Existuje niečo ako správny čas na dieťa? Z biologického hľadiska určite; vedci sa neštítia presne ohraničiť „ideálny“ vek ženy na počatie. Dajme tomu, že je to 25 rokov (rôzni vedci, rôzne názory).
Spravidla s podobnými štúdiami prichádza aj konštatovanie, že zapchávanie si uší pred tikajúcimi hodinami môže byť pre ženu osudným.
Dieťatka sa nedočká asi polovička žien po 35 +
Dôvody odkladania počatia do neskoršieho veku, zúžené do vety “v ideálnom veku nie sme zabezpečení, aby sme mohli mať dieťa, v zabezpečenom veku nemožeme počať,” celkom nezodpovedajú predstavám odpovede na moju počiatočnú otázku. Lebo to by biológia mala problém iba s matériou.
Iné ma zaujíma: dá sa podľa vedeckých tabuliek naprogramovať aj hlava ženy – matky? Sú nielen fyzicky, ale najmä psychicky pripravenejšie prvorodičky, ktoré majú ideálnych 25? Predčia v niečom tie, ktoré majú ledva 20 alebo až 36? Sú to spokojnejšie matky?
Žena musí mať odžité
„Žena by mala zažiť naplno aj študentské časy, aj si popracovať, medzitým niečo precestovať, prejsť tým všetkým a nasýtiť sa toho, aby jej potom nebolo ľúto, že „musí“ doma čítať rozprávky na dobrú noc, kým iní o tomto čase „žijú,“ povedala mi známa, keď si listovala v mojej tehotenskej knižke. V preklade: žena by mala mať čosi “odžité.”
Začala som v jej návode na život hľadať odpoveď na otázku, prečo na mňa pôsobí tak pokojne a vyrovnane. Prečo je táto matka dvoch dcér spokojná s tým, že je mamou na plný úväzok. Prečo jej stačí robiť len akési zázemie. Prečo je nohami na mieste a v jej očiach nevidím túžbu dotknúť sa nedozerných diaľok, prečo postrádam u nej chuť hovoriť o minulosti ako o nevyužitých šanciach a nepremenených snoch.
Nie je ľahké oslavovať 18.tku v pôrodnici
Hneď by som jej mohla dať za pravdu: poznám jej rovesníčku, ktorá už má deti dávno dospelé a teraz chce doháňať zameškané. Povedané jej slovami, “chce si konečne užívať.”
Nečudujem sa, asi nie je ľahké oslavovať 18. narodeniny v pôrodnici. Rozmýšľať, prečo bábätku neklesá teplota, miesto pojašených úvah, čo na seba hodiť na diskotéku. Cítila sa veľmi osamotená, so spolužiačkami si odrazu nemala čo povedať.
Zostarla v jednom okamihu.
“Myslela som na to, že keď malý podrastie, všetko si vynahradím.” Ani raz sa nevyjadrila v tom duchu, že ok, bolo to náročné obdobie, ale dalo sa to zvládnuť. Nikdy nekypela optimistickými rečami o tom, že keď sa chce, dá sa popri dieťati čokoľvek. Jednoducho nemala na výber. To bola jej jediná možnosť.
Dnes chápem každú jej akciu ako reakciu na deficit, ktorý zažila. Vidím to na drobnostiach, ako je jej mládežnícké oblečenie až po jej správanie k synovi, keď zo dňa na deň prestal chodiť na vysokú školu: “Ja som takú príležitosť nemala!”
