Poznáte to, keď dieťa začne hovoriť : „Ja sama“…. a vajíčka, ktoré nieslo sú rozplesknuté na zemi!
„Nechaj ma mama ja už viem poumývať dlážku“…. a kuchyňa sa pomaly mení na plavecký bazén!
Tak kedy je ten správny čas?
Mnohým by sa uľavilo, keby dostali presné tabuľky. Nuž, ale keďže nie sme roboti, treba ísť na to inak. Keď si uvedomíme, že nikto múdry z neba nespadol, stáva sa prirodzeným rozmýšľanie o tom, že niekedy sa to musia aj deti naučiť. Ako na to?
Načasovanie
Ak sa len trocha dá, vyhovejme požiadavke dieťaťa skúšať samostatne sa obliecť, prichystať posteľ, umyť riad,….práve vtedy, keď ukáže , že je pripravené, že chce ísť do toho. Ak sa mu to nepodarí, podporte ho ocenením akéhokoľvek malého pokroku či celkovej snahy.
Popis situácie
Nezabudnite byť prichystaní zvládať aj možné menšie či väčšie katastrofy počas procesu. Je dobré, ak dokážete len vecne opísať, čo sa stalo: „Keď si niesla polievaciu krhlu, bola asi veľmi ťažká a prevážila ťa, že? Všade je voda. Poď zoberieme handru a utrieme to.“
Ak ostanete vo vecnej rovine a neuchýlite sa k moralizovaniu, dieťa si zoberie svoju lekciu a zapamätá si, že si musí naliať menej.
Navyše ho neodradíte od skúšania koľko je to správne množstvo. A to je proces učenia, rozmýšľania, rozhodovania. Kto sa vie rozhodovať je samostatný.
Zvládne to sám
Nechajte deti robiť veci, ktoré zvládajú sami. Často je pre nás náročné pozerať sa na dieťa, ktoré bojuje s natiahnutím ponožky.
Dôvodov prečo mu pomôcť je veľa – načo sa má toľko trápiť, veď som tu ja milujúci rodič, ktorý vie ako pomôcť.
Avšak vo výsledku mu tým vlastne hovoríme: „Ty to ani neskúšaj, si na to ešte malý, nemáš na to.“ Berieme mu sebadôveru. Navyše nerešpektujeme jeho chuť sa s daným problémom popasovať práve tu a teraz.
Rozhodovanie
Dajte deťom možnosť samostatne sa rozhodovať. Už od maličkého veku môžeme vytvárať priestor na to, aby dieťa mohlo prejaviť svoje želanie. Aj batoľaťu máte možnosť ponúknuť z dvoch hračiek nech si vyberie, ktorá ho v danej chvíli zaujíma.
Jednoducho každá voľba ukazuje dieťaťu, že môže rozmýšľať o tom, čo je pre neho dôležité a zavnímať, kam ho dané rozhodnutie zavedie. Ak mu prinesie radosť upevní si dané správanie a neskôr ho môže opakovať.
Ak sa pomýli, bude vedieť, že radšej sa tejto voľbe vyhnem. A takto získa skúsenosť o tom, že zvláda aj samo vyliezť na šmykľavku alebo prisunúť stoličku ku skrinke a vybrať si knihu z poličky.
Odložte odpoveď
Skúste sa neponáhľať s odpoveďou na detské otázky. Deti sa veľmi radi pýtajú . My rodičia chceme podporiť ich záujem a zvedavosť. Avšak zároveň ide aj o jedinečnú príležitosť, ako ich učiť samostatnosti.
Keď sedíte v aute a vaše dieťa sa spýta: „Mami načo sú tie semafóry na križovatke?“ Miesto vysvetľovania skúsme zistiť , čo si o tom myslí. „No, čo myslíš Ivanko, na čo?“ A dieťa sa často rozrozpráva samo. Ukáže schopnosti pozorovať a spájať v miere, ktorú nečakáme.
Aký záver nám z predošlého vychádza? Rozmýšľajme o tom, ako spraviť z nášho domu, z príležitostí priamo zo života akési „laboratórium učenia“.
Tým sa nám ukáže ten správny čas. K tomu nás povedú naše deti svojim jedinečným založením, záujmami a individuálnym načasovaním.
(15 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Vírusový zápal pľúc
Prečo si ma nenechala moja prvá mama, čo ma mala v brušku? Ona ma nechcela?
Kto je na vine pri reťazovej havárii a ako to vidí poisťovňa
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Deti by mali mať priezvisko po mame, nie po priateľovi
