Tvoje dieťa nie je nudné. Len ho fotíš stále rovnako.

Advertisements

5 dôvodov, prečo máš v mobile stovky fotiek detí, ale stále máš pocit, že žiadna nie je naozaj dobrá

Vaše dieťa je nádherné.

Samozrejme.

Má tie najkrajšie oči, úžasné vlasy, ten smiech, pri ktorom sa vám rozleje srdce…

A potom ho odfotíte.

Pozriete sa na fotografiu.

A poviete si:

„No… neviem.“

Tak skúsite ďalšiu.

A ďalšiu.

A ďalšiu.

Dieťa je stále nádherné.

Fotky sú stále… akési obyčajné.

Tak skúsite iné miesto.

Iný deň.

Iné tričko.

Možno dokonca nový mobil.

A výsledok?

Ďalších 247 fotografií, ktoré vyzerajú takmer úplne rovnako.

Ak vám je to povedomé, mám pre vás jednu dobrú správu:

Problém pravdepodobne nie je vo vašom dieťati. Ani vo vašom mobile.

Možno len fotografujete stále rovnakým spôsobom.

A to sa dá celkom ľahko zmeniť.

1. Stále fotíte z rovnakého miesta

Postavíte sa.

Dieťa je pred vami.

Zdvihnete mobil.

Cvak.

Možno spravíte dva kroky doprava.

Cvak.

Jeden doľava.

Cvak.

A potom si poviete:

„Prečo tie fotky vyzerajú všetky rovnako?“

No… pretože ste ich fotili z rovnakého miesta. 😄

Skúste nabudúce urobiť niečo úplne jednoduché.

Zmeňte svoju polohu.

Sadnite si na zem.

Kľaknite si.

Ľahnite si.

Postavte sa na stoličku – ak to máte bezpečne pod kontrolou a nechcete zároveň riešiť zlomenú nohu. 😉

Fotografujte z úrovne dieťaťa.

Alebo naopak zhora.

Jeden obyčajný krok môže zmeniť celú fotografiu.

A niekedy nemusí byť ten krok ani smerom k dieťaťu.

2. Na každej fotke je celé dieťa

Toto poznám veľmi dobre.

Chceme mať na fotografii všetko.

Celé dieťa.

Celé oblečenie.

Celú izbu.

Celú hračku.

A ideálne ešte aj psa, babku a polovicu obývačky.

Veď keď už fotíme, nech tam toho máme čo najviac. 😄

Lenže potom sa pozrieme na fotografiu a dieťa je na nej veľké asi ako poštová známka.

Skúste sa niekedy priblížiť.

Nie digitálnym zoomom.

Vy.

Choďte bližšie.

A potom ešte bližšie.

Odfoťte iba tvár.

Ruky.

Vlasy.

Špinavé kolená po hraní vonku.

Malé prsty, ktoré držia pastelku.

Nohy trčiace spod deky.

Tvár, keď sa na niečo sústredí.

Nemusíte na každej fotografii dokazovať, že vaše dieťa má celé telo.

Niekedy stačí jeden detail.

A práve detail môže o vašom dieťati povedať oveľa viac.

3. Stále čakáte na úsmev

„Usmej sa.“

Dieťa sa neusmeje.

„No tak, usmej sa.“

Dieťa sa pozrie na vás s výrazom:

„Mami, toto myslíš vážne?“

„Sýýýr!“

A vznikne fotografia s úsmevom, ktorý vyzerá asi tak prirodzene ako fotografia na občianskom.

Poznáte to? 😄

Problém je, že sme si zvykli myslieť, že dobrá detská fotografia = usmievajúce sa dieťa.

Ale emócia nie je iba úsmev.

Je to aj:

sústredenie,

prekvapenie,

zvedavosť,

smiech,

zamyslenie,

hanblivý pohľad,

otvorené ústa pri rozprávaní,

nahnevané obočie,

aj ten úplne vážny výraz, keď trojročné dieťa rieši životne dôležitú otázku, napríklad prečo mu nemôžete dať tretie lízatko.

Nefotografujte iba úsmev. Fotografujte dieťa.

4. Dieťa je krásne. Pozadie však práve prehralo celú fotografiu.

Toto je jeden z najčastejších dôvodov, prečo fotografia „nejako nefunguje“.

Dieťa stojí pri okne.

Svetlo je nádherné.

Výraz perfektný.

A za ním:

sušiak.

Kôš na prádlo.

Tri hračky.

Otvorená skriňa.

Kábel.

Taška.

A niečo, o čom vôbec netušíte, čo to je, ale na fotografii to vyzerá podozrivo dôležito.

