90 percent detí z obezity “nevyrastie”

Jeden z mýtov, ktorými sa zvyknú chlácholiť rodičia bacuľatých detí, je veta: “Z toho vyrastú.” Myslia si, že keď začnú v puberte rásť, kilá sa stratia, vyšvihnú sa do výšky. Ani netušia, ako veľmi sa mýlia. Pediatrička Elena Prokopová tento mýtus vyvracia:

„Pravda je taká, že viac ako 90% detí z obezity nielenže nevyrastie, ale bude s ňou zápasiť celý život.”

Deti sa obezity v puberte nezbavia

Očakávané “vyrastenie” z nadváhy v puberte sa spravidla nekoná. U dievčat namiesto toho prichádza skoršia puberta, vrátane menštruácie. Naopak u chlapcov býva puberta oneskorená. Vplyvom estrogénu majú pomerne dlho detský vzhľad, prsia vyplnené tukom, nevyvinuté genitálie, ochabnutú svalovinu a slabé ochlpenie.

Najnovšia štúdia z roku 2021 ukázala, že 15% päťročných detí už má nadváhu alebo obezitu, kde doteraz najvyššiu hodnotu zaznamenali u 11-ročných chlapcov, pričom 38% týchto chlapcov má nadváhu alebo obezitu.

Obezita však nie je len nejaký estetický zádrhel, ale závažné chronické ochorenie. Spájajú sa s ňou mnohé pridružené ochorenia. Chybné presvedčenie, že obezita zmizne sama od seba, bez toho, aby sa ako rodičia angažovali, negatívne ovplyvňuje zdravie ich detí na celý život.

MUDr. Prokopová preto apeluje na rodičov, aby sa pozreli pravde do očí.

“Obezity nadobudnutej v detstve sa prakticky nedá zbaviť, pretože súvisí so zlým životným štýlom a nadobudnutými návykmi v stravovaní. Tie kopírujú deti od svojich rodičov.”

Obezita: dedičstvo po rodičoch

Deti zvyknú po rodičoch zdediť nielen krásne modré oči. Pokiaľ má jeden z rodičov problém s váhou, je až trojnásobné riziko, že dieťa bude trpieť obezitou oproti rodinám, kde prevláda normálna hmotnosť. Ak trpia nadváhou obaja rodičia, je šanca nadváhy u detí vyššia až desaťnásobne.

MUDr. Miroslav Toms zo Sekcie pediatrickej obezitológie Českej obezitologickej spoločnosti upozorňuje: „Korene detskej obezity sú zadané už počas tehotenstva, alebo ešte pred tehotenstvom matky.”

Nábeh na nadváhu môže dieťa získať prakticky hneď po narodení. K rizikovým faktorom pôsobiacim v prenatálnom období patrí obezita matky a prenatálne nadmerný energetický príjem. Na druhej strane, dojčené deti obéznych matiek majú nižšie riziko vzniku obezity ako deti obéznych matiek, ktoré neboli dojčené.

Zodpovednosť za obezitu dieťaťa : “Jesť za dvoch,” alebo dvakrát tak kvalitne?

Počas tehotenstva a neskôr v prvých dvoch rokov života sa rozhoduje o zdraví dieťaťa v neskoršom veku. Pretože práve v tomto citlivom období sa podľa MUDr. Tomsa nastavuje množstvo metabolických procesov v tele.

S rozhodnutím priviesť na svet potomka by preto mala ísť ruka v ruke aj zodpovednosť za to, čo mu dáme do vienka. Budeme sa v tehotenstve prejedať, pretože máme nárok “jesť za dvoch,” alebo budeme radšej jesť dvakrát tak kvalitne?

Zamyslieť by sme sa mali dopredu aj nad tým, akú výživu považujeme za najlepšiu pre dieťa po jeho narodení. A ak nám ako prvá možnosť vyšlo dojčenie, ktoré sa ukazuje ako protektívny faktor pred vznikom obezity, môžeme sa začať pripravovať už počas tehotenstva, aby sme znížili šance, že sa nám dojčenie nepodarí prirodzene rozbehnúť.

Dojčenie ako prevencia nadváhy a obezity

Predpokladá sa, že dojčenie pôsobí pri prevencii nadhmotnosti a obezity viacerými mechanizmami. K nim patrí napríklad odlišná skladba materského mlieka, ktoré na rozdiel od mliečnej formuly obsahuje nižšie množstvo bielkovín, tukov a energie a má tiež kvalitatívne odlišné zloženie prispôsobujúce sa potrebám dieťaťa.