Chce chodiť do práce a na kávu a do kina…
Potom sa však obzriem po iných mamách s inými životnými príbehmi a zisťujem, že vek ženy nemusí hrať v otázke jej pripravenosti na materstvo nejakú rolu. Známa číslo 3 o sebe nedávno vyhlásila: „Už nechcem druhé dieťa. Stále sa preto s mužom hádame.“
Má 33 rokov a päťročnú dcéru. Bábätko v nej asociuje zničenú postavu, plienky, ponocovanie, stratu sociálneho kontaktu, zúženie životného priestoru na kuchynskú linku. Vie, čo nechce a vie, čo chce. Chce chodiť do práce a na kávu a do kina… Chce ešte to a ešte aj hento…
Bola vo svojich “ideálnych” 28 rokoch nachystaná na to, čo so sebou obnáša mať dieťa? Alebo je to už iná téma a je len jednou z tých žien, ktoré si svoju “pozitívnu” skúsenosť netúžia zopakovať?
Len preto, že mám ideálny vek?
Teoretizujem preto, lebo ma praktická časť ešte len čaká. Rozmýšľam si, či mám odžité, alebo o pár mesiacov zistím, že áno, len nie dosť. Budem sa porovnávať so svojimi rovesníčkami, ktoré si dieťa odkladajú na neskôr? Budem im závidieť aj nalakované nechty?
Budem chcieť odrazu chodiť viac do kina? Zobudím sa jedného dňa s pocitom, že ku šťastiu mi chýba byť prezidentom zemegule? Budem spokojná? Pochopím, že byť mamou pre mňa otvára nové možnosti, novú životnú etapu, plnšie ja? Budem s tým všetkým vedieť naložiť? Len preto, že mám “ideálny” vek?
(11 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Rodičovský príspevok 2025
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
ja som mala dávno po idealnom veku, ked som porodila prve, a som so svojou zivotnou konstelaciou spokojna. SIce je pravda, ze som pred tym stihla byt prezidentkou zemegule, ale neviem ci je to tym
Teraz pre mna “vyzva kariera” neexistuje, resp. je pre mna dost smiesna. Lebo nieco ako poslanie “spolustvoritel” noveho cloveka nemoze byt nicim inym nadcenene. Tak o co ide, ked uz to vieme 
Som zo skupiny vekovo idealnych prvorodiciek -25, druhorodiciek – 28 a tretorodiciek 31. Podla mna velmi zavisi od vnutorneho nastavenia zeny – od jej priorit. Je fakt, ze som si nestihla vsetko odzit pred detmi, ale mat velku rodinu bola moja priorita. Neda sa mat vsetko. Napriek tomu si nemyslim, ze som frustrovana zato, ze som nepochodila svet, neuzivala si singel zivot a neurobila kariernu dieru do sveta. Navyse teraz na sebe vidim, ze keby som deti odkladala do vyssich rokov, nezvladala by som vela veci (porody, prebdene noci, choroby deti, kazdodennu fusku) s takou lahkostou.
Prvé som rodila v 21, druhé v 22 a teraz tretie dieťatko čakám v 36-ke. Všetky deti boli vytúžené, akosi som cítila, že “chcem bábo”, aj som si to s nimi užívala…., až keď staršie deti boli na druhom stupni zš, začala som cítiť akési prázdno, prišla som na to, že sa vlastne nudím v manželstve, že pri sebe nemám blízku dušu, s ktorou by som zdieľala všednú každodennosť, no a začala som “blbnúť” – doháňať “zameškané”… rozvod, nové priateľstvá, šport, nový vzťah s podstatne živším, otvorenejším a citovo založenejším človekom obohatil môj život… už nemám pocit, že som o niečo prišla, lebo som mama
a teraz budem mama zase a už sa teším na to, keď nebudem mať čas ísť ani na záchod, alebo budem raňajkovať až večer 
Asi by v 25 nemala mat dieta zena, ktora sa potrebuje este “jasit” ci prahne po kariere. Ked je v tomto zmysle nenaplnena, bude velka cast jej zivota tymto nenaplnenim ovplyvnena.
Je to ako s dietatom – ak ho naplna skakat do kaluze (diskoteky, velike kariery) – nejde mu to dost dobre zobrat. Ta tuzba tam ostatne. Ak takemu dietatu kaluz vezmeme, najde si inu kaluz/alternativu kaluze.
