Mám tri tety krajčírky a prázdniny som trávila pri klepote šijacieho stroja, kým som obracala stránky Burdy a snívala, že zo mňa vyrastie dáma v dokonalých šatách. Viem, či je látka „na omak“ kvalitná a ako vonia ľan. Mám rada dobre ušité šaty a poznám cenu takej práce.
Ako decko som nosila len to, čo mi tety ušili a uplietli. Ako mama som snívala, že moje deti budú behať v mušelíne a kožených capačkách. To sa minulo s realitou rodičáku.
Lebo drahé detské veci sa väčšinou neoplatia. Nosia sa chvíľu a potom skončia u kamošky či na povale v krabici. Naproti tomu bežné obchody mi v čase, keď som ako mladučká mamča potrebovala zaobliecť dve deti, veľmi pomohli.
Vždy na začiatku sezóny som kúpila tenký/hrubší svetrík, troje legínky, troje tričká, chutné džínsy a jedny parádne šatočky. Čo nezničila jedna, to donosila druhá a dorazila neter.
Najľahšie sa nakupovalo v reťazcoch, kde sa vecičky dali skombinovať a deti boli vždy parádnice.
Lokálne je super, ale…
Moje baby nosia slovenské pančuchy, hrejem sa v ručne šitom kabáte a namiesto igelitiek používam látkovú tašku, ktorá propaguje príslušnosť k obľúbenému kníhkupectvu.
Ale nakupovať lokálne sa medzitým, ako balím do plátennej tašky rožky z Jednoty, posunulo na nový level. Napríklad pri detskom oblečení. Či neviem, že mikinka za 3,50 nevznikla len tak? Že nie je v pohode nakupovať v obchodoch, čo žijú z detskej práce a ničia prírodu?
Naproti tomu môžem podporiť slovenskú mamičku, ktorá doma šije, trápi sa, plní si sen z detstva, že bude robiť niečo pekné za dôstojnejších podmienok, ako by jej poskytol zamestnávateľ niekde za pásom.
Prečítajte si aj: Celý rok bez nákupov? Ušetrené peniaze a viac miesta na to dôležité
Na Slovensku nikdy nebol takýto boom malých značiek či tvorcov z obývačky, ktorí ponúkajú všetko – od drevených hračiek, cez oblečenie, kozmetiku, sviečky, papučky až po venčeky do vlasov.
Všetky tie veci sú lokálne, ručne vyrobené a čo si budeme hovoriť, aj drahé. Lebo dať za čiapočku, ktorú dieťa po tretej vychádzke stratí, 5 eur, alebo dať 15 eur, je rozdiel. Hlavne, ak tých hlavičiek obliekate viac.
Nemusí byť vždy hand-made
Samozrejme, ušetriť a správať sa ekologicky, sa dá aj pri nákupoch v sekáčoch a na bazároch. No len vtedy, ak taký dobre vybavený obchodík máte poruke.
Ak nebývate vo väčšom meste, kde mamičky pravidelne organizujú bazáre s oblečením, môžete pátrať po internete. Čo je, mimochodom, hobby mnohých žien v domácnosti.
Ale nie moje. Radšej som ušetrila vzácny čas a čokoľvek som potrebovala v krátkom čase za vhodnú cenu, som kúpila v bežnom reťazci.
Overal či bunda na jednu sezónu, gumáky a ruksačik nemusia byť originálne ani vyzerať nádherne. Stačí, že poslúžia.
Naozaj to potrebujem?
Viete, aký dopad na prírodu má šampón z drogérky, tričko z HM-ka a koľko škodlivín obsahuje najobyčajnejší krém? Výčitky svedomia mi nedali spať, lebo som chcela byť zodpovedná.
Lúskala som výpredaje slovenských obchodov, krémovala sa bylinkovým krémom a používala prírodný šampón, po ktorom som mala trendy účes „neumyté dva týždne“.
Tieto výstrelky nič nepriniesli a začali liezť pekne do peňazí. Pritom moje vlasy nepotrebovali výťažky z mäty, len teplú vodu a svätý pokoj. A na tvár sa mi najviac hodila obyčajná modrá Nivea, ktorou som mohla ponatierať aj baby.
