Max Kašparů: Ak nemám dobré vzťahy, nemám dobré stavy

“Vzťah Ja a Ja je najzákladnejší. Musím nejako vychádzať sám so sebou. Nie je možné, aby sme neboli vo vzťahu k sebe,” prehovára k nám psychiater Max Kašparů. Ako sa v živote máme, ak nemáme dobrý vzťah k sebe? Môžeme mať dobré vzťahy s ostatnými, ak so sebou to nemáme dobre?

Čo o sebe prezradíme tým, ako o sebe hovoríme

Ľudia niekedy hovoria o sebe aj tieto vety: “Najradšej by som sa nevidel. Najradšej by som sa vyfackal za to, čo som urobil. Najradšej by som sa zakopal 100 metrov pod zem.” Nemusíme byť zrovna odborníci v psychológii či psychiatrii, aby nám došlo, že títo ľudia nemajú dobrý vzťah sami so sebou.

“Ak však nemám dobrý vzťah k sebe, nemám dobrý stav. Ak neprežívam dobré stavy, nemôžem vytvárať dobré vzťahy,” hovorí psychiater Max Kašparů.

Miluj blížneho ako seba samého nie je len obyčajná fráza. “Ak mám dobrý stav, som vnútorne vyrovnaný, naväzujem dobré vzťahy,” potvrdzuje. Ale platí to aj naopak. Ak prežívam dobré vzťahy, zažívam dobré stavy.

Človek je však vyrovnaný, len ak leží v truhle, ako hovorí jeden z vtipov. Kým žijeme, mali by sme sa usilovať nie ani tak o vyrovnanosť, ale o vnútornú pohodu, vnútorný komfort, radí psychiater.

Prečítajte si aj:

Kostolní ľudia

Choroba vo vzťahu Ja a Ja: komplexy

Najčastejšou chorobou vo vzťahu Ja a Ja je komplex menejcennosti. Podľa psychiatra však nikto nemá dôvod k tomuto komplexu.

“Som len zdravotná sestra. Ja som iba stolár,” hovoria mi ľudia v ordinácii. Na toto “iba” som alergický, vraví psychiater. “Komplex menejcennosti nemá bakteriálny, či vírusový pôvod. Nechytíme ho v autobuse, upozorňuje Kašparů: “Tento komplex vám niekto vyrobí.”

Najčastejšie ho, žiaľ, získame vo vlastnej rodine.

Od čoho si ako dospelí ľudia neskôr v živote odvodzujeme svoju hodnotu? Od toho, čo sme zarobili, urobili, vykonali, zariadili, postavili, vybudovali. Ale dieťa si odvodí hodnotu podľa toho, čo mu prisúdia ostatní.

Moja hodnota, ktorú vidím v očiach iných

Rodina je ako divadlo, rodičia ako režiséri, ktorí stavajú deti na rôzne miesta pódia, prisudzujú im role, ktoré ich diskvalifikujú. Napríklad vtedy, keď otec svojmu synovi opakovane prízvukuje, že je nešikovný, že pokazí všetko, čo chytí do ruky.

Neskôr sú to učitelia v škole, ktorí niekedy zo žiarlivosti vyrobia komplexy deťom, ktoré sa im z nejakého dôvodu nepáčia. Alebo ostatní spolužiaci, ktorí šikanujú dieťa len preto, že nemá značkové veci, že nie je v ich očiach dosť dobré, dostatočné, nie je na ich úrovni.

Toto si neskôr nesieme do dospelosti a hovoríme si, že sme “iba.” Alebo že nie sme dosť dobrí, aby nás niekto mal rád.

Pestujme u detí sebadôveru, radí psychiater. Potom nám bude dobre vo vzťahu Ja a Ja, ale aj vo vzťahu Ja a Ty. Nezabúdajme, že kto má dobré stavy, má dobré vzťahy.

Prečítajte si aj:

Psychiater Max Kašparů: Ženy, neponižujte mužov! Muži, nepohŕdajte ženami!

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...