Ak mu ju vezmeme definitivne bude aj tak tuzit po tej kaluzi, a kym sa v nej dostatocne nevymacha, nepride na to, ze je vlastne o nicom. Tato skusenost je cenna a dolezita – len po jej absolvovani sa prestane zaujimat o kaluze.
Je tu tiez matematika.
Mate 35 a teda uz ste sa vymachali v kaluzi a mate veliku karieru a zabezpecenie.
Budete mat 53 ked dieta dospeje.
Budete vtedy este zivi, dozijete sa toho vobec?
Ak Vase dieta bude mat dieta v idealnom veku 25, vnucat sa dozijete vo veku 60 rokov.
Ak dieta pojde vo vasom vzore, vnucat sa dozijete vo veku 70.
Moj nazor je, ze ak je niekto uz dospely (mentalne a osobnostne), a chce mat deti, mal by ich mat co najskor. Kvoli sebe a kvoli detom. Aby rodic mal dostatok sil a dieta malo najvyssiu pravdepodobnost, ze ho rodic vychova.
Ak niekto este dospely nie je, mal by pockat kym dospeje a potom – cim skor mat dieta.
Prve v 25, druhe v 27 a tretie cerstvo v 30. Chcela som mat velku rodinu, u deti nachadzam pocit naplnenia. Aj studium, aj pracu som pritom mala rada, a aj mi niekedy naskoci iskra nadsenia – ake by bolo skvele, spravit to ci ono – ale nemenila by som, priority su jasne. Rodina je prva. Kariera by ma neurobila stastnejsou, i ked by to bol ovela pohodlnejsi zivot. Kontakt s karierou mam prostrednictvom manzela – rozprava mi vsetky novinky z prace. Jeho kariera je aj mojou. A ta moja sa trosku rozbehne, ked deti trochu odrastu – to uz budem mat 35?
A kino? Zabava? Nikto nevymysli lepsi vtip ako moje deti 😉 Okrem toho, mladsi ludia sa vedia s detmi lepsie vysantit ako starsi. A je jednoduchsie sa zrieknut pohodlia v 25, ako v 35…
Predstavte si, ze by ste zajtra zomreli. V praci za vas najdu nahradu – mozno to bude trvat rok, ak ste v niecom guru – ale po par rokoch si tam uz na vas urcite vobec nespomenu. Zato svojej rodine – manzelovi a detom – budete chybat cely ich zivot. Takze komu je uzitocnejsie venovat cas? Kto Vas viac potrebuje?
prihodim sem aj za tie maminy co mali dieta v 18. dalsie v 21. a dalsie v 24 a dalsie v 27.. a sice mam aj pesimisticke chvilky ale o naplneni tu mozem pisat romany, nakolko ma to viac nez len naplna
Mam to stastie ze moja postava ostala ako za mladi (muzi sa este po mne aj dnes obzru), studium som sice nestihla podla svojich predstav ale ani ma v dnesnej dobe (kde je vsetko o peniazoch)moc nelaka ist ako som si vysnivala (pedagogiku)…a co sa tyka uzivania si diskotek, tak to je jedina vec, ktoru asi nedobehnem kvoli polovicke aku som si vybrala a nelutujem ,vynahradza mi to inak
na detoch …..a vsetko toto mi utvrdzuje take porekadlo: “vsetko zle je na nieco dobre” a mam pocit, ze viac nez dobre…
Pre autorku: “KED SA CHCE, DA SA POPRI DIETATI A NIE JEDNOM NIE SICE HOCICO, ALE VSELICO!”
