Múdrejší ustúpi. Ako ovládnuť svoj hnev?

Múdrejší ustúpi

Ono to však nie je len taká fráza. Naozaj to má niečo spoločné s inteligenciou. Alfonso Aguiló vo svojej knihe Citová výchova píše: “Keď v dvoch ľuďoch vzbĺkne hnev, zvyčajne je inteligentnejší ten, kto vie včas zmĺknuť alebo sa stiahnuť, alebo ak už sú nahnevaní, ten, kto dokáže prevziať iniciatívu na zmierenie.”

Všetci sa vieme nahnevať. Patrí to k nám ako vzduch, ktorý dýchame. No už rozdielne máme človek od človeka svoje vlastné spôsoby, ako s touto emóciou narábame. Niekto ju potláča, dusí, pomaličky necháva bublať. Možno vyšumí… väčšinou však nie, lebo telo si “pamätá.”

Iný hnevu necháva voľný priebeh, lebo inak by ho “roztrhlo ako hada.” Potrebuje vypustiť paru, uvoľniť ventil. Beda, kto nám príde vtedy do cesty, pretože ho môžeme použiť ako hromozvod na svoj hnev. Vybijeme si na ňom hnev.

To sa najčastejšie stáva vtedy, keď nás hnev prevalcuje a stratíme nad sebou kontrolu. Povieme alebo urobíme veci, ktoré veľmi krátko na to oľutujeme. Ale škody už sú napáchané a rany, ktoré sme v hneve rozdali, sa možno nikdy nezahoja. Alebo len veľmi ťažko.

Výbuch hnevu je kontraproduktívny

Výbuch hnevu je kontraproduktívny, pretože práve takto predlžujeme trvanie tejto emócie. Hnev je na začiatku ako taká zápalka, ktorá sa trením rozhorela. Je na nás, či ju sfúkneme včas, aby sme si nepopálili prsty. No ak prikladáme políčka do ohňa, tým viac hnevu v sebe rozdúchavame, a tým bližšie sme k požiaru devastačných rozmerov.

Ako sa nenechať unášať hnevom? Ako sa upokojiť, keď nami valcujú také silné emócie?

“Čím intenzívnejšie budeme premýšľať o dôvodoch nášho hnevu, tým viac ospravedlnení nájdeme pre to, aby sme zostali nahnevaní alebo sa hnevali ešte viac,” píše Aguiló, ktorý radí, aby sme sa pokúsili presvedčenia, ktoré podnecujú náš hnev, jednoducho “podkopať.”

Poznaj sám seba: kedy sa hneváš?

Keď sa nám zdá, že ľahko strácame kontrolu nad hnevom, ale chceli by sme sa naučiť ovládať, najúčinnejším liekom je podľa pedagóga poznať samého seba. Uvedomiť si, na aké myšlienky sme najcitlivejší. Pozor si musíme na seba dávať zvlášť vtedy, keď sme napríklad unavení, vyčerpaní, rozrušení. Pretože vtedy sme na rozčúlenie zvlášť náchylnejší.

Ak si uvedomujeme tieto súvislosti a sme k sebe vnímaví a pozorní, tým skôr si môžeme na sebe všimnúť, že sa začíname hnevať. A čím skôr svoj hnev vnímame, môžeme si nahlas povedať, že sme nahnevaní, tým skôr ho môžeme dostať pod kontrolu.

Prečítajte si aj:

Bojím sa, že v hneve ublížim deťom

Spôsoby, ako ovládnuť svoj hnev

“Majme v talóne spôsoby, ako sa ovládnuť, napríklad snažiť sa mlčať, neragovať na urážku ďalšou urážkou, pokračovať v chôdzi bez zastavenia, keď nás niekto provokuje,” radí Aguiló.

Ďalšie spôsoby, ako zastaviť hnevlivé pochody, je naučiť sa nájsť pozitívne vysvetlenia tam, kde by sme sa už inak rozčuľovali. Napríklad za volantom. Alebo keď čakáme na niekoho, kto mešká.

“Treba hľadať vysvetlenie, ktoré nám pomôže veci prehodnotiť alebo ktoré nejakým spôsobom odoženie naše prvotné pocity,” hovorí Aguiló. “Napríklad si môžeme povedať, že osoba, ktorá nás nahnevala, je možno unavená alebo v strese, ktorý ju rozrušil, alebo že je obeťou svojej zlej povahy a nevie vážiť slová, alebo si spomeňme na to, ako sme sa už v podobných situáciách rozčúlili a o pár minút neskôr sme to ľutovali.

Pomôcť môže aj to, že si od príčiny hnevu udržíme odstup alebo sa pokúsime sústrediť na niečo iné. Je ťažké zostať nahnevaný, keď sa človek venuje iným veciam alebo sa dobre baví.”

Prečítajte si aj:

Prečo sú mamy väčšinu času nahnevané?

(Žiadne hodnotenia)

Loading...