Prečo potrebujeme kvalitnejšiu predmanželskú prípravu?

Uzavrieť manželstvo v katolíckom kostole od septembra nemá byť nedostupnejšie – nehovorí sa o sprísnení podmienok katolíckeho sobáša, ale o skvalitnení predmanželskej prípravy.

Nestačí si pred oltárom povedať iba formálne „áno“

Mnoho katolíckych manželstiev je vyhlásených za neplatné práve preto, že osoby, ktoré do nich vstupovali, si v plnej miere neuvedomovali váhu manželského súhlasu, resp. mu vnútri priamo odporovali. Preto veľmi záleží na kvalitnej príprave do manželstva.

Podľa Imricha Gazdu, ktorý sa venuje téme predmanželskej prípravy v článku Ako predchádzať rozpadom manželstiev, „ak chce cirkev minimalizovať množstvo neplatne uzatvorených manželstiev, musí sa postarať o to, aby doň vstupovali ľudia, ktorí nielen plne chápu, čo kresťanské manželstvo znamená, ale boli s tým aj vnútorne stotožnení.“

Pápež František

V dokumente Amortis Leatitita pápež František pozerá na kvalitu doteraz poskytovanej predmanželskej prípravy sebakriticky:

„… Často sme predstavovali manželstvo takým spôsobom, že jeho cieľ, pozvanie rásť v láske a ideál vzájomnej pomoci, zostali v tieni takmer výlučného dôrazu kladeného na povinnosť plodenia. Tiež sme dobre nesprevádzali novomanželov počas ich prvých rokov ponukami prispôsobenými ich pracovnej dobe, ich jazyku, ich konkrétnym starostiam.

Pápež František vyjadril túžbu prezentovať manželstvo ako dynamické napredovanie rastu a realizácie, a nie ako bremeno, ktoré treba po celý život znášať.

„… V súčasnom svete sa cení aj svedectvo manželov, ktorí nielen dlho vydržali spolu, ale stále napredujú v spoločnom projekte a uchovávajú si vzájomnú náklonnosť. To otvára dvere pozitívnej pastorácii, plnej prijatia, ktorá umožňuje postupné prehlbovanie požiadaviek evanjelia.“

Žijeme v kultúre, ktorá tlačí mladých, aby si nezakladali rodiny

„… V niektorých krajinách sú mnohí mladí „často nabádaní, aby odkladali sobáš kvôli ekonomickým, pracovným alebo študijným problémom. Niekedy aj pre iné príčiny, akými sú vplyv ideológií, ktoré znehodnocujú manželstvo a rodinu, skúsenosť zlyhania iných párov, ktorú oni sami nechcú riskovať, strach z niečoho, čo pokladajú za príliš veľké a posvätné, spoločenské príležitosti a ekonomické výhody, ktoré vyplývajú zo spolužitia bez manželstva, čisto emotívne a romantické chápanie lásky, strach zo straty slobody a autonómie, odmietnutie niečoho, čo vnímajú ako inštitucionálne a byrokratické“.

Podľa pápeža Františka „potrebujeme nájsť slová, motivácie a svedectvá, ktoré nám pomôžu dotknúť sa tých „najjemnejších vlákien“ mladých ľudí tam, kde sú najviac schopní ušľachtilosti, angažovanosti, lásky a tiež hrdinstva, aby sme ich pozvali s nadšením a odvahou prijať výzvu manželstva.

Ako ďalej rásť vo vzťahu a neodradiť sa krízou

„Páry sú neraz neisté, váhavé a majú ťažkosti nachádzať spôsoby, ako ďalej rásť. Mnohí majú tendenciu zostať v začiatočných štádiách emocionálneho a sexuálneho života.

Kríza páru destabilizuje rodinu a prostredníctvom rozlúk a rozvodov môže napokon viesť k vážnym dôsledkom na dospelých, deťoch i spoločnosti oslabí jednotlivca aj spoločenské putá“.

Manželské krízy sa často riešia „uponáhľaným spôsobom a bez odvahy zachovať trpezlivosť; bez skúmania, vzájomného odpustenia, zmierenia a obety. Zo zlyhaní tak vznikajú nové vzťahy, nové páry, nové zväzky a nové manželstvá, čím sa vytvárajú zložité rodinné situácie, problematické pre kresťanský život“. 

Prijmime manželstvo ako výzvu

Slabá a chorá láska – neschopná prijať manželstvo ako výzvu, ktorá si žiada bojovať, opätovne sa rodiť, nanovo sa objavovať a začínať stále znova, až do smrti – taká láska nie je schopná čeliť náročnej úrovni záväzku. Ustúpi kultúre provizórnosti, ktorá bráni neustálemu procesu rastu.

Avšak „sľúbiť lásku navždy je možné, len ak človek objaví väčší plán, než sú jeho vlastné projekty, plán, ktorý nás podopiera a umožňuje darovať milovanej osobe celú budúcnosť“.

(10 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...