Myslím že keby sa všetky deti plánuju na ideálny vek tak je o polku ludstva menej. Idealny vek na deti asi neexistuje, teda väcšina báb čo poznám otehotnie náhodou alebo nehodou alebo zatúžily po dieťati, vysadiliy antikoncepciu a nejako extra to neriešily. Mám 26, čakám 1 dieťa, a citim sa ešte mladá, mám pocit že by som si mohla ešte požit a blablabla..lenže ako sa poznam takto som uvažovala aj v 18 a takto by som uvažovala aj v 30 a keby sa riadim len tým tak deti asi nemám nikdy. Podla mna žiť sa dá aj s deťmi, aj kariera aj všetko. Aj keď si myslím že aspoň to minimum si odžiť treba, mať dieťa ešte násťročná sa síce zvládnuť dá…ale potom týmto mladým mamám doť vyhráva a doháňajú silou mocou čo sa dá
Krasne komentare, baby!!!
Mnohe mi hovorite z duse. Akurat si myslim, ze sme taka mala vzorka sucasnych zien v tejto vekovej kategorii s tolkymi potomkami.
Ktora “moderna” slobodna bezdetna tridsiatnicka na vrchole kariery( ktorych zacina byt okolo nebezpecne vela) , by sa dostala k tomuto clanku?
Hold, pohodlie a vlastne ego vladne tomuto svetu: byt slobodny, nezavisly, nemusiet pre nikoho obetovat kus seba.
Niekedy mi je ich uprimne luto a mozno este viac mi je luto ich rodicov, ktori sa bezmocne prizeraju ako im unikaju medzi prstami najkrajsie roky “babickovania a dedkovania”.
mam 25 a cakam nase prve babo…a akosi mam pocit, ze vsetko prislo presne vtedy, ked som na to bola pripravena…moj super chlap, pri ktorom som nemala ani sekundu pochybnosti, ze s nim chcem mat deti a stale som absolutne presvedcena, ze bude uzasny otec…a aj otehotnenie. od momentu, ako sa na teste ukazali //, sa tesime… no stretla som sa s negativnymi ohlasmi na moje tehotenstvo a to v zmysle, ze som este mlada, ze vlastne nie sme zabezpeceni, ze nic nemame, ze som este mala pracovat a budovat si karieru, ze zeny v 25 nie su zrele vychovat spravne dieta (lebo podla tychto ludi su zeny dobre matky az po 30). no ja sa pri tom usmejem a poviem im, ze nikto ma nepozna lepsie, ako ja sama… dieta nepotrebuje znackove oblecenie k tomu, aby bolo stastne a vsetky najdrahsie hracky na trhu, dieta potrebuje rodicov, ktori ho lubia a venuju sa mu. a to si myslim, ze nie je ovplyvnene vekom, ale zrelostou rodicov – niektori su zreli az po 35, no niektori uz v 22 rokoch. pri otazke penazi sa mi vzdy ponuka dalsia otazka – kedy si budem vediet povedat, ano, teraz mam dost penazi, mozem otehotniet? to asi nikdy…
moja mamina porodila, ked mala mesiac pred 19. narodeninami…a vravi, ze je to uzasne, lebo ked ona chytila teraz druhy dych, my sme uz samostatne a ona sa moze venovat sama sebe a svojmu rozvoju…aj ked neviem, ako to chce stihat, lebo sa chysta po narodeni vnucky venovat jej vsetok svoj volny cas
presne, ako píše petra!
tie čo netúžia po deťoch z hĺbky srdca si budú vedieť vždy nájsť nejakú výhovorku, prečo na to nie je správny čas, ale tie, čo si želajú mať dieťa z celého srdca, tým je podľa mňa jedno, kedy príde, budú ho vždy ľúbiť a budú sa mu venovať v ktorýkoľvek čas a tá matéria je naozaj len kulisa…. nehovorím, že nie je dôležitá, ale dieťa môžeme spraviť šťastným a spokojným aj bez značkových vecí….
A kariéra? Tiež len otázka hodnotového rebríčka a toho, čo máme v srdci…
Týmto nikoho nesúdim, každý má právo zariadiť si život podľa toho, ako to cíti!
