Keď budeme deti držať v ochrannej fólii, aby sme ich ušetrili úzkosti a strachu, takéto hranie na istotu naučí dieťa, že strachu v živote sa treba neustále vyhýbať.
Ukážme deťom, že najlepší spôsob, ako prekonať strach je vysporiadať sa s ním. Vychovávajme odvážne bytosti, ktoré dokážu vyjsť zo svojej komfortnej zóny.
Deti by nemali rozhodovať, čo bude jesť rodina na večeru alebo kam pôjdu v lete na dovolenku. Na takúto rozhodovaciu právomoc nie sú v ich veku pripravené. Keď sa k deťom správame ako k seberovným, či dokonca ich necháme šéfovať, tým ich pripravujeme o psychickú odolnosť.
Dajme deťom šancu, aby sa naučili, že v živote budú počúvať aj veci, ktoré sa im nepáčia, budú robiť aj veci, ktoré robiť nechcú. Je v poriadku nechať ich rozhodovať v jednoduchých záležitostiach. Zároveň je však potrebné zachovať jasnú rodinnú hierarchiu.
Myslieť si, že deti budú vždy dokonalé, je mimo realitu. Naučte svoje deti, že je v poriadku zlyhať. Je normálne nebyť jednotkou vo všetkom, čo robíš.
Deti, ktoré sa snažia stať lepšou verziou samých seba a nie najlepšími vo všetkom, nebudú svoju vlastnú hodnotu merať podľa toho, čo si o nich myslia druhí ľudia.
Shutterstock 7. Nezbavujme detí zodpovednosti Dovoliť deťom vyhnúť sa povinnostiam, či nechať ich doma, keď majú ísť do školy alebo škôlky, môže byť niekedy veľmi lákavé. Občas by každý rodič svojim deťom doprial trochu bezstarostného detstva.
Ale ešte stále sa bezstarostné detstvo dá prežiť tak, že deti nebudeme preťažovať niečím, čo nie je primerané ich veku. Inak patria povinnosti k detstvu: prostredníctvom svojich záväzkov deti rozvíjajú svoju duševnú silu, vďaka ktorej sa stanú zodpovednými ľuďmi.
»»»»»» Prečítajte si aj: Kríza “nezodpovedných” detí. Sťažujeme sa na seba .
8. Nechráňme deti pred bolesťou Zranené pocity, smútok a úzkosť sú súčasťou života. Ak umožníme dieťaťu zažiť negatívne pocity, je to pre neho príležitosťou, ako si precvičiť istú mieru nepohodlia.
Poskytnime deťom vedenie a podporu, ktorú potrebujú, aby nadobudli dôveru, že sú schopné vyrovnať sa s nevyhnutnými ťažkosťami v živote.
9. Necíťme sa zodpovední za emócie svojich detí Ak chceme rozveseliť dieťa zakaždým, keď je smutné alebo sa ho pokúšame upokojiť, keď je rozrušené, znamená to, že preberáme zodpovednosť za jeho emócie.
Deti sa ale musia naučiť svoje emócie zvládať. Učme deti, ako sa vyrovnať so svojimi emóciami zdravým spôsobom, aby neskôr neboli závislé od iných ľudí, ktorí to urobia za nich.
10. Dovoľme deťom urobiť chyby Opravovať deťom domáce úlohy z matematiky, dvojitá kontrola, či sú pripravené do školy, neustále pripomínanie im, čo majú robiť, nie je dobré pre ich budúcnosť.
Následky nejakého konania sú veľkým životným učiteľom. Nechajme deti robiť chyby a ukážme im, ako sa z nich môžu poučiť. Stanú sa tak silnejšími a schopnejšími.
»»»»»» Prečítajte si aj: Prestaňme deťom robiť navigáciu. Nie sme ich GPS .
Shutterstock 11. Nezamieňajme si disciplínu s trestom Trest znamená, že deti trpia, pretože urobili niečo zlé. Disciplína ale deti učí, ako byť v budúcnosti lepší. Vychovávať dieťa, ktoré sa bojí trestu, nie je to isté, ako vychovávať dieťa, ktoré si chce vybrať to najlepšie.
Používajme pri výchove metódy, ktoré pomôžu deťom rozvíjať sebadisciplínu, aby sa dokázalo lepšie rozhodovať.
12. Nepoužívajme pri výchove detí skratky Ak urobíme niečo pre dieťa alebo to urobíme namiesto neho, možno si v aktuálnej chvíli uľahčíme život, ale z dlhodobého hľadiska takéto skratky dieťaťu nepomáhajú. Tento model „pomáhania“ ukazuje dieťaťu, že nemusí toho veľa robiť. Naučme deti, že sú dosť silné na to, aby nejakú úlohu zvládli, aby niečo vydržali, aj keď sa chcú vzdať.
13. Nezabúdajme na hodnoty, ktoré učíme deti Mnohí rodičia neučia svoje deti hodnotám, ktoré sú v živote dôležité. Často je tomu tak preto, lebo zápasia s každodenným chaosom a zabúdajú, že sa musia pozerať na viac, na celkový obraz.
Uistime sa, že naše priority odzrkadľujú to, čo si v živote najviac ceníme: to dá našim deťom silu žiť zmysluplný život.
Loading...