Nepotrebujem okoliu nič dokazovať

Sme na webe, ktorý má samostatnú sekciu o tehotenstve, tak by sme sa chceli spýtať aj k tejto téme: ako ste prežívali tehotenstvo? Bol rozdiel medzi prvým a druhým?

Ja som mala dve rôzne tehotenstvá a dva rôzne pôrody. Pri Hugovi ma trápili nevoľnosti celých deväť mesiacov a pôrod bol ukončený sekciou, pri Zoe mi nebolo vôbec nič a narodila sa prirodzene.

Ako ste sa pripravovali na pôrod a rodičovstvo, čo vám najviac pomohlo?

Vyškolila som sa doma, pri svojej staršej sestre, ktorá v čase, keď som otehotnela mala už dve krásne detičky. Chodila som k nej, pomáhala, prebaľovala, kočíkovala. Veľa sme sa o materstve rozprávali a myslím že aj vďaka jej radám som bola na to všetko nové čo ma čakalo viac pripravená. 

Jedno dieťatko ste rodili cisárskym rezom, druhé prirodzene. Aké to bolo pre vás, keby ste to mali porovnať?

Jednoznačne dávam svoj hlas prirodzenému pôrodu. To je neopísateľný pocit, ste pri zrode nového života. Cisársky rez je a bude operácia, aj so všetkými svojimi negatívami. Dobrovoľne by som si ju nevybrala určite.

Rodiť po cisárskom prirodzene nie je na Slovensku práve bežné. Prečo ste sa takto rozhodli? Mali ste pochopenie od svojho okolia a od odborníkov?

Nie je to bežné, to je pravda a zároveň sa pýtam prečo nám to tí lekári robia? Čoho sa tak strašne boja? Ako je možné, že cisársky rez percentuálne dobieha prirodzený pôrod? Ja netvrdím, v mnohých prípadoch je ten cisársky oprávnený a na mieste, treba sa vyhnúť komplikáciám, ak reálne hrozia a ohrozujú život či už matky, alebo dieťatka.

Ale v mojom prípade bol prvý pôrod o tom, že som sa zdala lekárke úzka, takže ani sa ma nepýtala a odviedla si svoju prácu v podobe operácie. V tichosti, s kľudom a do polhodiny vybavené. Nerozumela môjmu nesúhlasu, lebo predo mnou vraj ani jedna známa osoba nerodila normálne. A ak by sa niečo pri normálnom pôrode stalo, nechce byť v zajtrajších novinách. Hojenie som znášala veľmi ťažko aj vďaka faktu, že pri “bezpečnej” operácii skalpel zarezal môjmu Hugovi do pravého líčka, čiže bolo toho na mňa viac než dosť. Zaprisahala som sa, že ak budem mať ešte jednu príležitosť, pokúsim sa o výraznú zmenu.

Hoci som si svojho odvážneho lekára hľadala takmer celé druhé tehotenstvo, našli sme sa dva týždne pred oficiálnym termínom. MUDr. Pavol Janáč z nemocnice Antolská. Prvý lekár, ktorý ma s istotou ubezpečil, že ak je žena štíhla, neznamená to, že ma úzku panvu a nemôže rodiť prirodzene. Samozrejme platí to aj naopak. Ak je žena silnej postavy, neznamená to že porodí do 10 minút. Možno práve taká musí podstúpiť operáciu vďaka úzkej panve.

Tento lekár a nakoniec aj celý jeho tím mi dal nádej, v ktorú som neprestávala veriť a dotiahli sme to až do konca. Do úspešného konca. 

Odporučili by ste to aj iným ženám?

Určite áno, aj tá rekonvalescencia “po” sa nedá porovnať.

Ak chce ale žena po cisárskom odrodiť prirodzene, 80 percent robí psychika (pokoj, pripravenosť, informovanosť, odvaha). Musíte sa vnútorne zmieriť a naladiť napríklad na fakt, že vám nemôže byť podaná epidurálka, aby ste cítili svoje telo, ranu po cisárskom. Ak by však začala štípať, vtedy končí všetka sranda a ide sa na operáciu. Hovorím ale, že z veľkej časti je to o psychike a o vnútornom pokoji. Ja som svoju ranu po cisárskom nepocítila počas celých, zdĺhavých 17 hodín.

Ako si starší syn zvykol na sestričku?

Zvykol si, trvalo to asi dva mesiace kým sme sa dali dokopy. Teraz sú z nich parťáci. Občas sa tak pousmejem, že pre Huga je Zoe najlepším darčekom. Neviem si predstaviť, že by mal vyrastať sám.

Čo je pre vás na rodičovstve najväčšia výzva?

Ja som nepotrebovala sebe ani okoliu nič dokazovať, čiže neviem či som to brala ako nejaku výzvu. Ja som iba chcela žiť rodinný život. Normálny život. Mať ten pocit, že keď sa vraciate domov, čaká vás niekto pre koho ste nenahraditeľný.

Ako sa vám darí ladiť rodinu a prácu, ako si delíte sily a čas? Kde čerpáte inšpiráciu a energiu?

Moja práca našťastie nie je až tak časovo náročná a teda zlaďovanie veľmi neriešim. S rodinou som v podstate stále, dokonca sú so mnou veľmi často aj na akciách kde vystupujem alebo moderujem. Samozrejme občas, hlavne keď musím byť preč večer, si musíme s Marošom dohodnúť denný harmonogram. Energiu dokážem načerpať rôzne – niekedy mi stačí malé posedenie s priateľmi na terase, niekedy by som potrebovala dlhšiu dovolenku.