
zistiť u spolužiakov a kamarátov dieťaťa, či nevedia kde sa nachádza,
zistiť u jeho kamarátov aké mal plány, kde a prípadne s kým sa mal stretnúť,
zistiť, či sa dieťa nenachádza v nemocnici alebo na inom verejne prístupnom mieste,

Ak je toto pátranie neúspešné, je nevyhnutné zistiť,

čo všetko si dieťa mohlo zobrať so sebou,
spomenúť si, čo presne malo na sebe oblečené
a nájsť jeho najaktuálnejšiu fotografiu,
adresy miest, kde sa obvykle zdržuje,
kontakty na jeho kamarátov,
aktuálny zdravotný stav,
popis špecifických telesných znamení,
iné zvláštnosti na lepšiu identifikáciu nezvestnej osoby,

Nezvestnosť je potrebné nahlásiť na najbližšom obvodnom oddelení Policajného zboru, kde policajt s oprávnenou osobou spíše zápisnicu o podaní vysvetlenia a vyplní tlačivo “Oznámenie o nezvestnej osobe“,

Súčasne je nutné zabezpečiť prítomnosť rodinného príslušníka, resp. známeho v mieste trvalého bydliska dieťaťa, aby táto osoba v prípade jeho návratu domov, informovala hľadajúcich rodičov.

Polícia ako prvé vypočuje oznamovateľa nezvestnosti. Je dôležité mať pripravené základné informácie o nezvestnom dieťati. Dôležité je všetko, najmä aktuálna fotografia,popis oblečenia, informácie o možných okolnostiach vzniku nezvestnosti, ako aj o tom čo všetko už preverovali rodinní príslušníci, príp. známi.
Dôležité je povedať polícii, či je dieťa choré, či pravidelne užíva nejaké dôležité lieky alebo trpí nejakou poruchou.
Polícia začína po dieťati pátrať okamžite. Vyrozumejú sa všetky policajné hliadky v teréne a pripravia sa podmienky na zahájenie pátracej akcie.

»»»»»»» Prečítajte si aj: