Opekačka s malými deťmi

Keď po usmoklených zapršaných dňoch sa na oblohe konečne ukázalo zubaté jesenné slniečko a teplota trošku stúpla, povedali sme si s deťmi, že ich narodeninovú oslavu urobíme vonku v prírode a nejaké dobroty si opečieme. Naše deti sa veľmi potešili a už si predstavovali ako skáču okolo (alebo skôr do?) ohňa, ako budú do pahreby fúkať, aby sa oheň rozhorel a ako budú hasiť vodou z potoka. Každý z nich sa totiž už od narodenia hlási aj k požiarnikom.

Ako starostlivá maminka som si hneď napísala zoznam, že čo budeme na našu „outdoor“ akciu potrebovať a aké menu dňa nás bude čakať: špekáčiky, párky, klobásky, slanina, rybie filé a iné (ne)zdravé zväčša mäsové výrobky, k tomu kečup, horčicu, cibuľku, rôzne koreniny, soľ, paradajky, ostrý nôž, umelohmotné lyžičky a poháre, tácky, servítky a vlhé utierky (nielen na zadok pre tých mladších), chlieb, jabĺčka, napečené koláčiky na oslavu, slané tyčinky a ešte čajík do termosky. Jój, skoro som zabudla! Zápalky, vreckový nožík, staré noviny, zopár suchých drevotriesok, keďže posledné dni dosť pršalo, tak aby sme sa nemusli vrátiť s dlhým nosom, že sa nám oheň nepodarilo ani zapáliť. Hoci skúsenosti zo skautingu by sa mali osvedčiť…

Keď som uvidela tento zoznam, na chvíľu mi hlavou prebehla kacírska myšlienka, či naozaj chcem ísť opekať a nie radšej pripraviť oslavu deťom doma alebo v MC Donalde, ako sa to poslednú dobu často robieva. No, nič, deti už boli navnadené a odvolať sa to nedalo, lebo to by pre ne znamenalo pokazenú oslavu a absolútne sklamanie.

Ohnisko sme mali už vyhliadnuté vopred a na šťastie nebolo obsadené, potok bol blízko, smeti boli vyzbierané, tak sme sa hneď mohli pustiť do príprav. Malí a veľkí chlapi sa pustili rozrábať oheň, nazbierali a porúbali drevo, pohľadali vhodné lieskové prúty a veľmi sa tešili na to, ako si už budú opekať. Mamičky si vzali na starosť vonkajšiu kuchyňu a pustili sa do krájania špekáčikov (tu sa nám osvedčilo krájať deťom klobásky a špekáče na kolieska, rýchlejšie sa im totiž opečú a nepadajú tak do ohňa ako celé špekáčky), potom slaninka, cibuľa, nakrájaná zeleninka. Na prenosný gril sme ešte pridali rybky a hostina sa mohla začať.

Ako to však už býva, deti po prvej opečenej klobáske zahlásili, že už sa im opekať nechce, že je im pri ohni veľmi teplo a je tam dym a že oni sa idú hrať súťaže. (Malým deťom sa ťažko vysvetľuje, že sa neopeká nad ohňom ale nad pahrebou a že kým sa spraví pahreba, treba čakať.) Sklamaní sme neboli, lebo sme vedeli, že tak nejako to vždy u malých detičiek dopadne. Obrovská príprava a nedočkavosť, a potom dva hryzy do špekáčiku, dva hryzy do chlebíka a následne rozchod po lese, hľadanie tajných chodníčkov, hranie sa na indiánov a schovávačky. Kým sme my, dospelí, dogrilovali a dopiekli zvyšné špekáčiky, ktoré sa už deťom nechcelo, deti celé upotené od ustavičnej aktivity, od nás vydrankali ešte spoločnú hru, takže záverom sme všetci smrdeli nielen od ohňa, dymu a safaládok, ale pri futbale sme sa všetci riadne zapotili, deti proti rodičom, 10:1. Postupne sa začalo aj stmievať a deti si bundičky priťahovali bližšie ku krku a čiapky viac do čela. Najvyšší čas uhasiť oheň, vyzbierať odpadky do Tesco-tašky a odfrčať do teplého domova. Umazaní, unavení, zadymení ale spokojní s oslavou v prírode sme sa vrátili domov. Deťom sa určite budú po relaxačnom a očistnom kúpeli vo vani snívať ešte opekačkové sny a my dospelí poupratujeme zvyšky z opekačky a nachystáme jednu veľkú horu začmudeného prádla. Našim deťom sa spoločné opekanie natoľko zapáčilo, že ešte týždeň po si sami opekajú aj v našej obývačke. Paličky z postieľky najmladšieho súrodenca slúžia ako lieskové prúty, kocky, skladačky a staré pokrčené noviny sú základ domáceho detského ohniska.

Opekaniu zdar! Opekaniu zdar?

Takže tú vtipnejšiu a príjemnejšiu časť článku máte za sebou. Ešte sme si na vás pripravili niekoľko faktických pripomienok ohľadom opekania špekáčikov a iných dobrôt. Opekačky, grilovačky –málokedy sa zaobídu bez údenín. Áno, tie klobásky od výmyslu sveta a slaninky a … sú také dobré!

Pamätajte si túto jednoduchú schému:

1. Klobása, šunka, slanina, špekáčky patria k najznámejším údeninám.
2. Údeniny patria k najsilnejším rakovinotvorným potravinám.
3. Rakovina patí k najhorším chorobám.

Údeniny sú plné chemických látok, ktorých účinky sú toxické a názvy komplikované. Najznámejší 3,4-benzopyrén je jeden z najsilnejších karcinogénov. 100 gramov dobre vyúdenej klobásy ho obsahuje toľko, koľko by sme do tela dostali vyfajčením 30-60 cigariet, píše Dr. Igor Bukovský. A to sme ešte nehovorili o tých tukoch, ktoré tam na nás číhajú.

Dobre tak, čo neopekať a prečo máme zhruba za sebou.

Čo vlastne opekať

Možností je viac:

1. Nič.Vychutnať si atmosféru ohňa inými zmyslami, poprípade si v košíku doniesť so sebou niečo na zjedenie. Takto máte istotu, že nič nepokazíte. Dobre, toto sa nestretlo s pozitívnym ohlasom, ideme ďalej…
2. Opekanie chlebíka. Síce trochu skromné, ale zato jednoduché a vždy chutné, ak sa nespáli.
3. Opekaná zelenina. Podľa mňa, niet nad grilovanú cukinu, či baklažán. Taktiež pečené papriky, či paradajky sú výborné. A to ani nehovorím o starých dobrých zemiakoch, pečených v pahrebe, osolených a potretých maslom (ó pardón, zas tie nezdravé tuky).
4. Z vlastnej skúsenosti však viem, že zlatým klincom opekačkového programu s deckami sú zaručene pečené hady. Že patria k chráneným živočíchom? Nemajte obavy, nehovorím o zvieratách. Ak sa o nich chcete dozvediet viac, prečítajte si tento blog Zory Paulíniovej, je i s názornými ukážkami. A dokonca je to aj zdravé jedlo.

(2 hlasov, priemerne: 3,50 z 5)

Loading...