Pri lokálnych nákupoch som sa neraz pozabudla rovnako ako pri nákupnej sobote v Auparku a sem – tam vzala aj to, čo sme doma vôbec nepotrebovali. Napríklad ručne ušité vaky na cvičky, pričom naše baby radšej všetko strčia do mojej tašky, však mama nos.
Prečítajte si aj: Mama s ružovými vlasmi? Prečo nie?
Alebo nákrčníky, hoci deťom za studeného počasia aj tak omotám krk šálom. Zvyčajne veci, ktoré som videla u iným mamičiek, a ovládol ma bežný nákupný amok.
Čo chýba lokálnym značkám
Mnohé lokálne značky ponúkajú dobré a kvalitné produkty. Dnes ale budem kritická a poviem, čo mi chýba.
Napríklad praobyčajné nohavice a tričko, ktoré by sa dali nosiť v bežný deň. Alebo normálne šaty s áčkovou sukňou. Šaty po kolená z nekrčivého materiálu v dievčenských farbách.
Väčšina lokálnych značiek šije v štýle: hlavne minimalisticky a poriadne naširoko. Základ ich ponuky predstavujú širokánske tuniky, tričká neurčitého tvaru a šaty do polovice členkov, ktoré pristanú 50 kilovej a dlžiznej modelke, ale ťažko normálnej babe.
Keď hľadám niečo na seba, predstavujem si strihovo dobre riešené veci, ktoré budú narozdiel od tých z obchodu riešiť kvalitný materiál a koncové úpravy ako správne prišitý gombík a rovné švy.
Namiesto toho všade vidím len dlhé sukne, veľa teplákoviny, velikánske svetre a hipisácke náušnice. Prekážajú mi aj nekonečné rady horčicových a antracitových odtieňov, ktoré sa k ničomu nehodia.
Nie je jedno, koľko čo stojí
Ak už aj nájdem vec, ktorá sa mi páči, stojí to toľko ako tri výrobky v bežnom reťazci. Jasné, môžem si došetriť na slovak handmade, fairtraide mikinu, čo má aj nejaká mamičkovská blogerka, nie?
Ale sedliacky rozum mi hovorí, že mikču treba kupovať, keď sa vonku ochladí a na zem padne prvý jesenný list. Kým si na ňu z materských úspor ušetrím dosť, bude jar a čas zháňať šaty.
Drvivú väčšinu nakupujúcich, ktorý sa orientujú na ponúkaný produkt zo slovenskej dielne, tvoria ženy. A čo potrebuje slovenská maminka či študentka?
Napríklad obchodík s kvalitnými zimnými čižmami, peknou páperovou bundičkou, klasickou blúzkou či jeansami, čo nepúšťajú farbu. Taký nenájdete, aj keď ide o praktické veci hodné investície.
V tomto mi chýba mi väčšia orientácia na zákazníka po celom Slovensku, ktorá by reálne dokázala využitím konkurovať produktom v reťazcoch. Problém je aj cena. Viem, že ak nejde o masovú výrobu, musím si niečo priplatiť.
Prečítajte si aj: Chemický pokus na mojich vlasoch. Vyskúšala som 3 bezsulfátové šampóny
Často mám ale pocit, že si platím za marketing a to, že rovnaké oblečenie nosí aj niektorá známejšia tvárička. Najmä si však myslím, že ak si tvorcovia môžu dovoliť nafotiť výrobky trebárs v Dubaji, už to nie je o podpore malého lokálneho predajcu.
Menej býva viac – kdekoľvek nakupujete
Väčšina lokálnych značiek sa drží myšlienky, že ak budete kupovať slovenské výrobky, kúpite toho menej a prospejete životnému prostrediu.
Či vydržím s jednou sukňou alebo ich potrebujem sedemdesiatsedem je však skôr otázka nastavenia v hlave. Ani vyššia cena nezabráni žene minúť peniaze na produkt, ktorý ju očarí, aj keď ho nepotrebuje.
Životnému prostrediu a našej peňaženke by však skôr prospelo, keby sme obecne nakupovali a míňali menej. Pretože kupuj slovenské, aby si šetril prírodu, je síce pekný, ale stále len marketingový slogan.
