Každý rodič si želá, aby sa jeho dieťa vedelo správne rozhodovať. Aby dokázalo povedať nie, keď mu rovesníci budú ponúkať alkohol alebo drogy. Aby vedelo rozpoznať, keď s ním ktokoľvek nezaobchádza s rešpektom, ale ho citovo vydiera. Preto deti potrebujú silného rodiča, ktorý vie povedať nie.
Shutterstock
Rodič, ktorý má hranice
Predstavte si, že vašej dcére povie nejaký mladík, do ktorého je zaľúbená: „Ak ma máš rada, vyspíš sa so mnou.“ Asi by ste nechceli, aby podľahla tlaku, ale aby si zachovala svoju tvár. Aby dala jasne najavo, kde sú jej hranice, bez ohľadu na to, čo si o tom myslí dotyčný chrapúň.
Ako v podobných situáciách dieťa obstojí, do istej miery záleží aj od toho, aký má doma vzor. Či má doma rodiča, ktorý sa nebojí povedať nie. Rodiča, ktorý má hranice. Rodiča, ktorý zvládne ustáť nesúhlas toho druhého, aj vlastného dieťaťa.
Psychicky silný rodič vychová psychicky silné dieťa
Psychicky silní ľudia sú ľudia, ktorí nepotrebujú vyhovieť všetkým. Vedia sa rozhodnúť rozumne a nezmení na tom nič ani tlak ostatných, či nesúhlas okolia.
Takých rodičov potrebujú naše deti, aby aj z nich mohli vyrásť odolné osobnosti.
Najčastejšie majú tendenciu podľahnúť manipulácii rodičia, ktorí nie sú so sebou spokojní a neustále o sebe pochybujú.
Sú to rodičia, ktorí sa svojim deťom nadovšetko venujú, trávia s deťmi toľko času, koľko len chcú, a predsa majú stále pocit, že to nestačí. Že by mohli byť lepšími rodičmi. Vôbec im neprospieva, keď sledujú iných rodičov a porovnávajú sa s nimi, vychádzajú sami pred sebou vždy horšie. Hovoria si, že by mali robiť pre svoje dieťa viac.
Chronicky previnilí rodičia cítia svoje nedostatky sústavne. Pocit viny sa potom môžu snažiť zahnať napríklad tým, že nikdy neoddychujú, neodídu od detí, nič si nekúpia. Stačí, že dieťa zaplače alebo začne kričať, že má najhoršieho rodiča na svete a zlomí sa, podvolí sa slzám dieťaťa, nechá sa zmanipulovať. Všetko mu dovolí, dopraje…
Deti nás potrebujú aj skúšať
Rodičovstvo sa nevyhne pokusom o manipuláciu zo strany dieťaťa. Bude nás skúšať, testovať naše hranice. Dobre poznáme vety ako „Ale veď sme sa celý deň nevideli…“ alebo „Ale ostatné deti to majú…“ či „Iné deti to môžu robiť, len ja nie…“
Keď takýmto spôsobom dieťa žobroní, dokonale nás preverí. Zistí, ako a či sa vieme rozhodovať. Či sme silní alebo slabí. Či to zvládneme, keď ide do tuhého.
Nie hovorím nápadu, vrtochu, či možnému nebezpečenstvu, v ktorom by sa mohlo ocitnúť dieťa, ak by som mu vyhovel. Moje nie neznamená, že ho nemám rád. Práve naopak. Niekedy musím povedať nie, pretože ho mám rád. Mám ho rád a znesiem jeho odpor, jeho nesúhlas, jeho hlasný či tichý protest.
Ak ma máš rada…
„Ak ma máš rád, tak to urobíš…“ dokážeme zmeniť na „Mám ťa rád, aj keď neurobím to, čo si želáš.”
Mať rád neznamená povinnosť vyhovieť. Mať rád znamená rešpektovať jeden druhého.
Silný rodič zvládne takéto situácie ustáť. A preto je pre dieťa nielen bezpečným prístavom, na ktorý sa dá spoľahnúť. Ale aj príkladom, vzorom správania, ktoré si dieťa osvojí.
