Disociatívna porucha identity je choroba, ktorá pripomína hororový scenár. Pacient stojí pred dilemou, ktorú si väčšina zdravých ľudí nevie ani predstaviť – čo ak tu nie som sám? Čo ak vo mne žije ešte ďalšia osoba?
Ako v zlom filme
Popísať disociatívnu poruchu je veľmi náročné. Všetky príbehy pacientov totiž pripomínajú filmový scenár, a je ťažké v nich hľadať niečo logické či uchopiteľné.
“V mojej hlave žijú ďalší ľudia” – týmito slovami pacienti zvyčajne popisujú, čo v nich choroba spôsobuje.
Sám pacient sa zvyčajne označuje za “hostiteľa”, pričom k jeho osobnosti sa pridruží ešte ďalšia. Niekedy ich môže byť oveľa viac, niektoré sa prihlasujú o slovo častejšie, iné len niekedy.
Označujú sa aj ako “alter ego” a každá táto osobnosť má svoje myšlienky, city či spomienky. Pacienti ich prítomnosť opisujú rôzne: niektorí tvrdia, že sa ocitajú vo fantazijnom svete, kde sa objavujú všetky tieto “osoby”, iní zas naopak hovoria, že sa v nich pod vplyvom stresu či zážitku ozve jedna z nich.
Prečítajte si aj: Zuzana Mračková: Ku koncu som zvracala desaťkrát denne
Disociatívna porucha sa niekedy nesprávne zamieňa so schizofréniou.
Každá nová trauma priniesla nové alter ego
Dávid má 22 rokov a diagnostikovanú disociatívnu poruchu identity. Žije na prvý pohľad bežný život: má priateľku, psa a prácu. Keď sa však ráno zobúdza, nevstáva on, ale jeho alter ego – šesťročný chlapec.
Ako vznikol? Keď mal Dávid šesť rokov, prežil traumatický zážitok, o ktorom nedokáže hovoriť. Čoskoro na to sa v jeho hlave začala okrem neho objavovať iná osobnosť, chlapec, ktorý mal šesť, bol veľmi veselý, detinský a spontánny.
Hoci Dávid dospieval, chlapec, ktorý občas pohlitil jeho myseľ, zostával stále tým istým dieťaťom. V puberte sa k nemu pridružilo ďalšie alter ego – tentokrát to bolo dievča.
Vystrašený Dávid, ktorý nevedel, čo sa s ním deje, a bál sa o chorobe hovoriť, vyskúšal drogy aj experimntovanie v sexuálnom živote. Po opakovaných zlých zážitkoch pribúdali v jeho hlave ďalšie osoby.
Tie sa príležitostne dostávajú k tomu, že potlačia Dávidovu osobnosť do úzadia, a ovládnu jeho myseľ. Po takýchto zážitkoch má často stratu pamäti, nevie, ako konal, ani čo sa dialo.
Trauma z detstva
Za najčastejšiu príčinu vzniku disociatívnej poruchy identity sa pokladá závažná trauma z detstva. Väčšinou sa spája s fyzickým, sexuálnym alebo emočným zneužívaním, ktoré sa odohrá v období od 3 do 10 rokov.
Detský mozog môže spomienku uložiť do úzadia, pretože ju nedokáže spracovať, alebo naopak umožní dieťaťu “ vytrhnúť” sa z traumy tak, že “opustí” svoju osobu a stane sa na chvíľu niekým iným.
Tak vznikne detské alter ego, ktorá má toľko rokov, koľko aj samotné dieťa a je reakciou na prežitú traumu. Toto alter ego sa spočiatku môže objavovať pri stresových situáciách, keď chce dieťa znova utiecť z krízovej situácie.
Existencia detského alter ega u dospelých pacientov je charakteristický znak disociatívnej poruchy a poukazuje na existujúci traumatický zážitok. Vek detského alter ega naznačuje, kedy dieťa zážitok prežilo.
Takúto poruchu môže tiež vyvolať užívanie drog, dopravná nehoda či prežitá prírodná katastrofa. Zriedkavo sa objaví aj po vážnom úraze hlavy.
Prečítajte si aj: Mám strach, že ublížim vlastnému dieťaťu. Obsedantno – kompulzívna porucha
Predpokladá sa istá vrodená predispozícia pacienta, asi v 90% je spúšťačom sexuálne zneužitie.
