EduPage, monitor dychu pre školákov

24 hodín v službe

Máme lepší pocit, keď máme o deťoch prehľad, keď sme nepretržitými rodičmi v 24-hodinovej službe, že to máme pod kontrolou.

Hoci to zákonite znamená napríklad to, že sa nemôžeme dobre sústrediť v práci, že náš výkon pôjde dolu vodou, ak nám uprostred porady pípne správa o zabudnutej úlohe, či poznámke zo správania.

Že možno vyrušujeme kolegyňu pri vedľajšom stole, keď spustíme spŕšku sprostých slov, lebo prišla ďalšia päťka z diktátu. Že máme hneď a zaraz blbú náladu, keď sa dieťaťu nedarí a ovplyvňuje to náš deň, aj vzťahy naokolo.

Je zaujímavé sledovať, čo to s nami robí. Aké pocity, emócie to v nás vyvoláva. Ako nás to neustále špehovanie detí ovplyvňuje. Edupage, monitor dychu nášho školáka.

EduPage, poznávacia pomôcka

Vďaka tejto aplikácii, ktorú som osobne nepoužívala, kým boli deti na prvom stupni, som sa o sebe dozvedela hneď niekoľko vecí. Napríklad, že som jednou z tých mám, ktoré si od svojho materstva nevedia, či nemôžu, nechcú, nedokážu oddýchnuť (niečo z toho).

Od formy k obsahu

Ďalej som si všimla, že táto elektronická pomôcka mi síce môže zdvihnúť mandle, keď prídu nejaké nelichotivé, nepotešujúce správy. Tie by ale prišli tak, či onak, aj bez tohto média. Len by som sa s nimi musela pasovať zoči-voči dieťaťu, ktoré by to odo mňa schytalo ako prvú ranu kapitána.

Takto sa mi lepšie darí ovládať. Mám možnosť rozmyslieť si, ako budem reagovať na zlú známku. Môžem sa dozvedieť viac o nejakom probléme, ktorý sa stal v škole, keď napíšem učiteľovi, skôr ako by som obvinila dieťa, čo zase vyvádzalo a prečo sa nezmestilo do kože.

Predtým som viac riešila, že by som nemala vybuchovať kvôli známkam, že som zase zlyhala, keď som kričala viac, ako bolo potrebné a vyhrážala sa viac, ako to dávalo zmysel. A teda, pred očami som mala viac menej len tú formu.

Teraz, keď prežujem prvé dojmy zo zlých správ mimo live stream detí, sa konečne môžem dotýkať aj obsahu: prečo je to pre mňa také dôležité? Prospech, správanie detí, ich život mimo domu.

Za to nemôže žiadna aplikácia, na ktorú by som mohla zvaliť, že to ona zo mňa robí nepretržitého rodiča.

Koho je to vlastne známka?

Je vlastne úplne jedno, či si telefón nastavím tak, aby mi nechodili žiadne notifikácie. Nezmením totiž nastavenie spoločnosti, ktorá nalieha na povinnosti rodičov, odvoláva sa na ich zodpovednosť a ak dieťa nemá dobré výsledky, ukazuje na nich prstom, že si nerobia svoju prácu dobre. Že by sa deťom mali viac venovať.

Pri nepretržitom sledovaní detí sme zároveň sledovaní aj my, rodičia, či náhodou nezanedbávame svoje deti. Obava, že by ostatní mohli mať zámienku, že si neplníme svoje povinnosti, nás potom vedie k tomu, že deti potrebujeme prehnane kontrolovať, sme príliš starostliví, príliš „na nervy.“

Nie som jediná mama, ktorá sa pri zlej známke dieťaťa opýtala: a koho je to vlastne päťka? Môjho dieťaťa alebo moja? Nie som jediná mama, ktorej napadlo: fúha, asi to nerobím dobre, keď nie som schopná vzbudiť u dieťaťa záujem o učenie, prinútiť ho, aby sa viac učilo.

Ak to prežívame ako vlastné zlyhanie, akoby sme prestávali rozlišovať, čo je ešte naše a čo už nie. Prestávame rozlišovať, čo je zodpovednosť rodiča a čo je zodpovednosť dieťaťa. A navyše v sebe niekde nosíme obrovský, zbytočný balvan viny.

Vypnúť EduPage je ľahké. Vypnúť prehnane milujúce matky ťažšie. Pomôcť nám môže pripomienka, že nie sme, naozaj nie sme jediné zodpovedné za osud nášho dieťaťa.

»»»»»» Prečítajte si aj: Akú odmenu si zaslúžim za vysvedčenie svojich detí.

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...