Prečo si mamy zaslúžia nerobiť nič

Kedy mám úspešný deň?

Každá mama má vlastnú latku toho, čo považuje za “úspešný” deň. Čo všetko sa musí stať, aby sme to dosiahli, si určujeme len my samy. Väčšina z nás by však prijala, aby mal deň viac ako 24 hodín. Aby sme všetko stíhali a zvládali s prehľadom, bez stresu. Aby sme nemali pocit, že sa to na nás len celý deň valí. Jedna povinnosť za druhou, ako jedna veľká snehová guľa, ktorá sa nabaľuje, až spadne lavína.

Úplne bežne to vyzerá tak, že chystáme večeru, zároveň pomáhame deťom s domácimi úlohami. Pri tom spratávame veci zo stola, komentujeme kamoškinu fotku na Instagrame, medzi hodením šálky do umývačky riadu skontrolujeme pracovné mejly. Do toho sa jednému z detí zlomí ceruzka a mrnčí, aby sme mu ju ostrúhali. A tak položíme varechu aj telefón, začneme sa hrabať v preplnenom peračníku, kde si napichneme prst na kružidlo. Vykypíme možno skôr ako zemiaky na indukčnej doske.

Multitasking je akoby neoddeliteľnou súčasťou rodičovstva. Možno si hovoríme, ako inak by sa vôbec dal splniť celý zoznam úloh, ktoré na nás od rána čakajú. V skutočnosti nám toto nastavenie vôbec nepomáha. Multitasking v nás vyvoláva skôr pocit, že nič nerobíme poriadne a nemáme veci pod kontrolou. Večer to vyhodnotíme, že tento deň nebol úspešný, lebo zase sme niečo nezvládli.

Čo je naozaj dôležité?

Ako teda lepšie zvládať plniť všetko, čo je treba naozaj urobiť? Odborníci pri snahe o efektívnejšie využitie času odporúčajú rozdeliť si svoje úlohy na dôležité, nedôležité, naliehavé a nenaliehavé:

• uvariť večeru, lebo sme všetci hladní – dôležité a naliehavé
• skontrolovať pracovné mejly – dôležité, ale nenaliehavé – môžeme po večeri. Alebo počas pracovnej doby 🙂
• domáce úlohy – dôležité, ale nie tak naliehavé ako spraviť pokojne večeru. Namiesto varenia popri domácich úlohách môžu deti pomôcť spratať veci zo stola, aj hodiť šálku do umývačky riadu. Popri varení sa môžeme porozprávať, čo zažili deti v škole a aké úlohy ich po večeri čakajú.
• komentár k fotke kamošky na Instagrame – sorry, ale nedôležité a nenaliehavé.

Lepšie sa budeme cítiť vtedy, ak nejaký čas obetujeme na plánovanie – a tiež, ak do zoznamu úloh zaradíme aj čas na starostlivosť o seba (a pomenujeme ho ako “dôležitý.”). Toto sú investície, ktoré nám pomôžu lepšie splniť všetky ďalšie úlohy. Ak budeme vyčerpané, naštvané, frustrované, citovo nevyrovnané, spomalí nás to a môžeme mať pocit, že sa nám nedarí robiť veci s ľahkosťou.

Čo sa stane, ak sa to nestane

Dlhé roky som mala v sebe akési uzrozumenie, že úspešný deň sa končí tým, keď deťom pred odchodom do postele prečítam rozprávku a zrekapitulujeme si, aký mali deň. Veď to je pre náš vzťah predsa veľmi dôležité. No potom prišlo obdobie, keď sa naša situácia doma zmenila a zrazu som svoje interné pravidlo “každý večer by som mala deťom čítať rozprávku,” nedokázala splniť. Jednoducho som padala unavená do postele.

