Triedna rodičovská schôdzka, rodičovské združenie, alebo aj ZRPŠ (združenie rodičov a priateľov školy). Kedysi to celé bolo o tom, že sme si do žiackej knižky napísali oznam končiaci vetou “Účasť nutná!” Učiteľ verejne pochválil zopár vzorných žiakov, verejne kritizoval dosiahnuté učebné výsledky a nevhodné správanie lajdákov, nadiktoval organizačné záležitosti a určil, kto z rodičov napíše zápisnicu. Na druhý deň všetci na sídlisku vedeli, kto sa ako neučí, kto je aký drzý a koho rodičia nemajú o dieťa záujem.

Dnes je našťastie situácia iná. Triednu rodičovskú schôdzku zvoláva učiteľ len pre rodičov prvákov, vo vyšších ročníkoch si majú rodičia vo vlastnom záujme navrhnúť a dohodnúť stretnutie. Inak sa zvoláva len tzv. plenárne rodičovské združenie, kde sa hromadne prejednávajú viac-menej organizačné záležitosti školy ako celku, prospech a správanie žiaka sa väčšinou rieši individuálne formou konzultácií s triednym učiteľom.

Prvé stretnutie

Samozrejme, rodičov si zvolala triedna učiteľka. Zišli sme sa snáď všetci rodičia s výnimkou tých, ktorí pre pracovné povinnosti prísť nemohli, ale za každého žiaka bol aspoň jeden (väčšinou matka). Je dobré prísť nie len preto, že sa človek dozvie, kto bude učiť jeho dieťa, čo bude vyžadovať na vyučovaní a iné záležitosti týkajúce sa školy, ale aj preto, že rodičia majú prvú možnosť navzájom sa zoznámiť. Niektorí sa poznajú ako susedia, iní zo škôlky, kde sa stretávali pri doprevádzaní detí, niektorých človek vidí prvý raz.

Rodičia si zvolia zástupcu do Rady školy – ten bude prednášať požiadavky rodičov a zároveň sa bude svojím rozhodovaním podieľať na “chode” školy. Taktiež je jeho úlohou tlmočiť uznesenia Rady školy ostatným rodičom. (Moje skúsenosti z oboch strán sú zatiaľ také, že zvyšní rodičia len prikývnu a príjmu predložené návrhy. Neviem posúdiť, či sme ako rodičia takí leniví, alebo spokojní, alebo naozaj ľudia vyslovia len tie najlepšie návrhy.)

Učiteľka nás oboznámila s organizáciou vyučovania, poskytla nám svoje tel. číslo, aby sme ju mohli v súrnom prípade kontaktovať a tiež nám navrhla vytvoriť si akýsi triedny fond, z ktorého by podľa potreby boli uhrádzané výdavky na naše deti. Najprv sme zvažovali, čo by naše deti mohli potrebovať, potom sme vyrátali, koľko to zhruba stojí a podľa toho sme sa dohodli, že sa pozbierame po 200 Sk na celý rok. V druhom ročníku sme sa dozvedeli, že sa nemusíme skladať vôbec, lebo z peňazí sa veľa neminulo a na to, čo sa ešte plánuje dokúpiť, zostalo dosť.

Rodičovské stretnutie v druhom ročníku

Učiteľka zrejme usúdila, že bude jednoduchšie, keď nám zorganizuje rodičovskú schôdzku ona. Mala pravdu. Asi sme si ako rodičia ešte nezvykli na to, že aj my by sme sa mali aktívnejšie zapájať do chodu školy, alebo aspoň tej triedy, ktorú navštevuje naše dieťa. Je pohodlné nechať sa niekým viesť a nič nevymýšľať, nič nerobiť, len pasívne prijať informácie a zaplatiť požadovaný poplatok.

Z osobných skúseností viem, že keby som čakala, kým sa rodičia hoci aj ôsmakov zmobilizujú sami a dohodnú si stretnutie v triede, žiaci by aj zmaturovali. Preto som aj ja riešila organizačné veci tým, že som si zvolávala rodičov. Samozrejme, aj vo vyšších ročníkoch platí, že individuálne záležitosti sa neprejednávajú verejne. Iná vec je, keď sa rodič nedomáha individuálneho pohovoru s učiteľom a učiteľ márne predvoláva rodičov problémových žiakov. Vtedy už zasahuje aj riaditeľ školy a posiela riaditeľské predvolanie rodiča do školy.

Komunikácia učiteľ – rodič

Druhé stretnutie tiež zvolala triedna učiteľka a konalo sa v druhom polroku pred koncom školského roka. Najdôležitejším bodom bol náš výber, či chceme mať deti v ďalšom ročníku hodnotené slovne, alebo známkami. Medzi tým sme s učiteľkou mohli komunikovať individuálne v čase jej konzultačných hodín, resp. vo vopred dohodnutom termíne, v nutnom prípade telefonicky kedykoľvek.

Individuálne konzultácie si vo väčšine prípadov vyžadujú rodičia. Učiteľka písala oznamy do zrkadielka každému žiakovi, neskôr si žiaci písali oznamy sami. Zrkadielko (vo vyšších ročníkoch žiacka knižka) slúži aj na to, aby aj rodičia mohli učiteľovi písať oznamy. Malo by byť samozrejmé, že v žiackej knižke sú uvedené kontakty aspoň na jedného rodiča. Praktické využitie môže byť často aj mimo školy – deti sa po vyučovaní zvyknú navštevovať aj bez toho, aby vopred upozornili rodičov. (Ja osobne som už tiež niekoľkokrát písala sms rodičom detí, ktoré k nám prišli na návštevu.)

Každopádne je v záujme rodičov, aby sa o svojom dieťati v škole dozvedeli čo najviac. Celkom inak sa totiž dieťa správa v prítomnosti rodičov a celkom inak sa správa bez nich.