Dieťa mojej svokry. Keď chceš vrátiť muža na prevýchovu

Moja mama sa toľko nesťažovala!

Nedávno sa mi posťažovala kamarátka, že to už „nedáva,“ že sa s mužom v jednom kuse hádajú. Kým nemali dieťa, nevnímala to až tak kriticky. Ale to sa s príchodom malého člena v domácnosti zmenilo. Zrazu sa ukázali chybičky krásy v plnom svetle.

On je ten, ktorý doma nerobí nič, veď chodí do práce. Od nej však očakáva full servis, lebo veď je predsa doma na materskej! Neraz má pripomienky, ako napríklad: „A čo si robila celý deň?“

Myslí si, že by mala byť domácnosť tip top, denne navarené teplé jedlo, jeho košeľa vyžehlená, dieťa krásne, šťastné, usmiate, primerane veku edukované. A jeho žena by mala byť upravená, dostatočne reprezentatívna, čo rozhodne nekorešponduje s jej aktuálnym strhaným výrazom a mastnými vlasmi.

Ale kedy by si ich asi tak mala umyť? Keď si dieťa na obligátnu hodinku vezme ocinko, aby sa s ním zahral a potom jej ho vrátil, aby mohol byť na mobile? Očakáva predsa teplú večeru na stole a dosť na tom, že nie je hotová ešte pred príchodom z práce…

Kým sa vráti z prechádzky, čo si dieťa zoberie nanajvýš raz za týždeň, mala by stihnúť dať do poriadku celý byt. Okná umyté, záclony naškrobené, vrátane jeho smradľavých ponožiek, ktoré si nevie hodiť do špinavého prádla, či jeho smetí, keďže netuší, kde v dome majú kôš.

Ženské a mužské práce v 21. storočí

Je spravodlivé, že by mala robiť všetko iba ona? Lebo sú to „ženské“ práce? A to, že on nemusí robiť žiadne „mužské“ práce, lebo ich robiť ani nevie, vraj na to opravári?

Podľa neho je problém v nej, pretože jeho mama toto všetko doma zvládala, a to bola na výchovu sama. Podľa nej je problém v tom, že to jeho mama všetko doma „zvládala,“ aj keď bola na výchovu sama.

Všetko robila za deti, ktoré nemali žiadne povinnosti, „len sa dobre učiť,“ nič viac po nich nechcela. Neviedla ich k tomu, že domáce práce sa neurobia samy. Nedopriala im skúsenosť, koľko námahy si vyžaduje upratať ani len vlastnú izbu. Možno si občas nahlas zanadávala, keď im zdvíhala špinavé fusakle zo stredu koberca. Ale očividne to zostalo bez odozvy. Bez slovíčka „ďakujem.“ Všetko to bral ako samozrejmosť.

A teraz to isté, čo mal doma, očakáva od nej.

Tovar vrátiš, ale muža…

Moja kamarátka nevie, na koho sa hnevať viac. Na neho, že to má takto zakódované v hlave, na jeho mamu, ktorá ho takto naprogramovala? Alebo na seba, že si to nevšimla a neriešila skôr, ako mali deti?

Koho je to problém? Jej. Keď sa vám nepáči nejaký tovar, ktorý ste si objednali, môžete ho po istom čase vrátiť, a to bez udania dôvodu. Ale keď sa vám nepáči vlastný muž, komu ho pôjdete reklamovať?

Napadlo vám, milé mamy, aký príklad dávate svojim deťom v každodennom živote tým, ako fungujete doma ako rodičia? Vidia vás niekedy oddychovať? Obidvoch alebo len ocinkov? Máte – vy, ženy, nejaké záľuby, ktorým sa venujete? Chodievate občas s kamarátkami von?

Alebo ste mamou na plný úväzok, fakticky však slúžkou vo vlastnej rodine, ktorá nikdy nemá voľno, všetko robí za ostatných a večer padne strhaná do postele bez toho, aby jej za to ktokoľvek poďakoval?

Pozor na tie vzory

Ono nejde len o vás, že vy sa občas cítite preťažená. Keď sa nad tým zamyslíte komplexnejšie, zistíte, že ste len jeden diel skladačky – zle poskladanej. Skladačky, ktorej obraz budú v budúcnosti musieť skladať aj vaše deti. A môžu ju mať poskladanú podľa vášho vzoru – zase zle.

Môžete byť vzorom, ktorý vaša dcéra nebude chcieť opakovať. A preto si povie, že nechce mať rodinu, deti. Že sa život dá žiť aj inak, ako ho žila jej strhaná mamina. Nebude vám ľúto, že sa nedočkáte vnúčat, ktoré by ste si možno užili inak ako vlastné deti?

Môžete byť vzorom, ktorý bude vaša dcéra, naopak, kopírovať. A bude súčasťou toho „dedičného hriechu,“ ktorý si posúvate v rodine z pokolenia na pokolenie. Nebude vám ľúto, že aj ona bude žiť v tom istom kolotoči ako vy?

Môžete byť vzorom, podľa ktorého si bude hľadať ženu váš muž. Ženu, ktorú je treba zapriahnuť do roboty a občas jej pripomenúť, nech sa nesťažuje, lebo jeho mama toto všetko bez reptania robila. Nebude vám ľúto, že takého „chlapa,“ teda decko, odovzdáte nejakej žene, ktorá na vás bude často myslieť, ale nie zrovna v pozitívnom duchu? Že vám bude skryte, ale dosť možno aj otvorene, vyčítať jeho chyby a reklamovať vašu výchovu?

Nevychovávajme krátkozrako

Hovorí sa, že pre deti by sme urobili všetko. Niektoré z nás to robia doslovne. Za deti ešte aj dýchame, hoci už dávno nemáme doma novorodencov.

Je však vždy krátkozraké, keď žijeme len tu a teraz, a nemyslíme na zajtra, na to, že jedného dňa – a prejde to ozaj rýchlo – bude z každého bábätka dospelý človek. Samostatný, spoľahlivý, zodpovedný? Alebo neschopný jedinec, ktorý nebude vedieť za seba prevziať zodpovednosť?

(13 hlasov, priemerne: 4,31 z 5)

Loading...