Deti sa už prestali potiť a mordovať, aby to na koncoročnom papieri bolo krajšie, viac-menej je isté, čo na nich bude. Možno lepšie, možno horšie, možno klasika. Otázka ale znie: ako si uctiť „prácu“ našich detí v škole?
Systém v odmene
To, že sa deti porovnávajú, čo kto má a čo dostane, kam ide na dovolenku či na prázdniny, a čo si môže z rodičovskej kasy dovoliť, je jasné. Aj to, že nie vždy je to potrebné pre deti a tým pádom ani nie príjemné pre tie iné deti, ktorých rodiča do hračiek/vymožeností techniky nechcú alebo ani nemôžu investovať.
To isté platí aj o odmene za vysvedčenie: sú deti, ktoré dostanú napriek stavu známok niečo, lebo „sa to patrí“. Hoci na jednej strane sa deti musia v škole posnažiť, lebo aj pri dobrej hlave a pamäti im nie všetkým idú všetky predmety rovnako, na druhej strane si musia uvedomiť – a byť k tomu vedené – že sa neučia pre rodičov, ktorí by to mali následne oceniť, ale pre seba.
Je pravdou, že my ako rodičia musíme zvážiť, na koľko naše deti majú: a tak napríklad ja nekompromisne tvrdím tým mojim, že pri ich kapacite mozgu nemá čo trojka z akéhokoľvek predmetu na vysvedčení čo robiť. Nie celkom nadšene priznávajú aj oni nedostatok snahy a motivácie s tým niečo urobiť – je to jednoducho predmet, ktorý ich nebaví, učiteľka je flegmoška a basta. Ak je však objektívne jasné, že dvojka či možno aj trojka je maximum, ktorý vie vaše dieťa dosiahnuť a na viac nemá, berte to ako fakt a školáka odmeňte rovnako, ako jednotkára.
Pre mňa bolo inšpirujúce vidieť systém odmien, ktorý zaviedol na „čiernom“ Luníku bloger Jozef Červeň, keď tam bol a pracoval s rómskymi deťmi: každá známka mala svoju nominálnu finančnú hodnotu (tie zlé samozrejme mínusovú, rovnako ako horšia známka zo správania alebo neospravedlnené hodiny). Jozef v pravidelných časových odstupoch všetko spočítal, odpočítal a vydelil a z fondu, ktorý bol zásobovaný cez ochotných darcov, vyplatil honoráre za známky. Deti takto viedol k poznaniu, že dobrá, poctivá a pravidelná práca sa vypláca – minimálne tak, že prinesie základnú mzdu, pri šikovnosti a zvýšenej námahe boli rozdiely v peňaženke značné.
Musím priznať, že keď som s tým vyrukovala doma pred deťmi, okamžite chceli taký systém aj oni – a niekde je tuším aj spísaný. Problém ale je pre nich ten, že ja som dala podmienku: pôjde len o koncoročné výsledky a vysvedčenie musí byť bez trojky. A tak sa nám to zatiaľ nedarí – vždy tam nejaká sólovka zasvieti…
Niečo k téme:
Tri tipy k odmene za vysvedčko »»»