Vzácna choroba
Disociatívna porucha identity je veľmi vzácna. Objavuje sa u menej ako 1% populácie. Typickým prejavom je istá vnútorná rozpoltenosť – pacient mení z minúty na minútu náladu, prejavy emócie, precháda od hnevu k radosti.
Niekedy sa objavuje aj sebapoškodzujúce správanie, čo pacienti často opisujú tak, že sa ich alter ego pokáša napadnúť a ublížiť im. Pacienti nedokážu svoje správanie ovládať, veľmi často vo vyhrotených situáciách strácajú pamäť a kontrolu.
Medzi ďalšie prejavy patrí aj nespavosť, námesačnosť, nočné mory, depresia, úzkostná porucha či Capgrasov syndróm (pacient je presvedčený o zámene ľudí za dvojníkom vo svojej rodine či okolí).
Pacient môže mať v istých fázach choroby sklon k alkoholizmu a užívaniu drog, alebo sa v pokúsiť o samovraždu.
Výpadky pamäti aj úzkosti
Táto porucha osobnosti žiaľ nie je liečiteľná a je veľmi ťažké naučiť sa s ňou žiť, plnohodnotne pracovať a fungovať vo vzťahu. Pacient Dávid, ktorého sme spomínali, sa o to snaží. Má priateľku, ktorá o jeho chorobe vie a podporuje ho v terapii, a snaží sa chodiť do práce.
To je však zložité, pretože pri stresových či nečakaných situáciách sa opätovne objavuje niektorá iná osobnosť, a on trpí výpadkami pamäti. Alternatívne osoby, ako ich nazýva, sa objavujú aj v špecifických častiach dňa, napríklad pri upratovaní či venčení psa.
Hoci tieto úlohy vykoná, nepamätá sa na ne. Pri bežnom fungovaní mu pomáha predovšetkým kognitívno – behaviorálne terapia, kde sa učí pracovať sám so sebou, ale aj lieky proti úzkosti, ktorou tiež trpí.
Viac žien ako mužov
Niektorí pacienti svojmu imaginárnemu svetu prepadajú, iní si problém dobre uvedomujú. To sa stalo aj pacientovi Dávidovi, ktorí šiel pôvodne k terpautovi riešiť úplne iný problém, o ďalšej osobe vo svojej hlave sa zmienil len náhodou.
Ako sám hovorí, bál sa hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. Ak totiž pacient prepadne svojim bludom, môže sa to stať.
Prečítajte si aj: S bipolárnou poruchou sa žije ako na hojdačke
On sám vie však veľmi dobre odlíšiť, že nejde o reálne osoby, ale psychickú poruchu, hoci si viaceré situácie nepamätá. Niekedy sa však liečba pacientov zaháji až na naliehanie príbuzných.
Výborné vyobrazenie tejto poruchy sa podarilo hercovi Benjaminovi McKenziemu v príbehu Prvotný strach, kde sa chlapec po traume utieka k svojmu alternatívnemu ja. Hoci v skutočnosti šlo o tichého chlapca, v čase, keď sa cítil pod tlakom, sa prejavoval ako agresívna osobnosť. O pár minút si však nič z prežitej situácie nepamätal.
Pre hlbšie pochopenie problematiky tak, ako ju vníma pacient, je vhodný aj výborne napísaný román Trinásta komnata Robertovej duše, ktorý sa zameriava nielen na prežívanie samotnej choroby, ale ukazuje aj množstvo malých príznakov poruchy.
Zaujímavosoťu je, že disociatívnou poruchou identity trpí podstatne viac žien než mužov. V posledných rokoch množstvo diagnostikovaných pacientov narastá, rovnako ako narastá počet alternatívnych osôb, ktoré v sebe pacienti identifikujú.
(11 hlasov, priemerne: 3,64 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Vianočné vinše
Deti vyrastú, odídu a zoberú si so sebou našu mapu
Hádanky o zime a snehu
OČR počas Vianoc
Ja si to osobne neviem ani predstaviť, že by som mala takúto poruchu osobnosti. To musí byť stašné
Vo filme prvotný strach ho hral Edward Norton. Mckenzie vo filmografií taký film nemá.