Štatistiky hovoria jasnou rečou, aj keď som si ich sama vymyslela: najviac tancujúcich rodičov sa vyskytuje vždy v prvý školský deň po dlhých letných prázdninách.
Džemujú medzi tichými stenami príbytkov, hmýria sa v autách na imaginárnu hudbu, keď po deťoch ostanú ako spomienky len podsedáky plné zlepených omrviniek. Oslavujú požehnaný deň, ktorý znamená, že to na pár hodín do týždňa zase preberajú inštitúcie.
A ja by som ešte donedávna mohla robiť tomuto hnutiu rodičov breakdancerov tvár na bilbordoch. Ale niečo sa mi prihodilo a už neviem konkurovať ani tej matke, ktorá na videu vyhadzuje deti pred školou ešte za jazdy a smeje sa pri tom takým tým hororovým príčeskom.
»»»»»» Prečítajte si aj: Zle nastavený režim rovná sa uštvaná rodina.
Škola, zbohom nerežim
Zrazu som v tom divnom tábore, ktorému bude chýbať leto a nerežim. Vstávanie kedy-tedy. Robenie si len tak hocičoho. Chodenie si tam, aj onam.
Bude mi chýbať to ich „Mama, nudím sa,“ keď som deti mohla dráždiť veľmi nevhodnou hláškou istej babky (požičala som si ju z našej FB diskusie): „Tak upleť z hovna vrkoč.“
Možno ten prerod matky opúšťajúcej sa z kŕčov do pohodovejšieho módu spustila práve pandémia, ktorá ma obohatila o novú skúsenosť.
Že nie dva mesiace v lete sú problém, ako zorganizovať svoj život, keď má človek sám doma deti 24/7. Že to pokojne môže byť hoci aj päť dlhých zimných mesiacov medzi tenkými stenami bytu zo styrconu.
Nádej na prežitie
Celé to obdobie mi dalo nádej, že to môže byť vždy ešte horšie. A že ak to chcem prežiť, musím sa presviedčať, že síce je to teraz brutálne ťažké, ale raz to pominie. Pomáham si k tomu liekmi a terapiou, keď už mám tú depresiu a vedľajším účinkom (veľmi žiaducim) je, že po rokoch som sa zamilovala do letných prázdnin.
Tie sú teraz úľavou, výdychom.
Za to každá pripomienka školy a jesene je spojená s nejakou neistou hmlou. Pozerám na preriedený zoznam vecí, ktoré budú potrebovať – a budú vôbec? Kopa pomôcok zostala nedotknutá z minulého školského roka. Ktovie, koľkokrát použijú štetce, koľkokrát sa im podarí niečo zaspievať na hudobnej, koľko si dajú písomiek z telesnej.
Hnevám sa
Nezmáha ma úzkosť, či a kedy zase zavrú školy a vyserú sa na naše deti. Ale ako badať z použitého slovníka, hnevám sa.
Úplne legitímne sa hnevám, lebo tak sme naprogramovaní: cítiť hnev, keď sú ohrozené naše hodnoty. A čo je najväčšou hodnotou a prioritou rodiča, všakže.
A tak, keď sa preberám z letného ošiaľu v ústrety jeseni, presviedčam svoju depresívnu hlavu, aby sa roztancovala.
Čokoľvek nasledujúce mesiace prinesú – môže to byť režim-nerežim (zatvoria nás, otvoria nás), problém s adaptáciou (zmestiť sa do kože), problém zvládnuť učivo, či socializáciu z očí do očí, to jediné a najdôležitejšie je vzťah s dieťaťom.
(4 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Keď stres ochromuje naše zdravie, pomôcť môže magnézium
Dve deti krátko po sebe - tehotenstvo
9 príznakov, kedy treba ísť s kašľom k lekárovi
Montessori: Rodičia nemusia byť pre deti všetkým
OČR počas Vianoc
Prvý mesiac príkrmov: čo sa podáva v našich končinách
ok, moze byt