4 láskyplné pravidlá efektívneho rodičovstva

Prejavujte deťom lásku:

• usmievajte sa na ne, ako často sa len dá,
• píšte alebo kreslite deťom malé odkazy o tom, ako veľmi sú pre vás vzácne,
• privítajte ich do každého dňa objatím,
• uistite sa, že dostatočne často počujú naše slová o tom, ako ich máme radi,
• každodenne ich prekvapte svojou láskou. Či už fyzicky – objatím so slovami: „som taká šťastná, že sme spolu“. Alebo pozornosťou. Vtedy, keď od vás nič nečakajú príďte a ponúknite im, že sa s nimi zahráte karty či ich inú obľúbenú hru.  

Prijímajte dieťa také aké je, nesnažte sa ho prerobiť.

Uvedomte si, že každá ľudská bytosť je jedinečným originálom na celom svete. Nik iný neprišiel s takou kombináciou charakteru, talentov a schopností ako práve to vaše konkrétne dieťa.

Znamená to, že nik iný nemôže svetu ponúknuť to, čo dokáže len ono. Chce to „iba“ našu dôveru, že práve jeho odlišnosti, možno aj  handicapy mu slúžia na objavenie vlastnej cesty životom.

Pomáhame mu tým, že sa zaujímame o to, čo je pre neho dôležité, zaujímavé a cenné. Ide o našu odvahu dovoliť mu experimentovať, striedať záujmy, pustiť sa do sveta fantázie o tom, ako to bude vyzerať, keď raz bude maliarom, princeznou, kozmonautom,….

Naša odvaha asi najviac tkvie v ovládaní sa, aby sme nezačali dieťaťu okamžite vykresľovať realitu života: „na to nebudeš mať peniaze“, „to by si musel mať iné známky v škole, aby si sa stal kozmonautom“. Týmto mu berieme odvahu a túžbu hľadať tú svoju konkrétnu cestu či miesto, napríklad vo svete astronómie, vedy či bádania.

Zameriavajte sa na jeho silné stránky. Dôležité je povzbudzovať.

Predstavte si, ako vám bolo, keď ste sa rozhodli držať diétu. Stála kontrola toho, čo nesmiem dať do úst, koľko toho zjem a kedy. Čo vám to prinášalo? Zväčša neustále myšlienky na jedlo a najmä neprekonateľnú chuť na zakázané.

Preto to často vzdáme, alebo skončíme po čase so zvýšenou hmotnosťou vďaka JoJo efektu. O čom tento mechanizmus hovorí? Tam kde je naša myseľ, tam kde sústreďujeme našu pozornosť, tým smerom sa vydáme a tam sa aj dostaneme.

Preto, keď je dieťa neisté a hanblivé oceníme každé jedno pozdravenie cudzej osoby aj keď bolo sotva počuteľné, všimneme si a vyzdvihneme každé samostatné požiadanie o potrebnú vec, rozhodnutie pri výbere oblečenia a pod…

Sila povzbudenia a ocenenia pôsobí na dieťa (ale i na nás dospelých) ako slniečko či voda na rastlinu. Je to preto, že nám buduje vedomie o schopnostiach, na ktoré sa môžeme u seba spoľahnúť. Buduje sebaúctu, vnútornú istotu, sebadôveru.

Pozorne počúvajte, čo deti hovoria.

Umožní nám to porozumieť, čo naše dieťa v skutočnosti potrebuje a čo sa vlastne v jeho svete odohráva. Jedine tak mu môžeme byť naozajstnou oporou a povzbudením. Pozorné či aktívne počúvanie v praxi znamená toto:

Dieťa: „Mami, tá Eva(sestra) je riadne blbá, nič mi nechce požičať.“

Mama: „To vie človeka riadne naštvať!“

Dieťa: „Veď práve, idem ju zmastiť nech mi niečo dá.“

Mama: „Myslíš, že ti to naozaj pomôže?“

Dieťa: „Možno.“

Mama: „Ako sa budeš potom cítiť?“

Dieťa: „Vieš čo, kašlem na ňu. Môžem ti pomôcť s pečením?“

Snaha o vypočutie, vžívanie sa a porozumenie mu signalizuje náš záujem. Dáva dieťaťu istotu, že nám na ňom záleží.

Ďalšie zaujímavé informácie o výchove založenej na budovaní vzťahu nájdete na www.efektivne-rodicovstvo.sk