Rodina je dar. Tá moja mi ukázala silu odhodlania a naučila ma, že vzťahy nič nenahradí

Jej otec sa roky venoval meteorológii, no nebola to cesta, v ktorej videla svoju budúcnosť. Hoci ako absolventka matematicko-fyzikálneho gymnázia by nemala problém v šľapajách otca pokračovať. Viac sa videla očami jej „mamiky“. Odmalička ju volala „filozof Miriam.“ 

A filozofiu nakoniec aj vyštudovala. Miriam Lexmann dnes tvrdí: „Môcť patriť do rodiny je tou najkrajšou výsadou.“

Pre každé dieťa je dôležité prostredie, v ktorom vyrastá. Nakoľko vás formovali vaši najbližší?  

Mamina obetavá láska mi dala do života istotu a odhodlanie nebáť sa odovzdať seba do služby druhým. Otec túto službu dopĺňal duchovným smerom, keď v nás vzbudzoval záujem o hĺbku života a poznanie viery. Patrím do rodiny, kde sme boli štyri deti, všetko dievčatá. Otec bol a doteraz je pre nás mimoriadnym vzorom.

Vaša rodina je známa aj hlbokou vierou. Uvedomovali ste si už v detstve výnimočnosť hodnôt, ktoré vám rodičia vštepovali?

Je to tak. V rodine sme mali celkom iné hodnoty, ako pretláčal vtedajší režim. Moji rodičia však aj napriek nemu nikdy nestratili svoju tvár, hoci, zažívali sme aj skutočne ťažké chvíle. Už ako dieťa som chápala, že sloboda, viera, pomoc druhým sú nesmierne dôležité. Rodina sa navyše aktívne zapájala do boja proti komunizmu a preto aj trpela.

Vyrastať v takomto prostredí musí v empatickom človeku prirodzene vyvolávať mnohé otázky. Mama do vás videla. Prezývka „filozof Miriam“ sa zdá, bola úplne na mieste.

Moja mama je úžasná žena. Naozaj do nás akoby videla. Okrem toho, pri každom svojom kroku myslela na to, ako jej konanie ovplyvní ľudí okolo nej. A je to tak aj doteraz.

Myslíte si, že práve vnímavosť môže byť tou potrebnou esenciou, ktorú do politiky vedia vniesť iba ženy?

Akokoľvek veľké výzvy riešime, akokoľvek veľké opatrenia pripravujeme, žena dokáže vidieť za nimi aj toho najposlednejšieho človeka, ktorého sa to dotkne. Keď takéto ženy spoznávam, vždy rozmýšľam, aké by to bolo, keby ich bolo aj v našej vrcholnej politike viac. Určite by politická kultúra vyzerala inak.

Škoda, že v politike máme len málo žien. Ako prišlo k tomu, že vy ste tou jednou z mála?

Na živote je krásne, že neviete, čo prinesie. Mne sa dlho nedarilo nájsť tú pravú, životnú lásku. Zobrala som to ako pozvanie uchádzať sa o politický mandát. No a nakoniec sa to vyvinulo tak, že dnes som už takmer štyri roky šťastne vydatá. Mám úžasného manžela a v rodine s nami žijú dve, už dospelé deti. Cítim skutočný pocit naplnenia.

A nie ste v tom sama. Vy máte politiku aj doma, priamo v kuchyni.

S manželom sme obaja vo vrcholovej politike a o to ťažšie je skĺbiť domácnosť s verejnou angažovanosťou. Na druhej obaja vieme, čo politický život prináša a akým výzvam musíme čeliť. Preto je vzácne, že môžeme stáť jeden pri druhom zvlášť v náročných situáciách. Keďže môj manžel, Milan Majerský zastáva okrem pozície predsedu KDH aj funkciu prešovského župana, je prirodzené, že sme sa snažili bývať na východe. Slovensko je nádherná krajina, život v regiónoch však nie je vždy ľahký.

Prečo je život v rôznych častiach Slovenska taký rozdielny? Stále máme regióny, kde sa žije a zarába na život výrazne zložitejšie.

Už dvadsať rokov sme členmi EÚ. No ešte stále to nevieme dostatočne využiť a posunúť naše mestá, obce a regióny dopredu. Eliminovať chudobu, vybudovať dostatočnú infraštruktúru, cesty, nemocnice, školy a všetko, čo tu stále chýba. Samosprávy a ľudia v regiónoch musia mať možnosť využiť eurofondy tam, kde ich potrebujú. Slovensko musíme spájať.

Spájať ľudí a skracovať vzdialenosti dnes pomáha aj internet. Je o Vás známe, že sa angažujete aj v oblasti online bezpečnosti.

Digitálna bezpečnosť je veľmi vážnou témou. Či chceme, či nie, dotýka sa všetkých. Sme neustále online, vždy dostupní. Ak máme problém s online svetom my, aké ťažké to musia mať naše deti?

S online prostredím dnes často súvisí ochrana citlivých osobných údajov, ale aj nárast osamelosti, duševných porúch, kyberšikany ši sexuálneho zneužívania.

Zahlcujú nás nepotrebné informácie, virálne videá či hoaxy. Ďalším dôsledkom je krehkosť anonymity, ktorú v sebe tento svet nesie. Najmä mladí svojou dôverčivosťou vpadnú do siete internetových „predátorov“, zdieľajú svoje fotky či citlivé dáta. Mnohí sa stanú obeťami a často to môže mať tragický koniec.

Je z toho cesta von? Čo môžeme urobiť lepšie?

Potrebujeme bezpečnejší online priestor. A ten sa konečne začína meniť, a to aj vďaka Európskej únii. Do európskej legislatívy sa mi podarilo presadiť množstvo pripomienok a úprav, vrátane požiadavky väčšej zodpovednosti zo strany sociálnych sietí či zákazu sledovania online aktivít detí so zámerom prispôsobiť im obsah na týchto sieťach. Pracovala som aj na legislatíve, ktorá má chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním online, vydali sme publikáciu Ako na technológie v rodine.

Vy ste však v Európskom  parlamente aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Áno, podarilo sa mi presadiť mnoho pozmeňovacích návrhov v prospech lepších podmienok na pracovnom trhu a intenzívne som sa zasadila aj o vytvorenie jednotného európskeho preukazu pre osoby so zdravotným znevýhodnením. 

Veľkým problémom, ktorý trápi Slovákov je téma opatrovateľov.

V tejto oblasti musí Slovensko riešiť niekoľko problémov naraz, a to nielen pri terénnej opatrovateľskej službe, ale aj čo sa týka nedostatku opatrovateliek. Trápi ma, keď vidím, že slovenské opatrovateľky odchádzajú od vlastných rodín, aby ich uživili, pretože v zahraničí zarobia viac. Pritom práve vďaka nim náš sociálny systém ešte neskolaboval. Aj v tejto téme konám ako na európskej, tak aj na národnej úrovni.

Dokážete si nájsť čas aj oddych? Ako si najlepšie „dobijete baterky“?

Sú dni, keď si politika vyžaduje človeka na dvadsaťštyri hodín, ale vždy si dokážem nájsť čas na vzťahy a zastavenie sa. Plne si uvedomujem, že rodina je dar a vzťahy v nej i mimo nej sú nenahraditeľné. Tak som videla žiť mojich rodičov, ktorí mi od malička dávali pocit istoty domova a pevnej pôdy pod nohami. Rodina je na prvom mieste. A s ňou sú spojené aj spoločné chvíle a zážitky. Pokoj nachádzam v modlitbe, v prírode a športe, najčastejšie cyklistike, skialpinizme či pri korčuľovaní.