Intenzívne rodičovstvo, do ktorého nás tlačia, aby sme boli “dobrí” rodičia, škodí

Médiá a sociálne siete vytvárajú predstavu, že dobrý rodič je ten, ktorý dáva deťom všetko. Tzv. intenzívne rodičovstvo, ktoré je fenoménom posledných rokov, vytvára veľký tlak na to, aby sme s deťmi trávili množstvo času. A takisto, aby sme do detí veľa investovali finančne aj emocionálne.

Mnohým rodičom sa však súťaž o ideálneho rodiča vymkne z rúk. Odráža sa na nepohode rodičov a podpisuje sa na mnohých problémoch detí a dospievajúcich.

Intenzívne rodičovstvo nie je pozitívny trend

“Tí rodičia, ktorí majú silne internalizovanú predstavu o tom, že byť dobrým rodičom znamená venovať dieťaťu intenzívnu pozornosť, dávať mu mnoho príležitostí pre rozvoj, dávať do popredia potreby dieťaťa pred svojimi potrebami, využívajú vo vyššej miere nadmernú kontrolu a intenzívne rodičovstvo,” tvrdia psychológovia Bačíková, Barbierik, Kalina, autori monografie “Keď dospievajúci potrebuje nielen psychológa.”

Takéto charakteristiky “dobrého rodiča” sú možno trendy na sociálnych sieťach, ale psychologické východiská aj skúsenosti sú s týmto pohľadom v rozpore.

Psychologická kontrola

Intenzívne rodičovstvo sa môže prejaviť v podobe psychologickej kontroly, najmä v prípade, ak sú rodičia nadmerne zameraní na výkon dieťaťa. Psychológovia sa však pri intenzívnom rodičovstve častejšie stretávajú s nadmernou behaviorálnou kontrolou. Nadmerne kontrolujúci rodičia sú veľmi vrelí, prejavujúci emócie a lásku voči dieťaťu. Avšak nerešpektujú individuálne a vývinové potreby dieťaťa.

Nadmerná kontrola

Nadmerná kontrola je také správanie rodiča, kde je prítomná:

nadmerná ostražitosť,
prílišné riadenie každodenného života dospievajúceho,
neadekvátne zasahovanie do rozhodovania dieťaťa, do súkromia dieťaťa,
bránenie dieťaťu v samostatnom riešení problémov,
či nadmerný strach o jeho bezpečnosť.

“V literatúre sa môžeme stretnúť s viacerými pojmami: nadmerná kontrola (over-controll), nadmerná angažovanosť (overinvolvement), hyperrodičovstvo (hyper-parenting), či nadmerná ochrana (overprotection). Tieto pojmy sú často vnímané ako synonymá, avšak rozdiel je v motivácii rodičov,” vysvetľujú psychológovia.

Pri nadmernej ochrane je motiváciou rodičov úzkosť a snaha ochrániť zraniteľné dieťa. Pri nadmernej kontrole alebo angažovanosti je motiváciou rodičov dosiahnuť úspech dieťaťa.

Kultivujúca, helikoptérová a tigria výchova

Ulcers rozlišuje tri základné formy nadmernej kontroly rodičov: kultivujúca výchova, helikoptérová výchova a tigria výchova.

Kultivujúci rodičia nadmerne kontrolujú a štruktúrujú čas dieťaťa. Kedykoľvek je to možné, stimulujú jeho vývin prostredníctvom rôznych podnetov, štruktúrovaných voľnočasových aktivít či bohatou kultivujúcou konverzáciou.

Helikoptérová výchova je charakterizovaná nadmernou ochranou dospievajúcich, ktorá je veku neprimeraná. Helikoptéroví rodičia proaktívne riešia prípadné problémy a hľadajú najjednoduchší spôsob, ako by ich dieťa mohlo uspieť.

Tigria výchova nesie v sebe nadmernú prísnu kontrolu spojenú s trestaním a striktnými pravidlami s cieľom dosiahnuť úspech.

Kontrola je dobrá vec. Ale len primeraná

Stanovovať pravidlá a kontrolovať ich dodržiavanie, je pozitívnym faktorom vo vývine detí a dospievajúcich. Tieto pravidlá sa však musia postupne upravovať a meniť, aby boli v súlade s vývinovými potrebami dieťaťa.

“Rastúca potreba nezávislosti, voľnosti a samostatného rozhodovania dospievajúceho vyžaduje postupnú zmenu v rodičovskom správaní. V tomto kontexte môžeme nadmernú kontrolu definovať ako nesúlad medzi mierou angažovanosti rodičov a vývinovými potrebami dieťaťa.”

Nadmerná kontrola býva považovaná za jednu z najčastejších príčin úzkostí detí a dospievajúcich. Súvisí s nižšou sebaúctou, aj problémovým správaním.

Keď rodičia nenapĺňajú potreby dieťaťa

Rodičia, ktorí sú naplno vnorení do výchovy tak, že celý ich život sa točí okolo dieťaťa, môžu byť spoločnosťou vnímaní ako tí dobrí. Napriek tomu intenzívne rodičovstvo nie je zárukou toho, že potreby dieťaťa budú naozaj naplnené.

Jedna z psychologických teórií hovorí o troch základných psychologických potrebách, ktoré by mali mať dospievajúci naplnené: potrebu vzťahovosti, kompetencie a autonómie.

Vzťahovosť znamená mať emocionálny vzťah s blízkymi osobami.
Potreba kompetencie zdôrazňuje potrebu človeka cítiť sa schopný samostatne konať.
Potreba autonómie je o nezávislosti: o tom, že koná z vlastnej vôle, nie z dôvodu vonkajších tlakov.

Nadmerná kontrola rodičov do všetkých týchto potrieb dieťaťa zasahuje. Negatívne.

“Ak sa rodičia nadmerne angažujú, nadmerne kontrolujú dospievajúceho, ich správanie môže dospievajúci vidieť ako neprimerane zasahujúce do jeho súkromia, a teda ohrozujúce jeho potrebu autonómie,” vysvetľujú psychológovia.

“Nadmerná pomoc rodičov a nerešpektovanie samostatného rozhodovania dospievajúcich môže ohroziť potrebu komepetencie. Napätie vo vzťahu dospievajúci – rodič ohrozuje potrebu vzťahovosti,” vymenúvajú odborníci negatívny dopad na všetky tri potreby dieťaťa.