Puberťáci v posteli

Kedy deti začínajú inak vnímať svoje telo a intimitu smerom k blízkym rovesníkom?

Deti sú sexuálne bytosti, niektoré deti sa učia a používajú slová opisujúce sexualitu v relatívne ranom veku. Sexuálne prejavy a jazyk, ktorý používajú deti na opisovanie sexuality, obklopuje silné napätie a tabuizovanie zo strany dospelých. S vekom pribúda záujem o opačné pohlavie, kladenie otázok o sexualite, ale aj pozeranie si obrázkov nahých tiel, kreslenie pohlavných orgánov, používanie slov označujúcich sexualitu, rozprávanie o sexuálnom styku.

Deti už v prvom roku života pri preskúmavaní vlastného tela objavia pohlavné orgány a mnohé z nich zistia, že ich dráždenie je príjemné. Nová vlna záujmu o pohlavné orgány prichádza v predškolskom veku, nejde však len o hru s vlastným telom, ale deti sa zameriavajú i na druhé pohlavie. Rodičia môžu pristihnúť chlapčeka a dievčatko pri hre „na doktora“.

Pozornosť vzbudzujú anatomické rozdiely medzi deťmi a dospelými, deti sa učia kedy je dovolená a kedy zakázaná nahota, čo sa nemá obzerať, čoho sa nemajú dotýkať pred ľuďmi a čoho sa nemajú dotýkať vôbec. Väčšinou stačia jemné náznaky k tomu, aby deti pochopili a prijali ako samozrejmosť, že najmä pohlavné orgány rodičov, súrodencov, ale aj iných ľudí sú tabu. Pozor si treba dať, aby deti nenadobudli dojem, že celá sexualita je niečo zlé.

Ako reagovať na to, keď deti, ktoré spolu vyrastali, majú k sebe blízko, ale sú opačného pohlavia, v puberte nemienia meniť svoje zvyky?

Rozprávanie sa o sexualite by malo byť súčasťou rodičovskej výchovy. To, ako prežívajú tínedžeri svoje priateľské a intímne vzťahy, do veľkej miery predurčujú skúsenosti v rodine ako prvom „emocionálnom priestore“. Preto je veľmi dôležité, v akom rodinnom prostredí mladý človek vyrastá, či je milovaný, prijímaný, chápaný, akú starostlivosť mu venujú rodičia.

Rodičia by mali svoje deti vypočuť, nezosmiešňovať, nepodceňovať to, čo je pre ich dieťa „životne dôležité“. Podporia tak svoje dieťa v tom, aby sa im zdôverilo a otvorene sa s nimi rozprávalo aj o intímnejších veciach. Zároveň sa tak vytvorí priestor i pre rodiča, ktorý môže viac korigovať správanie tínedžera, vyjadriť i obavy alebo nesúhlas s konaním dospievajúceho. Je však dobré, keď rodičia počítajú s tým, že sa nedozvedia všetko, že deti budú mať tajnosti, prípadne sa stretnú s odmietnutím.

Dobre a čo v prípade, že ako rodič nesúhlasím s tým, aby môj syn spal na jednej posteli s rovnako starou sesternicou? Nad čím by som sa mohla zamyslieť, skôr, než niečo poviem deťom?

Je ťažko povedať nejaký konkrétny postup. Je to vždy o vzťahu, ktorý ako rodič s deťmi mám vybudovaný. To, čo sa mi zdá nápomocné pri vlastnom uvažovaní v podobnej situácii súvisiacej so sexualitou tínedžerov, sú tieto otázky:

• Ohrozuje správanie detí iných ľudí?
• Správa sa tak väčšina?
• Má z toho človek dobrý pocit? Nezneužíva iných ľudí?
• Neprekračuje zákon?
• Je to v súlade s daným náboženským alebo filozofickým názorom?
• Je to v súlade so zvyklosťami v danej kultúre?

Dôležitá je vzájomná komunikácia medzi rodičom a dospievajúcim, týkajúca sa nielen zadávania hraníc typu „domov príď do desiatej“, ale napríklad aj hľadanie  a posúvanie hraníc týkajúcich sa  sexuality, vzťahov medzi chlapcami a dievčatami…

Možno donedávna rodičia nevnímali problematicky, keď u nich v byte prespala kamarát/ka vášho veľkého 14 – 15 ročného dieťaťa, prípadne spanie tínedžerov v rodine v spoločnej posteli. A zrazu sa pri poznámke, že chlapci spia zvlášť a dievčatá tiež, konfrontujú s otázkou „prečo?“. Deti to nemusia považovať za „divné“, veď sa chcú spolu len rozprávať…

Nápomocné pre rodičov môže byť rozmýšľať, prečo im to vadí, či je to o predsudkoch, obavách, čo by sa mohlo stať. Treba tu tiež zdôrazniť, že debaty a rozhovory rovesníkov majú v období puberty významné miesto, či už je to preberanie osobných otázok, ktoré majú ostať v tajnosti alebo výmena zaujímavých informácií o spolužiakoch.

Podstatné je nepoužívať len zákazy a príkazy, ale snažiť sa vytvoriť s tínedžerom dohodu, ideálne dopredu a včas, napríklad ako to bude, ako to vyriešime, keď u nás prespí bratranec/sesternica.

Rodičia môžu komunikovať svoj pohľad, obavy či nesúhlas napríklad formulkou „vidím, že sa tešíš, že tu sesternica prespí, ustelieme jej v druhej izbe, aby mal každý súkromie…“, prípadne „už ste takí veľkí, nepríde mi to vhodné, aby ste spolu spali v jednej posteli“.

Toľko odborný pohľad na zmienený problém. Spýtala som sa ešte dvoch žien na takú čisto praktickú, mamičkovskú skúsenosť. Čo povedali?

Barbora: „Mne koedukované spanie ťažkú hlavu nerobí a ani nerobilo. Pátrala som v detskej minulosti, ako nás bolo veľa sesterníc a bratrancov zo silne veriacej otcovej rodiny, tak si nepamätám, žeby sa z toho robil nejaký problém. Myslím si, že deti si sami stanovia hranicu, kedy už to tak nebudú chcieť. Myslím, že prespávanie rodiny alebo rodinných kamarátov pohromade je OK.

Asi by to bolo horšie, ak by som tie decká vôbec nepoznala, to by som bola viac v strehu. A príde mi to ako s pitím alkoholu – lepšie, keď decká vidia, že sa pije alkohol tak rekreačne, trochu, potom to nie je AŽ také lákavé tabu. Tak to vnímam podobne s tými chlapčensko ženskými vecami…“

Mirka: „Ja by som to asi nechala po prvé riadne prejavy puberty – menštruácia a podobne. A myslím, že sa tie deti samé začnú sťahovať do vlastných táborov…“

Ak máte vy sami s podobnou situáciou skúsenosť, podeľte sa o ňu, budeme radi.

	Mohlo by vás zaujímať: Tehotná v sedemnástich?

(5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...