Tatranská turistika – aj tá má svoju históriu

Vysoké Tatry – naša pýcha, naše malé veľhory. Pohľad na vysoké ostré skaliská opreté o modré nebo. Snehom zaprášené vrcholky aj v najhorúcejšom lete. Prechádzky lesom či okolo plies, štveranie sa po veľkých balvanoch, kosodrevina, značkované chodníky, hučiace vodopády, čajík na horskej chate. Každý si v nich nájde to svoje.

A v posledných rokoch kopec atrakcií a davy návštevníkov. Ale nebolo to vždy tak. Vysokohorská turistika je samozrejmosťou dnešných ľudí, niektorí ju berú ako šport, iní ju ponímajú ako relax. Vždy sa však spája s dovolenkou a oddychom, ideme sem skrátka za niečím výnimočným, čo presahuje rámec našich bežných dní.

Rozprávkoví obri

Objavovanie Tatier a vzťah ľudí k týmto skalným obrom malo veľa podôb. Vo svojej fantázii v nich videli bájnych drakov a zázračné bytosti, rozprávali si o nich strašidelné príbehy a rozprávky, ktoré vzbudzovali rešpekt. Napriek tomu do nich mnohí vkročili. Baníci, uhliari, rubári, pastieri, poľovníci, bylinkárky… Ale aj hľadači pokladov, zbojníci, či pašeráci. Neskôr aj vedci, bádatelia vzácnej tatranskej flóry a fauny. No a v neposlednom rade tí, čo v drsnej prírode hľadali nepoznané dobrodružstvo.

Prvou turistkou žena

Túžbu spoznať Tatry zblízka mala už v 16. storočí pani kežmarského hradu Beata Laská. Na jar v roku 1565 sa odviezla do hôr a so svojím sprievodom vystúpila k Zelenému plesu. Prvá známa tatranská turistka však na svoju odvahu smutne doplatila. Keďže si na výlet zašla bez manžela, ten sa na ňu tak rozhneval, že ju dal doživotne uväzniť v hradnej veži.  Na svet sa takto ponížená Beata mohla pozerať už len malým okienkom smerujúcim práve na Tatry.  

@ Možno si chcete prečítať: Belianske Tatry sú family friendly »»»

Priekopníci tatranskej turistiky chodili po chodníčkoch vyšliapaných lesnou zverou. Ak chceli v horách prenocovať , schúlili sa pod veľké previsnuté balvany. Neskôr ich prichýlili pastieri vo svojich kolibách a dokonca v horárňach sa našli izby vyhradené pre turistov.

Rainerka

Prvá chata, ktorá bola postavená ako turistická útulňa, stojí od roku 1863 v Starolesnianskej poľane. Nájdeme ju tam aj dnes. Kamenný domček s jednou izbou, maličký, ale útulný – známa a obľúbená Rainerova chata neďaleko Studenovodských vodopádov nad Hrebienkom. Postaviť ju dal vtedajší správca kúpeľov v Starom Smokovci Ján Juraj Rainer. Chcel, aby si kúpeľní hostia mohli zájsť aj vyššie do hôr, do Studenej doliny a odtiaľ ďalej na túry na Skalnaté pleso pod Lomnický štít. Rainer sa tiež postaral o vybudovanie niektorých tatranských chodníkov, altánkov s peknými výhľadmi a úpravu horských studničiek.

Dnes je na území Vysokých a Belianskych Tatier dovedna 13 chát. Väčšina z nich má už oveľa väčšiu kapacitu, ponúka ubytovanie aj stravu. Rainerova útulňa sa na istý čas stala akoby nezaujímavou. Po niekoľkých rokoch chátrania však opäť vstala z popola zásluhou rodiny horského nosiča Petra Petrasa. Má svoju jedinečnú atmosféru. Je v nej zbierka starého nosičského a horolezeckého náčinia a nádherne vonia bylinkovým čajom.

Vlak, kúpele a kopec hostí

Spomínané kúpele Starý Smokovec boli vybudované už koncom 18. storočia okolo prameňa kyselky. Stali sa tak prvou a na istý čas jedinou väčšou tatranskou osadou. Ale po dobudovaní Košicko-bohumínskej železnice v roku 1872 sa stali Tatry dostupnejšími a kúpeľné osady tu začali vyrastať ako huby po daždi. Štrbské Pleso, Smokovce, Tatranská Kotlina, Matliare, Tatranská Lomnica – všade tam sa stavali kúpeľné domy, zruby, chaty, poľovnícke zámočky, rodinné penzióny, vily.
Minerálne pramene, horský vzduch a jasný podnikateľský zámer premenili tieto tatranské osady na klimatické kúpele na liečbu dýchacích chorôb. V roku 1900 mohli Tatry ubytovať tisíce hostí. V tom roku sem prišlo aj prvé auto a pár rokov na to autobus. Atraktívnou sa stala pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok, ktorá začala premávať už v roku 1908.

Noblesa

Tatry priťahovali čoraz viac ľudí a ich slávu ešte pozdvihlo otvorenie troch Grand hotelov v Starom Smokovci, na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Krásne noblesné stavby boli postavené krátko po sebe, v rokoch 1904, 1905 a 1906. Boli zariadené vo veľkom štýle, pre domácu smotánku aj zahraničnú klientelu.
Luxusne vybavené izby, hotelový bar, čitáreň, salón s biliardom, vlastná pošta či izbové telefóny. Hotely boli elektrifikované a hostí na poschodie vyviezol výťah. Páni tu mali k dispozícii holiča, dámy si mohli dať spraviť frizúru v kaderníctve. Samozrejmosťou bol úslužný personál a jedlá prvotriednej kuchyne.   

Premeny

Z neznámych a obávaných skalných obrov sa časom stali Tatry obľúbeným strediskom cestovného ruchu v lete aj v zime. Aj ich sa však dotkla hospodárska kríza, ničivá vojna aj povojnové znárodňovanie. Boli dostupné pracujúcemu ľudu a bežným rekreantom. Tiež len dočasu. Mnohé z chát, hotelov a sanatórií sú opäť v rukách súkromníkov. Niektoré opäť dýchajú luxusom, iné sa strácajú v kope sutín, na kedysi voľných parcelách to akosi hustne. Ak si však obujete turistické topánky a vydáte sa chodníkom označeným farebným pásikom, môžete nájsť v Tatrách to, čo tam hľadali aj ich prví obdivovatelia. Zážitok.

(12 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...