Prečítajte si aj:

Detská obezita je choroba celej rodiny

Materské mlieko obsahuje množstvo biologicky aktívnych hormónov, ktoré regulujú rast dieťaťa, pocit sýtosti, kompozíciu tela a inzulínovú senzitívnosť, čím pravdepodobne prispievajú k určitému naprogramovaniu metabolizmu v budúcnosti (Jeseňák a kol.: Materské mlieko a dojčenie v kontexte modernej medicíny).

Nepochybne dôležitým je aj odlišný spôsob príjmu stravy. Deti dojčené na požiadanie majú už v útlom veku autoregulovanú frekvenciu a objem kŕmenia, čím si dokážu kontrolovať príjem potravy. To ich učí lepšej regulácii energetického príjmu v staršom veku.

“Na druhej strane, podľa niektorých štúdií dojčenie nemá protektívny vplyv pred vznikom obezity. Jedným z možných vysvetlení by mohol byť časový faktor, keďže dojčené deti majú nižšiu prevalenciu obezity v porovnaní s nedojčenými deťmi v určitom veku, avšak o niekoľko rokov sa už tento rozdiel nepozoruje.

Tieto zistenia poukazujú na multifaktoriálnu etiológiu obezity, pretože s postupujúcim vekom sa objavujú aj iné faktory, súvisiace najmä so životným štýlom alebo so socioekonomickým statusom.” (Jeseňák, tamtiež).

Príkrmy a obezita

Nielen predčasné prerušenie dojčenia, ale aj predčasné zavádzanie príkrmov patrí k najčastejším chybám, ktorých sa dopúšťajú matky v kojeneckom veku. Pridávajú sa k nim ešte dva neduhy: zaraďovanie tučných sladkých mliečnych výrobkov a zaraďovanie sladených čajov a štiav.

To, že už v strave dojčiat sú prítomné nevhodné potraviny, potvrdzuje aj prieskum spoločnosti GFK, ktorý si v januári 2024 objednal Hero Česko a Slovensko a zúčastnilo sa ho 693 respondentov z radov rodičov českých a slovenských detí vo veku od 4 mesiacov do 4 rokov.

Podľa prieskumu od 19. mesiaca začínajú deti jesť spolu so zvyškom rodiny, pričom až 77% rodičov im dáva rovnakú stravu ako jedia oni sami, pretože je to pre nich jednoduchšie riešenie pri rodinnom varení. Čo je úplne v poriadku, ak aj rodičia “holdujú” pestrej a vyváženej strave. Nie však vtedy, ak na varenie doma neostáva čas a rodina sa uchyľuje skôr k skratkám typu fastfood, či ultraspracované potraviny.

Ako príklad možno uviesť, že mnoho rodičov považuje párky s vysokým obsahom mäsa za vhodnú stravu pre dieťa.

„Šunka aj párok sú však údeniny. Majú vysoký obsah soli a korenín a sú na úplne rovnakej úrovni ako rýchle občerstvenie,“ zdôrazňuje MUDr. Elena Prokopová.

Predškolský vek a obezita

Podľa prieskumu štvrtina detí vo veku 2-7 rokov pije sladké šťavy, čo je však relatívne alarmujúci podiel kvôli často vysokému obsahu jednoduchých cukrov. Nadmerný príjem jednoduchých cukrov však nekončí nápojmi. Problémom sú aj jednoduché rafinované cukry ukryté v sladkostiach a cukrovinkách, ktoré tri štvrtiny českých a pravdepodobne i slovenských detí konzumuje každý druhý deň. Až 37% predškolákov si sladkosti dopraje denne.

„Príliš veľa jednoduchých cukrov v potravinách spôsobuje množstvo zdravotných problémov. Spája sa s vyšším výskytom zubného kazu, s celkovo vyšším energetickým príjmom, čo postupne vedie k rozvoju obezity. Jednoduché, tzv. rýchle cukry na krátky čas zvyšujú hladinu cukru v krvi, na čo telo reaguje produkciou inzulínu. Cukry musia byť spracované rýchlo a niektoré z nich sú premenené na tuky, ktoré sú tiež hojne uložené v pečeni, čo narúša funkciu pečene. Všetko toto postupne mení metabolické procesy v tele a zvyšuje riziko vzniku inzulínovej rezistencie, čo zase vedie k rozvoju cukrovky typu II. typ a iných tzv. civilizačných chorôb,” vysvetľuje ďalej MUDr. Toms.