V takýchto momentoch dokáže rodič cítiť obrovskú vinu za to, že deťom odoprie rozprávku, ako ich “druhú večeru.” Kritizuje sám seba, čo je za rodiča, keď to nedokáže splniť – keď to nezvláda. Cíti sa previnilo za to, že nie je “dosť dobrým” rodičom. Len preto, že sme porušili svoju vlastnú normu, myslíme si, že to robíme zle.

Odborníci považujú vtedy za celkom užitočnú stratégiu pozrieť sa na svoje pravidlá a svoje “mala by som” a “musím.” Sú rozumné? Je vôbec v našich ľudských možnostiach byť neustále dobrým rodičom? Nesnažíme sa zo všetkých síl, aj za neuveriteľne obtiažnych okolností?

Prečítajte si aj:

Žena, ktorá na seba zabudla, žije život svojho muža a detí

Čo od seba máme očakávať?

Rigidné pravidlá odborníci odporúčajú premeniť na niečo viac ohybné. Namiesto “mala by som” a “musím” je dobré uvažovať skôr o “odporúčaniach.”

Pravidlo	Odporúčanie
Mala by som deťom vždy pripraviť zdravú večeru.	Môžem sa snažiť chystať deťom zdravú večeru, ale občas nevadí kúpiť nezdravé hotové jedlo.
Vždy musím byť pre svoje deti dostupná, fyzicky i emocionálne.	Radšej som pre svoje deti dostupná, keď môžem, ale niekedy to jednoducho nejde.
Potreby detí by vždy mali mať prednosť pred mojimi potrebami.	Radšej dávam prednosť potrebám detí pred vlastnými potrebami, ale pokiaľ to niekedy nejde, je to v poriadku.
Mala by som sa pre deti obetovať.	Niekedy budem musieť kvôli deťom niečo obetovať, ale je to otázka voľby.
Šťastie mojich detí je dôležitejšie než moje šťastie.	Nie je nič zlé na tom, keď dám občas prednosť vlastnému šťastiu.

Vnímanie svojich pozitív

Ako mama som tiež často mala pocit, že “nezvládam” vtedy, keď som počas dňa chytila na deti nervy. Nie raz, ale niekoľkokrát. Celkom naplno som si uvedomovala každú jednu situáciu, keď som napríklad vybuchla, povedala niečo hnusné, možno som aj nadávala. A boli dni, keď som urobila niečo, čo ľutujem ešte aj dnes, pretože som sa neovládala. Možno som to urobila nielen raz, hoci som sa zaprisahávala, že sa to už nestane. To sú momenty, keď sa cítime fakt mizerne, zle. Previnilo. A myslíme si, že to nezvládame.

Skutočnosť je však taká, pripomínajú odborníci, že oveľa, oveľa viac máme v živote situácií, keď sa dokážeme zachovať “dobre.” Keď nestrácame nervy, nevybuchujeme, nereveme, nehučíme, nenadávame. Oveľa viac je momentov, keď dokážeme predýchať, predvídať, zareagovať pokojným tónom, poradiť si s niečím “správne,” zdravo.

Napríklad tak, že si doprajeme dostatok spánku, keď nás niečo trápi, zveríme sa kamarátke, zacvičíme si, urobíme niečo pre seba, aj keď je to len listovanie si v časopise alebo pozeranie videí s mačičkami na Instagrame. Keď sa o seba vieme postarať tým, že si po celom dni doprajeme vyvaliť sa na gauč, vytiahnuť tú najväčšiu lyžicu, akú doma máme – nemusíme do seba ládovať len nutelu, niekedy stačí iba chytiť do rúk šálku s teplým čajom. Zaslúžime si nerobiť nič. Aby sme “všetko” zvládali lepšie.

S použitím: Jak to zvládnout, když vaše dítě nezvládá (Roz Shafranová, Ursula Saundersová, Alice Welhamová)

Prečítajte si aj:

Ak nie je šťastná mama, nie je šťastný nikto

(Žiadne hodnotenia)

Loading...