Aj lokálne značky potrebujú, aby ste kupovali. A ak majú rásť, potrebujú, aby sa toho kupovalo čo najviac.
Kto si váži moju prácu?
Rovnako ťažko ako lokálni slovenskí tvorcovia pracujeme aj my. Nie vždy si plníme životné sny za šijacím strojom či pri výrobe šperkov. Niekedy máme prácu, čo nás nenapĺňa, aby sme utiahli hypotéku.
Alebo sme v životnom období, keď sme radi aj za obyčajné funkčné veci. Hlavne, že nejaké sú. Slovenským značkám fandím a mnohé robia svoju prácu ne jednotku.
Rovnako si myslím, že iné ju robia len priemerne a výsledný produkt je skôr s prirážkou „vyrobené na Slovensku“, než že by odrážal skutočnú kvalitu. Podporovať lokálne je pre mňa viac ako kúpiť slovenské topánočky či ručne vyrobenú hračku.
Detské knižky zháňam v miestnom kníhkupectve a cviklu beriem na trhu a nie v supermarkete. Alebo starkej umyjem okná a ona mi dá vajíčka na koláč v papierovom obale, ktorý koluje po rodine. Ponožky však nosím z reťazca a nevadí, ak nie sú z biobavlny.
Moja babka vravela: „Prikrývaj sa takou perinou, na akú máš.“ Nemusí byť vždy plnená lokálne a slovenským perím.
(10 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Tehotenské 2025
jeden známy kedysi krásne sformuloval jednu svätú pravdu: ‘na ničom užitočnom nezbohatneš.. chceš zarobiť? musíš sa pustiť do businesu s hlúposťami..’ (pozn.: zarobiť sa nemyslí na zajtrajší chlieb, ale na bazén, štvrté SUV, či domček v peknej lokalite..)
a je to presne tak! hocčo potrebné budete robiť, zvlášť ak to budete robiť poctivo a poriadne, skrachujete a to nielen finančne, ale hlavne mentálne – pochopíte, že o to vlastne nik nestojí, nik si vašu prácu zvlášť neváži.. chcete robiť niečo praktické, jednoduché, pre zákazníka ekonomické? štipec, tepláky, strúhadlo, predmet na jednoduché bežné denné používanie proste? zabudnite, že niekto za to bude chcieť zaplatiť reálnu cenu! za nezaujímavé veci, ktoré ľudia iba proste potrebujú, nechce nik dať viac, než pár halierov.. to sú predsa bežné veci, ktoré viac ako pár halierov stáť nemajú, nie? i keď nároky na funkčnosť sú – tie tepláky, čo máme len nadoma a prakticky ich nik nevidí, predsa môžu byť hocjaká lacná haraburda, hlavne ale aby boli pohodlné, neťahali, nevyliezala z nich riť keď v nich umývame kolenačky kút za chladničkou! aj škrabka na zemiaky má byť hlúposť za pár centov, ale to neznamená, že by sa mala kývať v rukoväti či tlačiť do palca o ktorý ju pri škrabaní opierate, no nie! ale zato dáky designový podnoštek, ktorý vytiahnete asi tak 2x, aj to len aby ste sa ním pochválili, lebo inak je vlastne dosť nepraktický a na nič sa poriadne nehodí, ten môže stáť kľudne aj dvacku – veď tej nápad geniálny, že je vykrojený zo starej palety a je škrtnutý vyfrézovanou designovou drážkou, ten je toho predsa hodný! a je to taký pekný vzácny kúsok, ten si krásne vystavíme a bude nás hriať na srdci, ako nám zútulňuje nás obytný priestor a akým štýlovým ho robí.. dvacka je vlastne ešte aj dosť málo.. za to by sme aj tridsať pustili, keby na to prišlo.. a ani nevadí, ak z toho bude trčať trieska – to je predsa neklamný znak handmade jedinečnosti..
trh je nemilosrdný – cenu nevytvára hodnota, ktorú čo má.. cenu tvorí dopyt.. tak sme to predsa chceli.. neviditeľná ruka trhu pekne sama nastaví a vyfiltruje, čo sme za čo ochotní dať.. si teda schopná niečo ušiť a chceš to predať? no buď tomu musíš urobiť dáky atypický rozmer alebo provokatívnu potlač a spraviť si marketing, aké štýlové to presne takto je a ako bez nejakého takého kúska v šatníku nemožno žiť… alebo tomu musíš stiahnuť cenu a ísť na kvantitu… čo asi už nie je ten detský sen práve… 😐
Podnos z palety fréznutý a pretretý patinou za dvacku… nepotrebujem, tak si ho nekúpim.
