Výsledky PISA 2025 : stále rozhoduje to, do akej rodiny sa dieťa narodí

Slovenskí pätnásťroční žiaci dokážu v matematike konkurovať svojim rovesníkom z najvyspelejších krajín. Horšie je to s čítaním a prírodnými vedami. A nové výsledky PISA ukazujú ešte jeden problém, ktorý by mal zaujímať každého rodiča: na Slovensku stále priveľmi záleží na tom, do akej rodiny sa dieťa narodí.

V Bratislave dnes, 8. septembra, predstavili výsledky medzinárodného testovania PISA 2025. A tentoraz sa na ne dá pozerať aj s trochou optimizmu.

Slovensko sa v matematickej gramotnosti dostalo nad priemer krajín OECD. V prírodných vedách sa výsledky oproti posledným meraniam citeľne zlepšili. Čitateľská gramotnosť však zostáva našou slabinou.

Presné čísla hovoria pomerne jasne. Slovenskí žiaci získali v matematike priemerne 469 bodov, zatiaľ čo priemer OECD bol 463 bodov. V prírodných vedách dosiahli 475 bodov oproti priemeru OECD 482 a v čítaní 448 bodov oproti 461 bodom v OECD.

Čo vlastne PISA skúša?

PISA nie je veľká medzinárodná písomka z učiva deviateho ročníka.

OECD sa snaží zistiť, či pätnásťročný človek dokáže svoje vedomosti použiť v reálnej situácii – pochopiť text, vyhodnotiť informácie, pracovať s číslami, vysvetliť prírodný jav alebo vyriešiť problém, ktorý pred ním ešte presne v takejto podobe nestál.

A práve preto sú výsledky zaujímavé aj pre rodičov. Nehovoria iba o tom, čo sa deti naučili naspamäť. Oveľa viac hovoria o tom, čo s tým, čo sa naučili, dokážu urobiť.

Matematika? Prišlo príjemné prekvapenie

Ak sme si zvykli na správy o tom, ako slovenské školstvo zaostáva, matematika tentoraz priniesla opačný obraz.

Slovenskí pätnásťroční dosiahli 469 bodov a dostali sa nad priemer OECD. Navyše sa oproti PISA 2022 zvýšil aj podiel našich žiakov, ktorí patria medzi najlepších riešiteľov.

Zaujímavý je aj širší kontext. Priemerné výsledky z matematiky totiž medzi rokmi 2022 a 2025 v krajinách OECD klesli o deväť bodov, zatiaľ čo na Slovensku sa výsledok zvýšil o päť bodov. Tento slovenský posun síce podľa OECD nie je štatisticky významný, ale minimálne ukazuje, že sme sa nepohybovali rovnakým smerom ako veľká časť vyspelého sveta.

Prírodné vedy sa zlepšili. A nie málo

Hlavnou testovanou oblasťou PISA 2025 boli prírodné vedy.

Slovensko síce so 475 bodmi zostalo pod priemerom OECD, ale oproti roku 2022 si polepšilo až o 13 bodov. OECD pritom zaznamenala v rovnakom období priemerný pokles o tri body.

Je to teda jedna z najpozitívnejších správ celého testovania.

Z dlhodobejšieho pohľadu však ešte nie sme tam, kde sme bývali. Výkon slovenských žiakov zostáva o 14 bodov nižší než v roku 2006, keď boli prírodné vedy v PISA po prvýkrát hlavnou testovanou oblasťou.

Minister školstva Tomáš Drucker preto výsledky označuje za dôvod na „opatrný optimizmus“. Zlepšenie spája aj so zmenami, ktoré v posledných rokoch prebiehajú v slovenskom školstve.

Najväčší otáznik zostáva nad čítaním

Čitateľská gramotnosť je podstatne väčší problém.

Slovenský výsledok 448 bodov je 13 bodov pod priemerom OECD. A nejde len o schopnosť prečítať vetu alebo správne odpovedať na otázku z literatúry.

Čitateľská gramotnosť v ponímaní PISA znamená schopnosť porozumieť textu, pracovať s informáciami, premýšľať nad nimi a používať ich pri rozhodovaní.

V dobe sociálnych sietí, umelej inteligencie, dezinformácií a nekonečného množstva obsahu na internete je to možno dôležitejšia schopnosť než kedykoľvek predtým.

Ak dieťa text prečíta, ale nedokáže rozlíšiť podstatné od nepodstatného, posúdiť dôveryhodnosť informácie alebo vysvetliť, čo z textu vlastne vyplýva, problém už dávno nie je iba v známke zo slovenčiny.

