Ako sa to správaš?

Zaujímavým je aj zistenie odborníkov, že pocit prežívania spokojného a naplneného života je vo veľkej miere spätý so schopnosťou rešpektovať pravidlá férovej hry. Uvedomujúc si tento závažný fakt, pre rodičov teda znamená, naučiť deti slušnému správaniu nielen preto, aby si vedeli vyjsť so svojim okolím, ale rovnako aj pre ich vlastný spokojný život.

Každé dieťa má svoj charakter. Niektoré sa naučia správnym “mravom“ úplne prirodzene, je to súčasť ich života, iné k tomu vyžadujú riadne rodičovské nasadenie. Efektívni  rodičia chápu, že sú chvíle, kedy budú tí „zlí“, ale zároveň majú aj škálu rôznych prístupov, ako doviesť deti k slušnému správaniu.

Tu je niekoľko praktických odporúčaní ako na to:

1. Naučme deti dobrým spôsobom: Pomôžu im úspešne zvládať rôzne spoločenské situácie. Ak je napríklad pre dieťa samozrejmosťou po príchode do spoločnosti nahlas pozdraviť prípadne podať ruku, určite si získa pozornosť niekoho, kto mu pomôže sa zorientovať v novom prostredí.
2. Všímajme si a oceňujme, keď konajú správne. Väčšina detí má prirodzenú snahu rodičov niečím potešiť. Potom sa veta od rodiča: „Pánečku ani som netušila, že máme doma kucháročku, čo nám vie pripraviť také chutné  raňajky!”… pre väčšinu detí stáva štartérom k opakovanému pozitívnemu správaniu.
3. Poďme im príkladom: Deti sa učia tým, čo žijú! Väčšina sociálnych zručností sa získava napodobňovaním toho, čo vidíme a počujeme. Preto buďme obozretní k tomu, čo v skutočnosti deti učíme pri jednaní s inými a s nimi. Pozor  najmä na vypäté situácie a zvládanie konfliktov.
4. Nacvičujme doma. Všimli ste si, že dieťa nezvláda zásady správnej komunikácie napríklad pri telefonovaní, požiadaní dospelého či rovesníka o pomoc, pri stolovaní alebo v spoločnosti,…? Niet jednoduchšej cesty ako pripraviť zábavnú hru, ktorej jadrom bude potrebná zručnosť. Deti s nami do toho radi pôjdu a ocenia spoločne strávený čas. Potrebné správanie spojené s príjemným pocitom zábavy si deti veľmi rýchlo osvoja.
5. Nechajme pôsobiť následky. Pokiaľ sa deti rozhodnú pre nevhodné správanie, rodičia majú možnosť ukázať im jednu z prirodzených zákonitostí života. Je ňou priama súvislosť medzi našou slobodou  a zodpovednosťou za následky, ktoré konkrétne správanie v danej situácii prináša.



Ak sa dieťa hrá na pieskovisku tak, že piesok padá na hlavu a do očí ostatným deťom rodič mu poukáže na to, čo robí. Jemne chytí Ferkovi ruku a povie mu: „Pozri piesok, s ktorým sa hráš padá ostatným deťom do vlasov a očiek. Čo myslíš je im to príjemné? Ako sa asi cítia?“ Dieťa vyjadrí pochopenie a prestane. Avšak o minútu pokračuje znova. Rodič opäť príde a povie: „Ferko, hádzanie piesku na iných je nepríjemné a ubližuje.  Môžeš si vybrať ostaneš tu a prestaneš, alebo ideme z ihriska preč?“ Ferko súhlasí, že prestane.  

Rodič ostane na blízku, aby ho mohol zastaviť už pri prípadnom náznaku neposlúchania. Ak Ferko opäť hádzanie zopakuje, rodič ho vezme preč so slovami, že zajtra sa môžu vrátiť a vyskúšať, či už rozumie, ako sa správať.

Dôležité je, že následky majú logickú súvislosť s nevhodným správaním, sú adekvátne situácii a rešpektujú dieťa (uznanie práva na omyl, potrebu skúšania hraníc).

(Žiadne hodnotenia)

Loading...