Ale ak ten podnos vyrobím, tak dám do neho peniaze, čas a energiu. A áno, niekedy aj nápad (ak ho práve nekopčím z pinterestu). A vtedy sa na to pozriem úplne inak a keď to narátam, vyjde mi tá dvacka. Ale ja stiahnem, lebo viem, že za dvacku ho nikto nekúpi, tak sklopím oči a ponúknem ho za 15 a keď ho nikto nekupuje, tak nakoniec za 10 a po odrátaní “vkladu” som vlastne stratová.
Dá sa na to pozerať z oboch strán.
Poviem Vám, to nie je o tom, čo potrebujeme a biznise s tým, čo nepotrebujeme. To je o reklame a ostrých lakťoch. Tak, ako pri všetkom ostatnom. Niekomu sa hold darí, inému nie.
A podobne sa to dá stiahnuť aj na súkromného lekára (už raz nevie, čo má pýtať), na terapie u psychológa (za hodinku vysolím toľko, čo zarobím za deň), na nejakú blbú výstavu (pozriem si ju za pár minút ale ako rodina sme za vstup dali majland), koncert či divadlo (bože, čo je toto za zamestnanie, užívajú si a ešte im za to platíme)… atď, atď…
Ale stačí sa na to pozrieť z druhej strany a hneď máme inú optiku.
Takže pomaly, pomaly…
..nedá sa povedať, že by som nesúhlasila a že by to nejak odporovalo tomu, čo som napísala.. zhodou okolností som istý čas mala hobby robiť drobné výrobky, ktoré sa veľmi páčili a niekedy som nestíhala ani pokryť dopyt – hobby nie je použité ako irónia, šlo doslovne o niečo, čo ma bavilo – vyhrala som sa s tým, robila som superkvalitne, robila som len pre dobrých známych, ktorý prejavili záujem a predávala som čisto za cenu nákladov na materiál – bez práce, bez energií, bez zisku, výsledne superlacno – z najkvalitnejších materiálov som si zapýtala asi tak tretinu, po čom idú podobné výrobky, v ktorých sa na materiále šetrí ..objednávky sa preriedili, keď som začala mať dôvod predsa len si vypýtať aj niečo za prácu, aby som mala pocit, že keď som tomu venovala čas a úsilie, budem si môcť aspoň povedať, že dieťaťu mama dnes zarobila na hodinku plávania
i keď môj prvý príspevok ste zrejme pochopili ako kritiku niektorých predražených dizajnoviek, nebolo to tak primárne mienené.. chcela som napísať, že bohužiaľ ľudia sú tak nastavení, že inak to proste aktuálne ani fungovať nebude.. muselo by sa zmeniť niečo zásadné v myslení ľudí.. autorka má bohužiaľ v mnohom pravdu.. ľudia budú proste chcieť obyčajné dupačky pre dieťa za 3-5€, prečo by tiež mali stáť viac, keď nie sú ničím špeciálne? takže detská práca v krajine x-tého sveta pofrčí naďalej veselo… a tu zatiaľ z tých hand-made vychytávok naďalej budú frčať dizajnové dupačky za 20€, ktoré proste musia byť nejak atypické, aby sa na prvý pohľad odlišovali od tých obyčajných a obhájili si tak svoju cenu.. a dobrý marketing ich hravo predá dedkom, babičkám, tetičkám, prvorodičkám, lebo sú strašne ňuňu, i keď rozopínanie neveľmi praktické, s volánikom sa dieťa akurát vyzlostí, atď ..a keďže na to denné grckanie sú najlepšie tie najobyčajnejšie, následne takmer nepoužíté putujú z rúk do rúk…