Ja som taká mama-tigrica, od malička bolo mojím snom mať deti, vždy som si ich predstavovala, ako budú vyzerať, ako sa budem s nimi hrať, rozprávať, všetkým susedám som varovala deti…
a popritom si nemyslím, že som otrokom svojich potomkov, lebo mám veľmi samostatné deti a dávam im najavo, že aj ja mám svoje potreby a túžby, takže sa naučili to akceptovať… ale vedia, že som tu pre nich a môžu sa na mňa spoľahnúť kedykoľvek.. a som prísna
Teraz som veľmi zvedavá, keď sa nám narodí bábo, aká budem ako “zrelšia” mama
Váš komentár
Pridam svoju skusenost: Prve dieta v 20-tke, druhe v 34-ke. Obidve chcene, planovane /niekedy to bolo normalne, po 20-tke sa uz sepkalo../ Vychutnala som si obe rovnako, i ked myslim, ze s rozdielnym pristupom /suvisi to s pristupom k zivotu a zivotnymi skusenostami/. Zaujimave, ze v prvom pripade som sa citila viac unavena, pretoze som si asi nevybrala vhodneho partnera… V druhom pripade s inym partnerom je vsetko super, ale zasa pribudaju moje zdravotne problemy, takze si nenavyberame… Mam 38 a znovu ma chyta tehotenske harasenie, takze sa kludne moze stat, ze budem “mlada” stara mama aj “stara” mlada mamicka zaroven.
hm, ja som svoje prvé dieťa mala v 25- tke, druhé v 28 a som spokojná…hoci mám pociť…chystám sa prihlásiť na VŠ pretože až teraz som presvedčená o tom čo chcem naozaj robiť…deti ma síce obmedzujú, ale nijako to neprežívam…bez nich si život už neviem predstaviť a ani nechcem….diskotéky? s manželom sme asi v 20-tke (vtedy sme boli len priatelia) na ne prestali chodiť, radšej sme si zašli biliard alebo na večeru a to môžme aj teraz…vždy nájdeme “opatrovateľku”….cestovať sme takisto neprestali….akurát teraz máme viac kufrov a väčšie auto….
Váš komentár
…je velmi mile ako ste sa vsetky pekne zhodli na jednom,ze dieta je to najkrajsie co my zeny mame dane ako dar od boha…mam sice len dvadsat rokov a este dieta nemam ale je pravda ze uz som po nom neraz zatuzila,ale vzdy si to trikrat premyslim,pretoze s priatelom na tom nie sme tak ako by si to to dietatko zasluzilo,hoci sa musime obidvaja velmi krotit…
…je to to najkrajsie obdobie,hoci by to mnoho mojich rovesnicok nevedelo pochopit-maju ine zaujmy- 
….no ja im to neberiem ….kazdy je totiz iny a preto by sme si mali navzajom respektovat svoje zaujmy a plany a nie ich sudit alebo zhadzovat…vymetanie diskotek nie je nic pre mna a kariera?tak to by zo mna urcite stastnejsieho cloveka nespravilo….preto nemam rada ludi ktori sudia kazdeho podla seba a vnucuju mu svoje nazory a tzv.-takto by to malo byt-…..kazdy si ide svojou zivotnou cestou,teda podla ceskeho prislovia:JAKY SI TO NAMYCHAS, TAKOVY TO MAS!!!….no nie?
Prvé dieťa som rodila v 19-nástich, disko ma nikdy nebavilo, ani flákanie sa po baroch, tak sme si s manželom spravili deti hneď ako sme sa zobrali. Neľutujeme. Všetko, čo chceme, môžme aj s detmi, alebo keď sú v škôlke, škole…
Da sa porodit aj po 30 aj po 40 prve dieťa, je to bežne aj inde.
Nemusí byť problém.
Netreba počuvať negatívne názory