Veľmi často vyrábam napríklad receptáriky. Tie si zákazníčky objednávajú, aby mali kde uchovať rodinné recepty. Aby ich mohli odovzdať ako rodinné dedičstvo ďalším generáciám, napríklad starká ich venuje vnučkách. Často ich však kupujú aj dcéry svojim mamám. Receptárik je veľmi žiadaný, pretože ním odovzdávate kus histórie.
Medzi mladými mamičkami sú veľmi obľúbené baby boxy, do ktorých si rodičia odkladajú drobné spomienky na prvé mesiace bábätka. Schovávajú si napríklad náramky z pôrodnice, prvé vlásky, cumlík, obľúbenú hračku. Okrem toho si často objednávajú fotorámiky a detské leporelá.
Sú to najmä svadobné albumy, rozkladacie krabičky na svadobné účely, napríklad na peniaze. Nevesty si niekedy objednávajú DVD obaly na video zo svadby.
Áno, za všetkým je obrovský kus práce. Teraz je to však už pre mňa naozaj malina, ak to môžem o výrobe albumu ako takého povedať. Začiatky však boli ťažké. Začínala som napríklad s polotovarmi. Teraz mám albumy v plátne a v štyroch väzbách. Zákazníkom viem teda umožniť výber podľa ich požiadaviek. Nechcela som tvoriť len klasickou scapbooking formou.
Túžila som ponúknuť zákazníkovi aj niečo iné. Nerada totiž robím to, čo všetci. Pokiaľ ide o scrapbooking, nehovorím nie, ale používam ho len výnimočne. Zákazníkom chcem ponúknuť produkt, ktorý by bol pre nich zaujímavý, príťažlivý, praktický a cenovo dostupný.
Akú techniku pri výrobe albumov a omaľovániek používate? Moja technika je vlastne klasické kníhviazačstvo. Albumy sú viazané v plátne alebo vložené v doskách, ktoré sú balené podobne ako pri scrapbookingu, ale vnútro albumu tvoria klasické listy. Narozdiel od scrapbookingovej techniky používam viac listov a iné zdobenie.
Omáľovanky sú tematické- slovenské hrady, zámky a kaštiele. Tvorí ich 40 listov, 24x24cm, v tvrdej väzbe so špirálou. Najťažší na celej tvorbe bol výber hradov. Väčšina slovenských hradov sú totiž zrúcaniny, ktoré je ťažko identifikovať. Zámkov bolo len desať, ale kaštieľov máme našťastie veľa. Preto som sa snažila vybrať tie najkrajšie.
Potrebujeme aj my dospelí omaľovánky? Keďže sú to antistresové omaľovánky, mali by pôsobiť proti stresu. A najmä upokojiť, priviesť na iné myšlienky.
Fotoalbum je pre mnohé rodiny srdcom rodiny. Čo fotografie znamenajú pre vás? To, čo pre každého človeka- spomienky. A keďže ľudia zachytávajú len to najkrajšie zo svojho života- tak krásne spomienky. Aj keď žijeme v dobe sociálnych sietí, každý z nás si radšej zoberie do rúk album a listuje v ňom. Album je niečo, čoho sa dá dotknúť, dotvoriť vlastnými slovami, pripísať dátumy, poznámky. Je autentickejší než fotky v mobilnom telefóne či počítači. Práve preto musí byť každý album originálJ!
Kde získavate nápady a inšpirácie? Predsa len je v dobe internetu ťažké zostať originálnym tvorcom. Rada si samozrejme pozerám aj výrobky na internete, páčia sa mi krásne a vkusné veci. Tým to ale končí. Nerada totiž niekoho kopírujem, alebo tvorím predpísaný koncept. Preto sa aj úspešne vyhýbam rôznym kreatívnym akciám, kde sa učia postupy, zdobenia. Všetko je tam potom na jedno kopyto.
Ja som sa veľa vecí naučila sama, pokus-omyl. A tak to má byť. V človeku sa tvorba viac zakorení, príde na nové a skvelé veci. Nákresy si nerobím, nápady na zdobenia vznikajú v priebehu výroby. Veľkú zásluhu na tom majú aj zákazníci, ktorí ma svojimi požiadavkami posúvajú tam, kam by som sa sama nedostala. V podstate je celá tvorba o pochopení, spolupráci a neustálej komunikácii so zákazníkmi. Talent- to je dar od Boha- a treba ho aj správne používať.
Než ste začala vyrábať albumy a omaľovánky, pracovali ste v školstve. Dá sa vôbec osemhodinový pracovný čas a stabilné zamestnanie porovnať s povolaním umelca? Mala som klasickú prácu, učila som 13 rokov na troch základných školách. Takže mám čo porovnávať. Práca učiteľa je v spoločnosti aj v médiách veľmi osočovaná. Nie je náročná na čas, ale na psychiku. V zamestnaní som pociťovala neistotu, zlé vzťahy, slabé finančné ohodnotenie. Všetko, čo sa urobilo navyše, sa vnímalo ako samozrejmosť.
Po trinástich rokoch som prestávala veriť, že ešte niečo v živote dokážem. Našťastie som spoznala iných ľudí, iné myslenie. Teraz mám prácu, ktorú milujem, vlastný pracovný čas, veľkú podporu, pochvaly od zákazníkov, obrovskú motiváciu posúvať sa ďalej. Znie to ľahko, ale je za tým veľa práce na sebe, budovaní si dobrého mena, odhodlanie opustiť pohodlie zamestnania.
Hand-made je dnes značkou, ktorá predáva originalitu a skutočné remeslo. Aké je tajomstvo úspechu, ak chce umelec preraziť vo veľkej konkurencii? Byť sám sebou, nekopírovať, nedať sa strhnúť davom. Práve naopak- vybočiť z neho, ponúknuť niečo iné, svoje. A je dôležité vážiť si ľudí a za všetko byť vďačný. Za radu, pomoc, názor, ale aj kritiku. A najdôležitejšie je nevzdať sa! Ja som niekde na začiatku tejto cesty…
Je nejaký profesionálny sen, ktorý si chceš ešte splniť? Môj sen je robiť celý život, to čo milujem. Chcem svoju prácu dostať ďalej do zahraničia. Momentálne mám okrem slovenských zákazníkov aj objednávky z Rakúska a Nemecka a moje omaľovánky putujú do Ameriky, Anglicka, Talianska a Chorvátska.
Túžim mať najmä spokojných zákazníkov, úspešnú firmu a stále nové a nové produkty. Čo mi ešte chýba?
VIDEO Vizitka: Tatiana Dragošeková (39) vyštudovala učiteľstvo výtvarnej výchovy, dejepisu a dejín umenia na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Výrobe albumov a antistresových omaľovániek sa venuje tri roky. Spoločne s priateľom vychováva dcéru a syna. Viac o jej albumoch a omaľovánkach nájdete na www.handmadetatiana.sk
Loading...
Super talentovaná žena