Niekedy sa a zastavím a rozmýšľam. Uprostred varenia, uprostred nákupu alebo vo chvíli, keď ťahám deti cez prechod, čo je, uznávam, blbá chvíľa.
V tej chvíli sa cítim ako ľudia s Alzhaimerom v americkom filme. Ako blesk ma zasiahne myšlienka, že som niečo zabudla.
shutterstock Mama, čo stíha všetko naraz A niet divu. Každý, kto so sebou ťahá dve deti, dve bundy, dve kolobežky, štvoro obrázkov, kontroluje maily, jednou rukou kupuje v mliekomate jogurty, a druhou platí rožky v pekárni, sa čas od času cíti dezorientovaný a zmätený.
Odrazu sa mu potia ruky a trasie hlas, lebo vie, že zabudol. Zaplatiť šek, zavolať svokre, objednať narodeninovú tortu. Úplná blbosť, ale vy máte pocit, že je sa blíži infarkt.
Lebo my mamy chceme všetko stihnúť, a tak v dobrej vôli musíme robiť viac vecí naraz.
Čo, mimochodom, nie je naša evolučná predispozícia, ale úplná somarina, ktorá nás stresuje a robí vrásky.
My ženy sme skrátka vzorom z predchádzajúcej generácie naučené, že môžeme robiť viac úloh naraz, a môžeme tak fungovať od rána do večera.
Nie div, že o piatej popoludní nám hlava vrie a slzy sa tlačia do očí, lebo kým v trúbe horí koláč, dieťa nám visí na nohe a pýta si pozornosť.
»»» Prečítajte si aj: Prečo bolo rodičom ľahšie v 80.-tych a 90-tych rokoch .
Jednou rukou variť, druhou písať maily Len rozlepím oči, už štartuje môj robvšetkonaraz vlak. Kým budím a obliekam deti, snažím sa v kope prádla nájsť plavky, lebo dnes je plavecký deň.
Nervózne kričím, kde si včera pohodili fľašky na vodu, a z kopy prádla ťahám súci uterák, druhú kopu špinavých veci hádžem do práčky.
Vo výťahu zistím, že odchádzam v papučiach a pyžame, ale susedia si už zvykli. Myslia si, že je to môj bežný outfit .
V práci je to ešte horšie. Neraz sa pristihnem jedným okom v pracovných mailoch, druhým na facebooku, a kým dopíšem článok, na ďalšej stránke už v chvate nakupujem oblečenie.
Do toho celého hučí nejaká pesnička a berie mi posledný zvyšok pozornosti a úsudku.
Multitasking verzus zdravý rozum V jednej motivačnej knižke pre zúfalé nestíhajúce mamy som raz čítala radu, že multitasking je cestou k úspechu a spokojnosti každej ženy, ktorá chce skĺbiť prácu, rodinu a domácnosť. Knihu písal chlap, ako inak.
Shutterstock Celé roky som sa o to úprimne usilovala. Až do dňa, kým som v návale povinností neuvarila dva kompletné obedy, lebo som zabudla, čo som pred hodinou robila.
Výsledkom toho, že robíme dve veci naraz totiž nie je uprataný dom, napísané domáce úlohy a spokojné deti.
Výsledkom je, že sme ubehané, unavené, otrávené a strácame zmysel pre humor.
Deti vidia, že zatiaľ, čo sa s nimi hráme, nepozeráme na lego, ale civíme na jeden bod na stene a v duchu píšeme zoznam, čo treba zajtra nakúpiť.
Muž nás obchádza, lebo sa nás bojí. Pes s nami nechce ísť na prechádzku, lebo ho namiesto parku ťaháme na poštu a do drogérky.
Výsledkom toho, že robíme kopu vecí naraz, je buď to, že ostatní členovia rodiny nerobia nič, prípadne robia, a poriadne im pritom lezieme na nervy.
»»» Prečítajte si aj: Prečo sú dnešní rodičia vyhorení ?
Prečo mi naháňať sa nestojí za to Nedávno sa ma manžel kamarátky dvoch malých detí spýtal, či podľa mňa nie je možné, aby si žena popri deckách doma stihla aj upratať a navariť.
Lebo tá jeho nestíha.
Skôr, ak som sa zamyslela, vyhŕkla som: „Nie!“
Shutterstock Snažila som sa o to pár rokov. Ale viete, ako to je. Vy vidíte vyluxovaný dom a napečené muffiny. Ja vidí deti dve či tri hodiny pred telkou, urazené mlčanie, lebo muž nepomáha (zase!) a sexy strhaný výraz, lebo naháňať sa po tridsiatke si vyberie svoju daň.
Aby som teraz nekrivdila všetkým ženám, niektorým multitasking ide. Jednou rukou miešajú polievku, druhou zarovnávajú kvetinky na parapete. Dieťa v šatke , mama nadšená.
Vo svojom okolí mám jediný taký vzácny archetyp a úprimne? Všetky kamarátky sa jej boja. Je perfektná a všetko stíha.
Až do takej miery, že by ste jej nikdy neprezradili, že vám doma vybuchla bomba, a váš vysávač sa od vás sťahuje, lebo sa narobí viac ako v Nemecku cez uhorkovú sezónu.
Popri tom, ako okolo vás behá s mopom a košom na prádlo, už neostáva čas na reči o móde, mužoch, sexe, deťoch a klebety. Ak vás tieto témy bavia, príďte radšej ku mne.
Ako z toho von Je len jedna cesta. Prestať sa strašne snažiť a dať stopku nepodstatným veciam. Nemusíme to volať minimalizmus, ale v podstate je to tak. ´
Keď prestanete robiť tisíc zbytočných vecí a necháte priestor len pre tie dôležité, uľaví sa nášmu časovému rozvrhu. Ak nemáte čas, nepestujte kvety, neperte svetre ručne a zakážte deťom chovať škrečky.
Čím menej toho budete musieť stihnúť, tým skôr sa vám podarí robiť v jednom čase len jednu vec.
Naučiť sa robiť jednu povinnosť v jednom čase a nenaháňať sa pri tom je rovnako tvrdá práca ako snažiť sa stíhať milión vecí naraz.
Dávate však príklad svojím deťom, že namiesto snahy o nemožné u vás funguje zdravý rozum a rodinná pohoda. Lebo tá zostane, keď vyhodíte multitasking do smetí. A konečne budete mať upratané, hlavne sama v sebe.
»»» Prečítajte si aj: 4 fázy vyhorenej mamy .
Loading...