Veľký problém: stále priveľmi rozhoduje, z akej rodiny dieťa pochádza

Možno najvážnejšie číslo PISA 2025 sa však netýka ani matematiky, ani čítania.

Týka sa rovnosti šancí detí.

Socioekonomické postavenie rodiny vysvetľuje na Slovensku až 20,7 percenta rozdielov vo výsledkoch žiakov v prírodných vedách. Priemer OECD je iba 11,6 percenta.

Rozdiel medzi deťmi z najlepšie a najhoršie socioekonomicky situovanej štvrtiny rodín predstavuje na Slovensku obrovských 114 bodov. V OECD je to v priemere 84 bodov.

Inými slovami: slovenská škola stále nedokáže dostatočne vyrovnávať rozdiely, s ktorými deti prichádzajú z domu.

Dieťa z rodiny s knihami, vzdelanými rodičmi, pokojnými podmienkami na učenie a možnosťou zaplatiť doučovanie či krúžky začína úplne inú „školskú súťaž“ ako dieťa, ktoré toto zázemie nemá.

A rozdiel sa škole stále nedarí dostatočne zmenšiť.

Alarmujúce číslo zo stredných odborných škôl

Ešte tvrdšie vyzerajú výsledky žiakov učebných, teda nematuritných odborov stredných odborných škôl.

Približne tri zo štyroch detí v týchto odboroch patria do rizikovej skupiny v čitateľskej aj matematickej gramotnosti.

To už nie je iba otázka školského prospechu.

Ide o mladých ľudí, ktorí o niekoľko rokov vstúpia na pracovný trh, budú podpisovať zmluvy, vybavovať hypotéky, rozhodovať sa o svojich financiách, čítať pracovné pokyny či posudzovať informácie na internete.

Ak má veľká časť z nich problém so základnou schopnosťou pracovať s textom a číslami, je to problém celej spoločnosti.

Ako sú na tom naše deti v digitálnom svete?

PISA 2025 priniesla aj novú oblasť spojenú s učením a riešením problémov pomocou digitálnych nástrojov.

Slovenskí žiaci dosiahli 497 bodov, prakticky presne na úrovni priemeru OECD, ktorý predstavoval 500 bodov.

Zaujímavé je aj to, že 71,1 percenta slovenských žiakov uviedlo, že sa v škole učili posudzovať informácie vytvorené umelou inteligenciou. Priemer OECD bol 62,6 percenta.

To je pri dnešnom nástupe ChatGPT a ďalších nástrojov možno rovnako podstatný údaj ako samotné skóre.

Budúcnosť totiž pravdepodobne nebude patriť deťom, ktoré AI nepoužívajú. Ale tým, ktoré ju dokážu používať a zároveň vedia spoznať, keď im rozpráva nezmysly.

Čo z toho môže urobiť rodič už dnes?

PISA je test školských systémov, nie návod na výchovu. Jeho výsledky však pripomínajú niekoľko veľmi jednoduchých vecí, ktoré sa dajú robiť aj doma:

• Nech dieťa nielen číta, ale rozpráva o tom, čo čítalo. Pýtajme sa: Prečo? Čo z toho vyplýva? Veríš tomu? Ako by si si to overil?
• Matematiku používajme v normálnom živote. Percentá pri zľavách, rozpočet na dovolenku, úrok, spotreba auta či porovnanie cien sú matematická gramotnosť v praxi.
• Nezakazujme automaticky AI. Učme deti kontrolovať ju. Nech si overujú zdroje a porovnávajú odpoveď AI s inými informáciami.
• Chváľme premýšľanie, nielen správnu odpoveď. PISA skúša schopnosť hľadať riešenie, nie iba reprodukovať poučku.

Nie sme na dne. Ale výsledky majú veľmi jasný odkaz

PISA 2025 tentoraz nepriniesla Slovensku iba zlú správu.

V matematike sme nad priemerom OECD. Prírodné vedy sa výrazne zlepšili. V digitálnych schopnostiach sme približne na úrovni vyspelých krajín.

Súčasne však zostáva veľký problém s čítaním a najmä s deťmi, ktoré vyrastajú v horších sociálnych podmienkach.

Možno teda najdôležitejšia otázka po dnešných výsledkoch neznie: Sú slovenské deti dosť múdre?

Skôr: Dokáže slovenská škola dať dobrú šancu uspieť aj dieťaťu, ktoré ju nedostalo už doma?

Práve tam má podľa PISA Slovensko ešte veľký kus práce.

Do testovania PISA 2025 sa na Slovensku zapojilo 6684 pätnásťročných žiakov z 300 škôl. Slovensko sa medzinárodného testovania OECD zúčastňuje od roku 2003.