Koniec školy? Je tu čas na niekoľko zásadných zmien

Tento čas je ideálny na mnoho vecí. U nás napríklad na toto:

1. Generálny poriadok v šuflíkoch, v papieroch, v školských taškách/batohoch.

Toto je bod, ktorý je najmenej obľúbený, ale žiaľ nevyhnutný. Nekompromisne stojím s nimi nad každou vecou a to, čo nemá budúcnosť  je napriek niekedy podivuhodným citovým väzbám (napríklad k použitým cestovným lístkom na vlak či nepoužitým ťahákom) posunuté  do krabice so zberom papiera.

Staré obaly, torzá pier, kružidiel a pravítok, a priznávam, že aj vreciek na prezúvky, prezúvok samých ako aj školských batohov zaisťujú vysokú spotrebu vriec na odpad v našej domácnosti. Napriek žabomyším vojnám o niektoré kúsky papiera,  má tento bod jeden nesporný pozitívny význam: decká neuveriteľne rýchlo prídu k obrovskej kope odpadového zberového papiera a tým aj k nejakým tým centíkom navyše.

2.  Oblečenie

Neviem, ako inde, ale u nás centimetre výšky – a občas aj šírky – naskakujú neuveriteľne rýchlo, a tak často to, čo nám ako tak na prvý pohľad bolo dobré pri jarnom triedení, je nejako podozrivo krátke, ošumelé, alebo inak vyradené z normálneho života oblečenia.

Prezistím, prečo moje ratolesti nenosia to tričko či onú bundu a tak – ak to má tu stáť a lákať mole – balím vec a na chodbe hromadím balíky.

 

3.  Hračky

Tento okamih nenávidia predovšetkým naši najmenší, ktorí sa predsa len neradi lúčia s čímkoľvek, napriek tomu, že objekt už nemá žiadne kolesá a je z neho podivuhodné torzo. Preto tento krok triedenia hračiek a hier robím radšej so staršími deťmi, ktoré sú už trošku pragmatickejšie a dá sa s nimi dobre motivačne hovoriť.

Jednoducho a dobre:  všetko, s čím sa nehrajú, čo je pokazené, z čoho vyrástli, čo nechcú, dostáva druhú šancu u detí, ktoré to chcú: v materskom centre, v nemocnici, v charite…  Aj keď je pravdou, že v rohu skrine opatrujem krabicu s bábätkovskými hračkami… a aj keď k nám žiadne baby nechodí, majú neskutočný úspech. U detí prezeraním, u mňa vyvolávaním nostalgie a spomienok, kto čo ohrýzal a čo mal rád.

 

4. Vizáž

Koniec školského roku a začiatok prázdnin je presne ten pravý čas, kedy sa mi osvedčilo okosiť mojej osadenstvo na minimálny porast vlasov – teda, čo sa chlapcov týka, a tí sú u nás v prevahe. Z mojich skúseností práve za tie dva mesiace vlasy dorastú tak akurát a ďalšie strihanie sa stihne ešte v termíne pred vážnejšími školskými povinnosťami.

5.  Nie je voľno, ako voľno

Učeniu sa dáva pohov, nie však povinnostiam doma – aspoň v základnom rozsahu. A úplne jasné je, že akordeón či flauta nemôžu ostať nepovšimnuté celé prázdniny, takisto, ako sa vždy dá nájsť oficiálny dôvod na to, aby sa chytili do rúk akvarelové farby alebo pastel.

Deti samozrejme nie sú z týchto „pokynov“ úplne happy, ale až toto všetko dobojujeme do konca, sami sú radi, že majú krajšiu, vzdušnejšiu izbu, prehľadnejšie upratané veci do školy a na oblečenie a napriek tým hrozným chvíľam sú na seba hrdí, ako to super zvládli.

A ja som hrdá tiež. Prázdniny teraz môžu skutočne začať.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...