Pánu učiteľovi z lásky

Sedela som pred pár rokmi so svojim druhákom, bavili sme sa, že bude deň učiteľov.

„Prečo mami?“

„Lebo sa 28. 3. narodil Komenský a to je na jeho počesť.“

„A to bol kto?“

Pozeráme, čo o Komenskom prezradí Wikipédia.

Shutterstock

A rozmýšľam a spomínam. Na svoje panie učiteľky základnoškolské kopaničiarske –aj keď moje školské časy začali pred viac než 30 rokmi, spomienky sú stále živé. Keď sme na kopanici, deťom ukazujem: „aha, za tým oknom bola naša 1.A“. Pamätám si červenú drevenú dlážku a prsty večne biele od kriedy. A červenú školskú tašku. A postupne sa mi vybavujú všetky dámy, ktoré nás previedli prvými rokmi v škole.

Triedna na druhom stupni bola prísna. Potrápila nás matikou a fyzikou, no mala veľké srdce a všetci sme boli jej deti. A sme nimi dodnes. A ja sa vždy veľmi poteším, keď ju vidím a môžeme teraz už len tak „pokecať“ (a ja sa potom nemusím ísť mordovať s matikou :-)).

Kedysi bol učiteľ treťou osobou v dedine, po richtárovi a farárovi. Dnes akoby sme boli niekde inde. Školstvo, systém, financie – stavajú učiteľský stav do zvláštnej pozície. Dnes na nich ľudia – rodičia, deti, pozerajú rôzne.

Na tému škôl, vzťahu učiteľa a rodiča, máme na rodinke popísaného veľa. Nechce sa mi riešiť dobrých a zlých učiteľov, chápajúcich či podráždených rodičov. Každý máme svoje predstavy, niekedy sú naplnené viac, inokedy menej.

V každom prípade – s učiteľmi a v škole trávia s našimi deťmi dosť času (v niektorých rodinách žiaľ oveľa viac než dieťa strávi s rodičmi). Zaslúžia si našu úctu, pretože deťom dávajú veľa. Tak – ak chcete môžete si na tých vašich učiteľov zaspomínať v duchu pesničky z filmu Pánu učiteľovi z lásky.