Učenie pomocou otázok

Zarin Buckingham, M.A. 2

“Povedz mi a ja zabudnem, ukáž mi a ja si zapamätám, zapoj ma a ja porozumiem,”  to je v skratke definícia metódy učenia, založenej na kladení otázok.

 

Dieťa kladie otázky v snahe niečo objaviť, či zistiť.

Napriek tomu, účinné spytovanie je oveľa viac ako len klásť otázky. Ide o proces vyhľadávania informácií a ich premena na užitočné poznatky. To zahŕňa rozvíjanie zručností a postojov, ktoré umožňujú študentovi hľadanie odpovedí na otázky a zároveň vytváranie nových poznatkov. 

Starý model prenosu informácií z učiteľov na študentov, 

ktorí boli často považovaní za prázdne nádoby, ktoré museli byť naplnené múdrosťou učiteľov, sa často ukázal ako nedostatočný pre život vo svete, kde sú informácie ľahko dostupné  a ich vyhľadávanie je  dôležité pri získavaní a odovzdávaní znalostí.

Vo vzdelávaní je tento postup nevyhnutný, pretože fond vedomostí neustále narastá a fakty sa neustále menia. Školy preto musia zmeniť svoje zameranie z “toho, čo vieme,” s dôrazom na  “ako sme sa to dozvedeli.” 

V mnohých moderných školách chýba jednoduchý postup budovania znalostí. Často je pre študentov ťažké pochopiť, ako rôzne oblasti v rámci jednotlivých vyučovacích predmetov navzájom súvisia. Tento problém sa stáva ešte výraznejším, keď sa študenti sami pokúsia zistiť vzájomné vzťahy medzi jednotlivými predmetmi, ktoré sa učia v škole.

Nejde o prenos poznatkov

Jeden z hlavných rozdielov, ktorým sa učenie založené na otázkach líši od tradičných metód výučby spočíva v tom, že dôraz je kladený nielen na prenos poznatkov súvisiacich s predmetom alebo jeho osnovou, ale skôr o súvislosti vedomosti v rámci širšieho koncepčného rámca.

Takisto sa kladie dôraz na rozvíjanie zručností, ktoré sú potrebné pre spracovanie informácií. To umožňuje študentom vidieť  závery a významy, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zjavné. Takíto študenti sú potom schopní svoje novonadobudnuté vedomosti pretransferovať do foriem, v ktorých ich môžu úspešne využiť aj v iných rôznych situáciách. 

Budú schopní nájsť súvislosti 

Ak študenti dosiahnu tento stupeň, bude pre nich oveľa jednoduchšie získavanie nových poznatkov, pretože budú schopní nájsť súvislosti v rámci už nadobudnutých vedomostí.

Učenie založené na kladení otázok je často opisované ako cyklus alebo špirála. Tento cyklus zahŕňa počiatočnú formuláciu otázky, ktorá začala zvedavosťou, jej dalšie skúmanie, vytvorenie vhodného riešenia alebo odpovede a na záver diskusie o možnom výsledku.

Študenti, ktorí aktívne využívajú tento cyklus alebo jeho časti si rozvíjajú užitočné zručnosti na riešenie problémov. Tieto zručnosti môžu byť použité v rôznych  situáciách, s ktorými sa študenti môžu stretnúť v budúcnosti a to či už v škole alebo na pracovisku. 

Tento systém samozrejme obsahuje aj oblasti, ktoré študenti musia poznať a osvojiť si, aby si vytvorili dobrý základ na efektívne a úspešné využitie tejto vyučovacej metódy.

 Patrí k nim; 

• motivácia, 
• dostupnosť úlohy (Je vôbec možné vykonať úlohu, ktorú si vyšetrovanie vyžaduje?), 
• dostatočné vedomosti na formuláciu zmysluplných otázok (Učiteľ to umožňuje?), 
• schopnosť zvládnuť rozšírenú činnosť,  
• potrebu práce v rámci praktických obmedzení výučbového prostredie (napr. dostupnosť informačných zdrojov a časové obmedzenia). 

Metódu učenia založeného na kladení otázok možno aplikovať na všetky odbory a oblasti učiva. Ľudia si potrebujú vytvoriť rôzne perspektívy pohľadov a názorov na svet.

Tieto názory  by mohli zahŕňať vedeckú, umeleckú, ekonomickú, historickú a inú perspektívu. Je veľmi dôležité, aby vyučovacie predmety boli vo vzájomnom vzťahu, niektoré “pravidlá hry” musia byť použité, aby sa zachoval charakter rôznych oblastí učiva.