😄

A pritom nemusíte pred fotením upratať celý dom.

Stačí zmeniť uhol.

Niekedy stačí urobiť krok doprava.

Alebo si kľaknúť.

Alebo dieťa posunúť o meter.

Skúste sa pred stlačením spúšte na sekundu pozrieť nielen na dieťa, ale aj za ním.

Čo všetko sa do fotografie dostáva?

A čo tam vlastne vôbec nepotrebujete?

Dobrá fotografia totiž nie je len o tom, čo do nej pridáte.

Je aj o tom, čo z nej odstránite.

5. Fotíte až vtedy, keď sa niečo deje

Toto je trochu zákerné.

Čakáme na moment.

Dieťa začne skákať.

Mama zbadá:

„Jééj, toto musím odfotiť!“

Chytí mobil.

Odomkne ho.

Otvorí fotoaparát.

Počká, kým sa načíta.

Namieri.

A…

moment je preč.

Dieťa už je na druhej strane izby.

Alebo sa prestalo smiať.

Alebo si všimlo, že ho fotíte.

Alebo sa rozhodlo, že teraz bude plakať.

Deti sú v tomto neuveriteľne efektívne. 😄

Preto je pri fotografovaní detí často dôležitejšie predvídať, než reagovať.

Ak viete, že dieťa o chvíľu skočí do kaluže, pripravte si mobil skôr.

Ak viete, že sa súrodenci pri spoločnej hre začnú smiať, nefotografujte až vtedy, keď sa smejú.

Buďte pripravení o pár sekúnd skôr.

A potom len čakajte.

A ešte jedna vec: prestaňte sa snažiť vyrobiť dokonalú fotografiu

Toto je možno zo všetkého najdôležitejšie.

Keď fotíme deti, často sa snažíme odstrániť všetko, čo je „zlé“.

Nechceme bordel.

Nechceme rozmazanie.

Nechceme zatvorené oči.

Nechceme čudný výraz.

Nechceme, aby dieťa plakalo.

Nechceme, aby bolo tričko špinavé.

Nechceme, aby sa niekto hýbal.

A potom máme fotografiu dokonale upraveného dieťaťa, ktoré vyzerá, akoby ho niekto na dve minúty vybral z jeho života a postavil pred stenu.

Lenže o dvadsať rokov možno nebudete chcieť vidieť, ako dokonale vyzerala obývačka.

Budete chcieť vidieť jeho rozstrapatené vlasy.

Jeho obľúbené tričko.

Ten smiech.

Ako sedel na zemi.

Ako sa váľal po koberci.

Ako vyzerala jeho izba.

Ako sa smiali so súrodencom.

Budete chcieť jeho detstvo.

Tak čo teda urobiť nabudúce?

Keď budete mať pocit:

„Zase som nič pekné neodfotila,“

nesiahajte hneď po novom mobile.

Skúste najskôr zmeniť jednu jedinú vec.

Zmeňte uhol.

Alebo:

Choďte bližšie.

Alebo:

Pozrite sa na pozadie.

Alebo:

Prestaňte čakať na úsmev.

Alebo:

Namiesto pózy zachyťte činnosť.

A potom urobte ešte jednu vec.

Pozorujte.

Pretože možno najväčší problém nie je v tom, že neviete dobre fotografovať.

Možno sa len pozeráte na svoje deti stále rovnakými očami.

A práve v tom je celé kúzlo fotografovania detí.

Nemusíte mať drahý fotoaparát.

Nemusíte poznať dvadsať fotografických pravidiel.

Nemusíte mať dokonale uprataný dom.

Nemusíte mať dokonca ani dieťa, ktoré ochotne spolupracuje.

Potrebujete sa naučiť vidieť.

Vidieť svetlo.

Vidieť rušivé veci.

Vidieť zaujímavý uhol.

Vidieť detail.

A hlavne…

vidieť moment skôr, než zmizne.

Pretože vaše dieťa nie je nudné.

Len ho možno zatiaľ fotografujete stále rovnako.

A to je vlastne skvelá správa.

Lebo svoj pohľad môžete zmeniť už pri najbližšej fotografii.

Skúste to dnes

Vyberte si jednu obyčajnú chvíľu.

Nehovorte dieťaťu, aby sa usmialo.

Nechajte ho robiť to, čo práve robí.

A urobte tri fotografie:

jednu z diaľky,
jednu z jeho úrovne
a jednu úplne zblízka.

Potom sa na ne pozrite.

Možno zistíte, že ste nepotrebovali lepší fotoaparát.

Potrebovali ste sa iba pohnúť.