Terapeutka Victoria Prooday hovorí, ako to častokrát vyzerá, keď ju navštívia rodičia s deťmi.
Počúva: „Daj si dole bundu. Zaves si bundu. Choď do kúpeľne. Umy si ruky. Spláchni wc.“ A o minútu neskôr jej tí istí, frustrovaní rodičia, vravia: „Môj syn si stále zabúda desiatu, domácu úlohu, v kuse stráca školské pomôcky, šiltovky, fľašky…“
„Rodičov veľmi prekvapí, keď im poviem, že by mali prestať robiť deťom GPS, ak chcú, aby sa im zlepšili ich organizačné schopnosti,“ hovorí Prooday.
Prečo by s tým mali skoncovať?
Neustále rodičovské pripomienky slúžia deťom v každodennom živote ako externý navigačný systém. Tým, že sú rodičia ako GPS, zbavujú svoje deti zodpovednosti a nedovoľujú im rozvinúť vlastné organizačné schopnosti.
Mozog dieťaťa sa pri množstve pripomienok jednoducho vypne, lebo dieťa očakáva, že dostane pokyn, na aký je zvyknuté. Nemá tým pádom žiadnu potrebu ani motiváciu niečo si zapamätať a držať v hlave.
No v reálnom živote, upozorňuje Prooday, deti nebudú mať stále k dispozícii externé GPS-ko, ktoré ich bude udržovať zorganizované. Ani učiteľka, ktorá má v triede ďalších 25 žiakov, nemôže robiť navigátorku každému jednému z nich deň, čo deň.
»»»»»» Prečítajte si aj: Psychicky odolné deti majú rodičov, ktorí nerobia tieto veci.
Dieťa zvyknuté na sústavnú pomoc GPS-ka sa nemôže spoliehať na vlastný mozog, ktorý na „prežitie“ nie je trénovaný.
Pomoc, on je taký!
Rodičia sa Victorii sťažujú: „Ale veď mu to pripomíname preto, lebo nevie, čo má robiť.“
Moja odpoveď je jednoduchá, vraví Prooday: „Pokiaľ ste posledných 5 rokov museli pripomínať dieťaťu, aby si umylo ruky a spláchlo wc a ono si to napriek tomu ešte stále nezapamätalo, potom váš prístup skrátka nefunguje.“
Dieťa môže byť prirodzene „dezorganizované,“ čo vedie rodičov k tomu, aby sa správali ako GPS a poskytovali mu v kuse „pripomienkový“ servis. Zorganizovať sa alebo „upratať sa“ sa dá naučiť, natrénovať, avšak nie „pomocou“ pripomienok. Tie sú skôr brzdou v tomto procese.
Prečítajte si aj: Prečo sú deti znudené, nevedia čakať a nezvládajú frustráciu?
Ak to svojim deťom robíte, je načase prestať.
Victoria Prooday radí rodičom namiesto toho používať tieto organizačné stratégie:
Naučte dieťa používať diár. Je to užitočná zručnosť, ktorá pomôže vášmu dieťaťu byť viac samostatným.
Na osvojenie si každodennej rutiny, či už je to zoznam vecí, ktoré treba urobiť ráno, po škole, pri úlohách, pred spaním, môže pomôcť vizuálny „checklist.“ Dieťa si lepšie zapamätá, čo má kedy robiť, ak uvidí obrazovou formou, ako za sebou nasledujú jednotlivé činnosti.
Oveľa efektívnejšie, ako dieťaťu pripomínať, že zase urobilo niečo „zle,“ alebo neurobilo to, čo urobiť malo, je skôr prichytiť ho pri niečom, čo urobilo dobre a oceniť ho za to. Môžete na to použiť aj odmeňovací bodovací systém, dieťa sa bude snažiť splniť a odčiarknuť si zo zoznamu veci, ktoré sa od neho očakávajú.
Pri úlohách do školy používajte organizéry a záložky, aby sa dieťa lepšie zorientovalo, čo ešte treba dokončiť.
Nebyť chaotickým v bežnom živote sa dá naučiť pomocou jednoduchých cvičení, ako napríklad ísť do obchodu s nákupným zoznamom, roztriediť prádlo do práčky podľa farieb, uvariť jedlo podľa receptu a podobne.
Netreba sa báť nechať deti urobiť chyby, lebo len tak si uvedomia následky svojho „zabúdania.“ To v preklade znamená, nenosiť im sústavne desiatu alebo domácu úlohu, ak si ju nechajú doma na stole.
Victoria Prooday povzbudzuje rodičov, aby pomohli deťom spoliehať sa na vlastné GPS. Nech rastú s novými úlohami a zodpovednosťami. Neodopierajme im tieto životné lekcie a výzvy. Iba tak sa to naučia správne a budú v živote použiteľní, schopní a samostatní.