Moje dieťa sa bojí školy

So začínajúcou sa školskou dochádzkou začínajú často aj naše problémy.

Vladislav Rosa, hlavný školský inšpektor:

Nadpolovičná väčšina našej populácie v školopovinnom veku prichádza do školy s problémami, ktoré sú mnohé už medicínsky diagnostikované ako zárodky alebo vážne ochorenia.

Je to chyba školy, rodičov alebo určitá predispozícia dieťaťa?

MUDr. Eva Smyková, psychologička:

Možno kombinácia všetkého. Strach je emócia, ktorá sprevádza ľudstvo od jeho vzniku a slúži na zachovanie ľudského rodu. Strach je prirodzený. Patologický, chorobný alebo neprirodzený začína byť vtedy, keď nám prekáža, keď máme z toho nejaké problémy, keď nastanú dokonca choroby, ktoré ohrozujú našu biologickú podstatu. U detí to môže byť bolenie hlavy, brucha, zvracanie – často z „neznámych“ príčin. Keď začneme pátrať, zistíme, že aj škola môže byť jedna z príčin. Teda pocit, že v škole zlyhám, že nebudem dostatočne dobrý, že nesplním nároky školy, ktoré sú stále väčšie. Dieťa sa môže báť učiteľa, ktorý je prísny, dáva nesplniteľné úlohy, strach môže byť aj zo spolužiakov, ktorí ho neakceptujú, a preto sa nezačlenilo do sociálnej skupiny triedy.

Ako by sme mohli rozoznať, že naše dieťa má strach práve zo školy?

Jednou z možností je poznať svoje dieťa a vedieť, kedy nastali problémy – či je to aj cez víkend alebo len počas školskej dochádzky, či je to len ráno alebo aj popoludní a večer, či sa príznaky zhoršujú s množstvom učiva alebo úloh. Záleží to aj od veku dieťaťa, či totiž dokáže povedať, čo ho trápi a od toho, aká je komunikácia medzi rodičom a dieťaťom.

Stretla som sa s prípadom, keď si rodičia mysleli, že dieťa je ťažko choré, ale zistili, že problémy súvisia so školou. Avšak dieťa sa do školy ísť nebálo, ani sa jej navonok nebránilo.

Vtedy môže pomôcť odborník, návšteva pedagogicko-psychologickej poradne, ktorý má iné metódy a možnosti zistiť, či práve škola je dôvodom problémov a aké sú možnosti odstránenia strachu. Niekedy strach zmizne sám od seba, ale netreba sa na to spoliehať. Treba tomu venovať pozornosť a nemávnuť rukou nad tým, že naše dieťa sa niečoho bojí.

Ako teda pomôcť dieťaťu?

V prvom rade je dôležitá rodičovská diagnostika. Keď vieme, čo ho trápi a aké pocity sprevádzajú strach – môže to byť pocit veľkej úzkosti, ale môže to byť len vyhýbanie sa nejakej situácii, strach má široké spektrum. Dieťa sa nemusí vedieť spriateliť s kamarátmi, tak mu budeme pomáhať, aby nadviazalo kontakty, príp. sa môžeme poradiť s triednou učiteľkou, povieme jej o problémoch nášho dieťaťa a poprosíme ju, aby nám pomohla.

Odznelo v pravidelnej relácii Slovenského rozhlasu DOMÁCA LINKA. Vypočujte si niečo zaujímavé aj tento týždeň. Zapnite si Slovenský rozhlas, alebo reagujte na aktuálne témy na záznamníku 02/572 73 700 alebo mailom na adrese: radioslovensko@slovakradio.sk. Viac na www.slovakradio.sk