Kry do tieňa a polotieňa: 7 druhov, ktoré dodajú záhrade štruktúru

Kry dodajú tienistej záhrade výšku, štruktúru a stálosť. Zatiaľ čo trvalky sa na jeseň stiahnu, kry tvoria kostru výsadby po celý rok. Vždyzelené druhy oživia záhradu aj v zime, opadavé potešia kvetmi a jesennými farbami. V tomto prehľade nájdete hortenzie, rododendrony a azalky, skímiu, pieris, aukubu a mahóniu. Väčšina z nich potrebuje stálu vlhkosť, do suchého tieňa pod stromy patria len aukuba a mahónia. Ako zistiť, aký tieň máte, sa dočítate v prehľade rastlín do tieňa.

Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla)

Opadavý krík, ktorý v lete premení polotienistý kút na guľaté kvetinové kopce. Veľké gule alebo ploché tanierovité súkvetia sa otvárajú od júla do septembra a farbu majú od ružovej cez fialovú až po sýtomodrú. Veľké sýto zelené listy zostávajú dekoratívne aj po zaschnutí. Dorastá do výšky 1 až 1,5 m, v chránenej polohe aj viac.

• Nároky: Potrebuje humóznu, stále vlhkú, ale priepustnú pôdu a pravidelnú zálievku, v suchu jej listy rýchlo ovisnú. Farba kvetov závisí od pôdy: v kyslej pôde (pH okolo 5,5) sú modré, v neutrálnej až zásaditej ružové. Kvitne na minuloročnom dreve, preto treba odstraňovať iba namrznuté a suché výhony (inak nestrihať, aby ste neprišli o kvety). Existujú odrody, ktoré kvitnú aj na novom dreve.
• Umiestnenie: Najlepšie sa jej darí v polotieni s ranným slnkom a ochranou pred ostrým poludňajším slnkom, ideálne na východnej strane domu alebo pod redšími stromami. Vo vlhších a chránených polohách sa jej darí najlepšie. Hodí sa aj do veľkých nádob.
• Kombinácie: Pekne vynikne s hostami, heucherami, astilbami a papraďami, ktoré zakryjú jej spodnú časť. Dobre sa dopĺňa s rododendronmi a azalkami.

Hortenzia dubolistá (Hydrangea quercifolia)

Mrazuvzdorný opadavý polokrík, ktorý sa nedá prehliadnuť v žiadnom ročnom období. Na jeseň sa listy vyfarbujú do červenej, oranžovej a vínovej. V lete nad nimi vyrastajú veľké súkvetia, ktoré sú spočiatku biele a postupne ružovejú, aby nakoniec zosušili do pergamenových odtieňov.

• Nároky: Potrebuje humóznu, stále mierne vlhkú, ale dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Po zakorenení znáša aj kratšie sucho lepšie ako iné hortenzie. Rez nepotrebuje, po odkvitnutí stačí odstrániť staré a poškodené výhony.
• Umiestnenie: Najlepšie sa jej darí v polotieni, kde dostane ranné alebo filtrované slnko, pod vyššími listnatými stromami alebo na okraji lesíka. V hlbokom tieni kvitne slabo. Dorastá do výšky a šírky 1 až 2 m.
• Kombinácie: Pekne vynikne s hostami, heucherami, astilbami a papraďami, ktoré zakryjú jej spodnú časť. Dobre sa dopĺňa s rododendronmi a azalkami, ktoré kvitnú skôr.

Rododendrony a azalky (Rhododendron)

Kvitnúce kry, ktoré sa v apríli až júni pokryjú veľkými súkvetiami v odtieňoch bielej, ružovej, červenej, fialovej, žltej či oranžovej, často s výraznou škvrnkou v strede kvetu. Rododendrony majú kožovité, vždyzelené listy, ktoré záhradu zdobia aj v zime. Azalky sú menšie a väčšinou opadavé, na jeseň sa vyfarbujú do žltých, oranžových a červených tónov. Sú mrazuvzdorné.

• Nároky: Vyžadujú kyslú pôdu (pH 4,5 až 5,5), humóznu, vlhkú a zároveň priepustnú. Vo vápenatej pôde im žltnú listy (trpia chlorózou), treba ich vysadiť ich do rašelinového substrátu a zalievať najlepšie dažďovou vodou. Rez nepotrebujú.
• Umiestnenie: Najlepšie sa im darí v polotieni s ranným slnkom a ochranou pred ostrým poludňajším slnkom aj studeným vetrom, na východnej strane domu. V hlbokom tieni kvitnú slabo. Hodia sa aj do veľkých nádob s kyslým substrátom.
• Kombinácie: Pekne vynikajú s hostami, heucherami, papraďami a čemericami, ktoré zakryjú ich spodnú časť. Dobre sa dopĺňajú s pieris, skímiou a hortenziami, ktoré majú podobné nároky.

Skimmia japonica (skímia)

Malý vždyzelený krík na jeseň husto kvitne v červených, bordových či zelenkavých odtieňoch. Je pomaly rastúca a dorastá do výšky 0,5 až 1 m, preto sa hodí aj do kvetináčov. Väčšina odrôd je mrazuvzdorná.