Tieto “základné pravidlá” zachovávajú unikátnosť každého predmetu. Napríklad zatiaľ čo subjektívna interpretácia a tvorba vlastnej mienky sú častými nástrojmi pri štúdiu literatúry, overovanie dát je typické pre vedecké kruhy.

Na záver môžeme dodať, že v rámci metódy učenia založeného na kladení otázok majú študenti možnosť rozvíjať iniciatívu, získavať nové schopnosti v oblasti riešenia problémov,  rozhodovania a výskumu. Okrem toho im to prinesie celú radu iných výhod, akými sú komunikačné schopnosti a tímová práca, prezentačné zručnosti s použitím technológie a medií.

Avšak hlavný prínos, ktorý metóda učenia založeného na otázkach ponúka, je rozvoj  pozitívnych návykov, ktoré môžu študentov na ich ceste k vedomostiam a kreatívnemu mysleniu sprevádzať po celý život.

Autorka:  Zarin Buckingham, M.A., zakladateľka a  riaditeľka Forel International School s pobočkami v Bratislave a Trnave. 

Inquiry-Based Learning Method

  “Tell me and I forget, show me and I remember, involve me and I understand.” It is the latter part of this statement that defines the foundation of inquiry-based learning.

Inquiry begins with the desire to discover and to find out through questioning. However, effective inquiry is much more than just asking questions.  It is the process of finding information and converting it into useful knowledge. It involves developing skills and attitudes that permit the learner to seek answers to questions while forming a new knowledge.

The old paradigm of transmitting information from teacher to students, who were often regarded as empty vessels needing to be filled with the wisdom of the teacher, has often proven to be inadequate. In a world where information is readily available, inquiry is important in the generation and transmission of knowledge. It is also essential for education, because the fund of knowledge is continuously increasing and facts are constantly changing. The schools must therefore, change their focus from “what we know” to an emphasis on “how we get to know.”

An important missing piece in many modern schools is a simplified and coherent process for constructing knowledge of a specific subject from lower grades to upper grades. It is often difficult for the students to understand how various areas within a particular subject relate to each other. This difficulty becomes more apparent when the students try to find out the relationships between the various subjects that they learn at school.

One of the main differences of the Inquiry-based method from traditional teaching methods is that the emphasis in not only put on the transmission of subject- related knowledge or curriculum material, but rather on setting this knowledge into a wider conceptual framework. It also places emphasis on the development of skills that are required for the processing of information. This enables students to see relationships and reach conclusions that might not necessarily be readily apparent. These students are also more likely to process this newly constructed knowledge into a more accessible, transferable and applicable form to be used in a variety of situations.

Having reached this stage, it becomes easier for students to learn new information, because the new knowledge can be more easily integrated and inter-related within the existing knowledgebase. Inquiry-based learning is often described as a cycle or spiral, including the formulation of a question initiated by curiosity, investigation, creation of an appropriate solution or answer, discussion and reflection on the outcome. Students, who actively go through this cycle in part or whole  are developing useful problem-solving skills. These skills can be applied to “need to know” situations that students will encounter in the future both at school and at work.

There are obviously challenges that have to be addressed in order to provide a useful framework for the development of effective inquiry-based learning, and before students can successfully engage in meaningful investigations. Among them are;

·        motivation,

·        the accessibility of the tasks (Is it at all possible to perform the task that the investigation requires?),

·        sufficient background knowledge to formulate meaningful questions (Is this made possible by the educator?),

·        the ability to manage extended activities

·        the need to work within the practical constraints of the learning environment (e.g. the availability of learning resources and timetable constraints)

Inquiry-learning can be applied to all disciplines or subject areas. People need various perspectives for viewing the world. These views could include scientific, artistic, economic, historic, and other perspectives. While subjects should interrelate, certain “ground rules” must be applied to insure the integrity of the various subject areas and their worldviews. These “ground rules” provide the unique perspective of each area. For instance while subjective interpretation and formation of opinion are often tools for the study of literature, verification of data is what the sciences demand.

We may conclude, that within the framework of an effective inquiry-based learning, students have the opportunity to develop the initiative, problem-solving, decision-making, and research skills needed to become life-long learners. They become familiar and competent in a variety of further skills such as communication skills and teamwork, presentation skills, using technology, media and more. A main benefit that inquiry-based learning offers is the development of habits of mind that can last a lifetime and guide learning and creative thinking.

This article was submitted by Mrs. Zarin Buckingham the director of Forel International School with branches in Bratislava and Trnava. 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Komentáre k článku

Pridaj komentár