Jeden deň si tehotná, ale druhý už nie. Postabortívny syndróm je reálny

Váš komentár

Stalo sa to pred 17 rokmi, mala som dve zdravé krásne dcéry a otehotnela som. Boli sme v zlej finančnej, bytovej situácii. Na celý mesiac nám po zrážkach ostávalo 300,-Sk a prakticky nás podporovali moji rodičia. Keď sa to dozvedeli, tak bolo hneď rozhodnuté. “chovať” tretie dieťa nebudú a vyčítali mi moju nezodpovednosť. Manžel sa k tomu vôbec nevyjadroval. Vyplakala som litre sĺz, ale nič nepomohlo. Interupciu som prežila ako veľký horor. Ale čo nasledovalo potom, bolo ako zaslúžený trest. Po pol roku som úplne skolabovala, vyžiadalo si to mesačnú hospitalizáciu. Mala som halucinácie, výčitky svedomia, nenávidela som sa, nenávidela som svojich rodičov, manžela. Prišla som o vlasy, schudla som 22kg, bola zo mňa troska. A čo mi pomohlo? Sníval sa mi krásny sen a v ňom som videla môjho chlapčeka- on mi odpustil a povedal, že sa ešte ku mne vráti. To, čo som urobila je mojim najväčším hriechom a výčitky- tie mám dodnes. Celých 15 rokov som čakala a dočkala som sa, je presne taký istý ako v mojom sne-môj 1,5 ročný chlapček, ktorého nadovšetko ľúbim.

Pred troma mesiacmi som absolovala 2 zakroky, nakolko mojmu dietatku {odborne skor len 14 tyzdnovy plod} prestalo bit srdiecko. Uz 2 tyzdne predtym mu bol na NT scane diagnostikovany pravdepodobne Turnerov syndrom. Po hodinach a hodinach placu sa mi zdalo, ze som sa s tym vyrovnala. No pristup lekarov bol neunosne cynicky. Chapem, ze sa citovo stracaju v ich denno dennych diagnozach, a neviem riesenie, ale sucasny technokraticky system ich fungovania ma uplne dorazil. Po prepusteni z nemocnice som sa rozhodla dalej liecit bylinkami, aurasomou a inym prirodnym liecenim a za kratko mi bolo lepsie. Obcas ma prepadnu zazitky z nemocnice, rozbucha sa mi srdce, poplacem si a prejde to. Verim, ze sa zakratko dozijeme rozireneho povedomia o psyche a odborny personal v nemocnici bude vediet byt podporou mamickam, ktore prisli o babatka.

Viem,ake to je,mala som tichy potrat v 9tt a trvalo mi mesiacm nez som sa vratila spat do prace.pracujem ako lektorka cudzieho jazyka,stale so bola v kontakte s ludmi ale vtedy som potrebovala byt sama,pomaly to predychavat,nechcelo sa mi s nikym hovorit.okrem to mi zakrok spravili zle,takze som sa musela vratit do nemocnice na nove cistenie a bolo to este horsie.po mesiaci som bola schopna povedat znamym co sa stalo .mala som gucu v hrdle,stiahnuty zaludok,nemohla som rozpravat.nastastie som uz mala 4rocnu dceru,ta mi robila radost.a presne po polroku som otehotnela a teraz mam skoro 2rocneho certika.vsetkym zenam zelam bezproblemove tehotenstvo akrasne zdrave dETi.zivot ide dalej,ale rany na dusi ostavaju

bude to už rok čo som zažila tento “zákrok” môj syn mal vtedy len 6 mesiacov a ja som zistila že som znovu tehotná,najprv som bola prekvapená potom taká že fu…ako to poviem všetkým a hlavne jemu ale nikdy som nemyslela na to že by som také niečo spravila,bola som sama s jedným dieťaťom priateľ,teda už ex priateľ sa o nás nezaujímal aj napriek tomu že som s ním hlúpa čakala druhé dieťa….mala som len 20, nedokončenú školu a tak som sa rozhodla pre toto každým dňom to ľutujem viac a keď vidím tehotné ženy rozplačem sa aj na ulici,tak mi to je ľúto. Každý deň vždy 9 sa za to maličké modlím a prosím ho aby mi odpustili že som niečo také dopustila ☹️☹️☹️☹️aj teraz plačem keď na to myslím☹️☹️9.7. to bude presne rok,myslela som si že keď sa budem sústrediť na synčeka a ostatné veci že to prejde ale☹️stále sa to vracia☹️