Ocino na služobke? Sex v meste namiesto Ligy majstrov a hodinové telefonáty bez pretáčania očami, kávičkovanie a pohoda. Týždeň bez muža je skoro ako dovolenka.
Pondelok
Na budíku svieti 5:00. Zo zalepenými očami žehlím poslednú košeľu. Muž dnes vyráža na služobku a ja som sa včera vykašlala na žehlenie, tak to dobieham v takomto neľudskom čase. Kto, prosím vás, vstáva ráno o piatej?!
Muž nervózne dupoce po byte, tak zahučím, že ak zobudí deti, berie ich so sebou. Ešte pusa, otočenie zámku a muž (konečne) odchádza. Okamžite letím do postele a zavriem oči, pričom zabudnem nastaviť budík na siedmu.
Strhávam sa o pol deviatej. Deti sú už nasačkované pred telkou. Namiesto raňajok chrúmu tajnú zásobu večernej čokolády. Pod chladničkou je vyliate mlieko, na linke rozsypané granko – neklamný znak, že niekto robil kakao.
Tragédia je, že v prvý deň mojej dovolenky sme zmeškali škôlku! Až do večera prežívame pred telkou, knižkami a chytáme bronz na balkóne.
Večer volá muž, tak sa decentne posťažujem na plné ruky práce. Zabudnem spomenúť, že som zaspala odchod do škôlky. O ôsmej ho zruším, už k nám ide suseda na víno.
Utorok
Zobudím sa zároveň s budíkom, plná elánu a energie. Deti sú zase hore, nechápem, prečo nespia, keď môžu. Snáď im ranné vstávanie vydrží aj v puberte.
Stane sa mi to, čo len výnimočne. Usteliem postele, otvorím okná, zapnem práčku, nachystám zdravé raňajky (teda tri cherry paradajky ku každému rožku) a nezabudnem zbaliť do škôlky nič z povinnej výbavy.
Prečítajte si aj: Z multitaskingu už porazilo nejednu mamu
Deti sa na paradajky durdia, tak ich naženiem do topánok a vyrážame smer škôlka. Doma mám chuť na minimalizovanie, umývanie okien, hádam aj na menšiu prerábku.
Onehdy prišiel môj muž zo služobky a ja som zatiaľ poprehadzovala izby (všetko dal už naspäť). Začnem tradične, svojím bohémskym nedbanlivým spôsobom.
Chvíľu triedim staré CD- čka, potom žehlím, dolepujem fotky do albumu, luxujem dlaždice v kúpeľni a umyjem okno. Napadne mi, že nemáme žiadny obed, tak sa pustím aj do toho.
Je dvanásť hodín, domácnosť je rozbombardovaná a z mojej skrine zmizla polovica tričiek. Na detské hračky si netrúfam. Verím, že raz chuť minimalizovať chytí aj deti a spravia to sami.
Baby domov dovediem o štvrtej, namiesto olovrantu – večere objednáme pizzu a pustíme si Ľadové kráľovstvo.
Streda
Domácnosť stále nie je na svojom mieste. Začínam pochybovať, či bolo treba poňať upratovanie v takom veľkom štýle. Možno stačilo zotrieť podlahy a dožehliť prádlo, ktoré straší v koši už od Vianoc.
Na poriadok dnes nie je čas. Okrem restov v práci ma čaká aj knižnica a masáž + káva s kamarátkou. V knižnici platím pokutu, zasa, čo ma privádza k myšlienke, prečo si knihy rovno nekupujem.
No a hor sa za wellnessom. Na masáž chodíme s kamoškou pravidelne raz za pol roka, keď mám preč z domu muža aj deti, a keď si jej manžel dá jeden deň home officu, aby ju pustil na chvíľu von.
Prečítajte si aj: Studené ruky, spotený krk. Nebabušte bábätká aj v lete
„Nechápem, ako to môžeš zvládnuť. Keby môj Jurko šiel na služobku, tak ma asi porazí. Ja by som to nezvládla.“
Kamoška je zaslúžilá mama troch detí, ktorá funguje bez škôlky a starých rodičov. Takýmto ženám by sa mali predpisovať masáže povinne namiesto antibiotík a gerbery na MDŽ.
Podvečer dávame s babami preliezky, kolobežky a zber kamienkov v miestnom parku. Nadriem sa tak, že masážny efekt okamžite vyprcháva. Večer mi chcú baby silou – mocou pomáhať s varením.
Tento zvyk majú od môjho muža. V momente, keď sa chytím varechy, obliekajú si zástery s perníčkom a hrnú sa do kuchyne. Všade samá ručička, šáločka s mliekom, po zemi sa sype ryža. Začína mi chýbať muž.
Štvrtok
Doobedie trávim prínosne. Striedavo ťukám do počítača a upratujem včerajšiu kuchynskú katastrofu.
Zazvoní telefón. Škôlka! Telefonát zo škôlky je vždy stres. Čo sa stalo?!
Že by sa deti pobili? Zabudla som ich nabaliť na výlet? Išli poza škôlku? Prichytili ich učiteľky, ako na tajnáča pijú čokoládové mlieko?
Volali od zástupkyne. Obe deti pokašlievajú, jedno má dokonca teplotu. Sťažujú sa na bolesti hlavy a pýtajú si mamu. Super!
Prídem do škôlky, kde ma už decká čakajú obuté a zbalené. Hneď, ako prejdeme dvere, sa ich stav zázračne mení. Do tváre sa im vráti farba, do očí jas. Pýtajú sa na zmrzku a do cukrárne. Smola, ide sa rovno domov.
Nakoľko sú už opäť pri plnom zdraví, spoločnými silami spravíme palacinky, upraceme, navaríme plyšákom, bábikám a vyberieme sa do detskej izby na piknik.
Prečítajte si aj: Kúpaliská na Slovensku. Kde sa okúpať v letnej sezóne 2019
Večer čítame o siedmich kozliatkach. Aj ocko kozliatok bol zrejme na služobke a mama koza si nemohla ani nákup v pokoji vybaviť. Zaspím a sníva sa mi, že kozliatka u nás žehlia a vlk vykladá umývačku.
Piatok
Baby sú tentokrát choré naozaj a čaká nás výlet k lekárovi. V čakárni s nimi skúšam čítať, učím ich ovocie po anglicky (čo ich baví na youtube, nie so mnou) a deti drankajú sladkosti z bufetu a Macka Pusíka.
Trikrát poviem nie a skončíme pri prezeraní fotiek v mobile. Lekárka skonštatuje, že sme tu mali byť už včera a potrebujeme týždenné liečenie. Asi sa netvárim nadšene, lebo sa rozhodne ma za materskú nedbanlivosť potrestať.
„Keď ste už tu, rovno vás objednám na odber. Tá staršia sa mi zdá nejaká bledá, zistíme, či má dosť železa.“
Odber sa kríži s plánovanou masážou, ako inak.
Chodím. nie ďaleko a len na jednodňovky, ale zato musím všetko dopredu pripraviť. Budík zvoní 5,00 a 5,30 mi už volá šofér, že je pred domom, ale dovtedy tú mužovu košeľu ešte stihnem ožehliť, aj deckám desiate zbaliť a po návrate, dolámaná ešte popodpisovať známky, skontrolovať úlohy a spratať kuchyňu. Ale na tie halušky sa s kolegami stavíme v nejakej kolibe, kde riad nemusím umývať a ani s deťmi chodiť cikať. Tak!