Úlohou rodiča nie je len hlásať posolstvo o vhodnej strave. Ale ísť príkladom

Úlohou rodičov nie je napomínať deti, aby to a ono nejedli, alebo aby tamto jedli. Hlavnou úlohou rodiča je – tak ako vo výchove, rovnako aj vo výžive – ísť príkladom. Vyváženú stravu musia mať na tanieri všetci doma pri stole. Nie len ” bacuľatý junior”, ktorý má byť na nejakej krátkodobej diéte.

Chýbajú raňajky

Čo si však deti, na rozdiel od sladkostí nedoprajú, a mohli by, sú raňajky, na čo upozorňuje aj pediatrička MUDr. Prokopová.

“Deti neraňajkujú, a ak áno, často nevhodné sladké pochutiny, málokedy majú zdravú desiatu a príjem väčšieho množstva kalórií sa presúva na popoludnie a večer. Z týchto dôvodov v spojení s nedostatkom pohybu majú deti už v predškolskom veku nadváhu. Ak sa tento trend včas nepodchytí, deti majú o pár rokov nielen zdravotné, ale aj psychické problémy. Pritom by možno stačilo mierne upraviť stravu, vyhodiť sladené nápoje a zaradiť do týždenného režimu viac pohybu,“ hovorí pediatrička.

Desiata áno. Bez cukrov

Dve tretiny rodičov pri príprave občerstvenia siahajú po vopred pripravených produktoch, ktoré môžu využiť aj na ihriskách alebo výletoch. Podľa prieskumu spoločnosti Hero Česko a Slovensko sa však viac ako 53 % rodičov stretáva aj s tým, že ponuka nutrične vhodných balených detských snackov v obchodoch je neuspokojivá.

“V Hero si všímame problém s nárastom nadváhy a obezity u detí a nedostatky v zdravom stravovaní. Preto chceme prispieť do odbornej a spoločenskej diskusie na túto tému prostredníctvom prieskumu,” hovorí Vladimír Kučera, generálny riaditeľ spoločnosti Hero Česko a Slovensko, a dodáva: “Tak ako vďaka našim produktom pod značkou Sunar pomáhame s výživou dojčiat a batoliat, aj teraz chceme pomôcť rodičom s vyváženou stravou pre predškolákov.”

V máji spoločnosť uviedla na trh novú značku Goodies, ktorá ponúka nutrične vyvážené detské snacky. V troch produktových radoch predstavila chrumky, ovocné plátky a tyčinky v niekoľkých variantoch príchutí. Značka sa zamerala predovšetkým na čisté zloženie, takže tyčinky a chrumky nie sú vyprážané, sú bohaté na vlákninu, neobsahujú pridaný cukor a kontrolujú obsah soli.
Rodičia tak majú k dispozícii ľahké a dobré občerstvenie, ktoré je určené pre deti od 3 rokov.

www.goodies-snacks.com/sk

WHO považuje obezitu za globálnu epidémiu. Ide o celosvetovo najčastejšiu metabolickú chorobu a jeden z najzávažnejších zdravotných problémov v súčasnosti. Prevalencia obezity alarmujúco narastá vo všetkých vekových kategóriách.

Detská obezita je pritom považovaná za rizikový faktor pretrvávania obezity v dospelosti. Podľa prieskumu Rundle et al. (2020) má detská obezita na 67% prediktívnu hodnotu pre obezitu v dospelosti.

Okrem genetickej predispozície patrí medzi ďalšie rizikové faktory vzniku obezity vysokoenergetická strava, nadmerná veľkosť porcií, nepravidelné stravovanie, nízka fyzická aktivita, sedavý spôsob života, kvalitatívne a kvantitatívne poruchy spánku alebo nedostatok vitamínu D.

Výskyt obezity sa postupne posúva k čoraz nižším vekovým kategóriám, preto by sme mali venovať pozornosť všetkým rizikovým faktorom, ktoré ju potencujú. Zistíme, že sa vydáme do obdobia dávno pred tým, ako sa dieťa narodí.

Prieskum: Tri štvrtiny predškolákov konzumuje sladkosti každý druhý deň, len každý piaty rodič si je vedomý, že jeho dieťa má nesprávnu stravu