Sťažnosti, ktoré počuť na mladých, nie sú nové a len menia názvy situácií. Vždy však ide o revoltu voči tomu, čo robia či nerobia dospelí.
V krajnom prípade však je nutné niekedy položiť aj otázku: ako je možné, že z tejto rodiny, navonok vyzerajúcej ako usporiadanej, inteligentnej, vzišlo takéto problematické dieťa? Ako je možné, že sa natoľko odlišuje od svojich rodičov?
Guy Gilbert na to ponúka odpoveď:
Ako zo svojho potomka vychovať delikventa
- Okamžite mu všetko dajte.
- Nikdy mu nehovorte nie. To by ho traumatizovalo.
- Netrestajte ho. A pokiaľ raz podľahnete pokušeniu ho potrestať, hneď to s ospravedlnením a veľkou pusou na čelo vezmite späť.
- Hlavne nešetrite spoločnosť, v ktorej žije. Robí mu náramne dobre, keď vidí, že je všetko blbé, idiotské, zbytočné a rozkladajúce sa. Nikdy nevyzdvihujte nič, čo sa spoločnosti darí a čo je na nej dobré.
- Bez obáv sa pred ním hádajte, milí rodičia. Až sa raz rozídete, tak ho to nezaskočí. Bude na to pripravený dlho dopredu.
- Kľudne mu opakujte, že keď sa mýlite, môžu za to „tí druhí“, nikdy nie vy. Skoro sa naučia tvrdiť, že všetku zodpovednosť za všetko zlé, čoho sa dopúšťajú, nesie spoločnosť a tí druhí.
- Nebráňte mu púšťať si televízor alebo surfovať po internete, kedy ho napadne, vo dne alebo v noci. Jeho srdce a myseľ bude zamestnávať video a zvuková aparatúra.
- Pokiaľ bude vaše dieťa držé na učiteľa a ten ho v škole pošle za dvere, nenechajte to tak, hneď za tým prehnane prísnym učiteľom choďte a priamo pred svojim potomkom mu povedzte pekne od pľúc všetko, čo si myslíte o jeho zneužívaní moci.
- Nedávajte svojmu potomkovi žiadnu mravnú alebo duchovnú výchovu. Nechajte na ňom, aby si zvolil, čo mu vyhovuje, až bude mať vek.
- Nikdy od neho nechcite, aby pomáhal s domácimi prácami, a keď sadne ku stolu, pozorne si vypočujte jeho kritické pripomienky k jedlu.
- Povaľuje sa v osemnástich až dvadsiatich rokoch na gauči a odmieta pohnúť prstom? Nezasahujte, ešte si potrebuje užiť teplo domova.
- Hovorte mu, že si nenájde prácu kvôli cudzincom, ktorí ho pripravujú o chlieb.
- Dávajte mu dôstojné vreckové. Keby mal náhodou menej ako kamaráti, znamenalo by to pre neho hrozné poníženie.
- Keď zistíte, že vám peňaženka „zoštíhlela“ o pár bankoviek alebo že u vás doma záhadne mizne alkohol, prípadne sú plné popolníky, nič nehovorte. Obrňte sa trpezlivosťou, časom to prejde…
- Pokiaľ vám raz zatelefonujú z polície, aby ste sa dostavili na služobné oddelenie, pretože vaše dieťa má drogy alebo sa dopustilo lúpeže, iba povedzte: „To je jeho problém“ a pokúste sa spomenúť si na všetko zlé, čo sa vám z vášho syna alebo dcéry nikdy nepodarilo vytiahnuť…
Alebo hádam po niečom takom ako rodičia netúžite?
S použitím knihy: O dětech a výchově