• Nároky: Potrebuje humóznu, mierne vlhkú, dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu (inak žltnú listy). Rez nepotrebuje.
• Umiestnenie: Najlepšie sa jej darí v polotieni a tieni, ideálne pod stromami alebo na severnej či východnej strane domu. Na slnku listy blednú a žltnú.
• Dvojdomosť: Samičie a samčie kvety rastú na oddelených rastlinách, bobule tvoria len samičie exempláre a len ak je nablízku samčí opeľovač. Ak chcete bobule, vysaďte na jedno miesto aspoň jednu samčiu rastlinu, napríklad odrodu ‚Rubella‘ s červenými pukmi, na tri až päť samičích. Existuje aj samoopelivá odroda.
• Kombinácie: Pekne vynikne s rododendronmi, pieris a hortenziami, ktoré majú podobné nároky, ďalej s čemericami, heucherami, hostami a papraďami.

Pieris japonica

Kyslomilný vždyzelený krík, ktorý sa v záhrade radí k tým najkrajším od zimy do jari. Od neskorej zimy do skorej jari sa otvárajú previslé metly zvončekovitých kvetov v bielej, krémovej alebo ružovej, ktoré pripomínajú konvalinky. Mladé lístky sa objavujú v červených, bronzových či ružových tónoch a časom sa menia na lesklú tmavozelenú. Dorastá do výšky 1 až 3 m podľa odrody, rastie pomaly a je mrazuvzdorný.

• Nároky: Potrebuje kyslú, humóznu, vlhkú a zároveň dobre priepustnú pôdu (pH 4,5 až 5,5), rovnako ako rododendrony. Na vápenatej pôde žltnú listy. Rez nepotrebuje, stačí zľahka upraviť tvar. Pozor, je jedovatý.
• Umiestnenie: Najlepšie sa mu darí v polotieni a svetlom tieni, kde dostane ranné slnko a je chránený pred ostrým poludňajším slnkom.
• Kombinácie: Pekne vynikne s rododendronmi, azalkami, skímiou a hortenziami, ktoré majú podobné nároky, ďalej s čemericami, hostami, heucherami a papraďami, ktoré zakryjú jej spodnú časť.

Aucuba japonica (aukuba japonská, zlatý prach)

Vždyzelený krík. Kožovité lesklé listy sú u mnohých odrôd posiate zlatožltými škvrnami, ktoré pripomínajú posypanie zlatým prachom. Podobne ako skímia je dvojdomá. Červené bobule tvoria len samičie rastliny, ak je nablízku samčia. Ak ich chcete, vysaďte na jedno miesto aspoň jednu samčiu a niekoľko samičích rastlín. Dorastá do výšky 1 až 3 m podľa odrody, rastie pomaly a je veľmi prispôsobivý.

• Nároky: Znáša takmer akúkoľvek priepustnú pôdu, nie však premokrenie. Rezom sa môže zahustiť alebo udržať v požadovanej výške, najlepšie na jar. Pozor, všetky časti rastliny sú jedovaté.
• Umiestnenie: Patrí k najodolnejším krom do hlbokého tieňa a znáša aj suchý tieň pod stromami. Pestrolisté odrody potrebujú aspoň trochu svetla, aby si zachovali kresbu.
• Kombinácie: Pekne vynikne s hostami, papraďami, čemericami a brečtanom, ktoré zvýraznia jej lesklé listy. Dobre sa dopĺňa s rododendronmi, pieris a skímiou.

Mahónia

Vždyzelený krík, ktorého kožovité, lesklé a pichľavé listy pripomínajú cezmínu, sa v zime často sfarbia do bronzových a červenkastých tónov. Voňavé žlté súkvetia sa podľa druhu otvárajú na jar (mahónia cezmínolistá, apríl až máj) alebo od jesene do zimy (mahónia media ‚Charity‘). Po kvitnutí nasledujú modročierne bobule s ojnicovým povlakom, ktoré ocenia vtáky. Podľa druhu dorastá do výšky 1 až 3 m a je mrazuvzdorný.

• Nároky: Najlepšie rastie v humóznej, mierne vlhkej pôde, po zakorenení však zvláda aj sucho. Nemá rada dlhodobo premokrenú pôdu. Rez nepotrebuje, no dobre znáša aj radikálne zostrihnutie.
• Umiestnenie: Patrí k najodolnejším krom do tieňa a polotieňa, znáša aj suchý tieň pod stromami. Na slnku a v exponovaných polohách listy hnednú a v zime ich môže poškodiť vysušujúci vietor.

Ako kry poskladať do záhona

Ak si nie ste istí, začnite jedným vždyzeleným a jedným kvitnúcim krom. Vo vlhkom polotieni zvoľte napríklad rododendron alebo skímiu a k nim hortenziu, ktorá zaujme v lete. Pod stromami a v suchšom tieni sa opierajte o aukubu a mahóniu, ktoré si poradia aj s koreňovou konkurenciou. Kyslomilné druhy (rododendrony, azalky, pieris, skímiu) posadťe spolu, aby ste im mohli pripraviť rovnaký substrát.