Nie, nerobí. U predráždeného dieťaťa je zapojenie vlastnej vôle, aby uspokojilo učiteľa alebo rodiča, náročné až vyčerpávajúce. Dieťa sa rýchlo unaví. Chvíľu vydrží, no neskôr sa vzdá, pretože nevie vyvážiť nesúlad čiastkových funkcií, ktoré sa podieľajú na poznávacích procesoch.
Ak sa na dieťa tlačí, jeho stav sa zhorší a môže rezignovať na učenie.
Ak chceme predísť vystrájaniu dieťaťa doma, je nevyhnutné dopredu sa s ním dohodnúť na čase učenia, pretože jeho tendenciou je vyhnúť sa aktivite. Pritom mu pripomenúť vhodné správanie.
Napr.: „Včera sa ti darilo pri učení, bol/-a si spokojný/-á a verím, že aj dnes sa to bude opakovať.
Môžete používať aj pozitívnu motiváciu. Napr.:
„Chceš ísť so mnou na výlet (čokoľvek, čo ho teší)?“ Ak dieťa odpovedá kladne, tak mu poviete: „Najprv sa spolu naučíme a uvidíš, že to bude pre teba príjemné.“ Ak sa už učíte a dieťa začalo vystrájať, tak je vhodné povedať: „Toto dokončíš (nech je toho málo).“ A v okamihu, keď sa dieťa (len na chvíľku) upokojí, zareagujete a poviete: „Vidíš, ako ti to ide, ako sa vieš ovládať. Teraz si dáme pauzu a o 15 minút pokračujeme.“ Postupným posilňovaním vhodného správania dieťa bude pre dieťa učenie príjemné a časom zistí, že niektoré veci sa mu neoplatí robiť.
Komplexnejší článok liečebnej psychologičky Eva Urbanekovej si prečítajte tu: Chyby v písaní vybraných slov, neúhľadné písmo, nesústredenosť..
