Na cesto potrebujeme:

400 g hladkej múky
150 g práškového cukru
1 prášok do pečiva
250 g masla  82 % K-Z lásky k tradícii
4 žĺtky z čerstvých vajec z voľného výbehu K-Z lásky k tradícii

Na penu:

4 bielky
300 g práškového cukru

Na posypanie:

červené ríbezle (umyté a očistené alebo mrazené)

 

Postup:

• Suroviny spolu zmiesime na hladké krehké cesto. Môžeme ho dať na chvíľu do chladničky, aby sa nám s ním lepšie pracovalo a potom ho rozvaľkáme na plech vystlatý papierom na pečenie. Ak sa nám cesto trhá, kľudne ho môžeme nadpájať po kúskoch a uťapkať do rovnomernej hrúbky. Dáme piecť.(cca 180 oC , 15 min.)

• Kým sa cesto pečie, pripravíme si penu. Bielky vyšľaháme s práškovým cukrom dotuha, najlepšie elektrickým šľahačom.

• Keď je cesto tak na polovicu upečené (začne chytať jemne ružovkastú farbu), vyberieme ho, nanesieme naň rovnomerne bielkovú penu, husto posypeme bobuľkami červených ríbezlí a dáme dopiecť. Keď začne pena jemne chytať kôrku a ríbezle začnú „slziť“, koláč je hotový. (cca 180 oC, 15 min.)

Vyberieme a po vychladnutí pokrájame.

♥ Kým sa vám koláč dopečie, prečítajte si niečo k našej tradícii : 

Leto v záhrade. Bezstarostné, voňavé, šťavnaté a chutné

Čomu dávate v lete prednosť? Vode alebo horám? Na túto otázku mnohí odpovedajú po svojom:
záhrade! A vedia prečo. Celoročná starostlivosť im práve teraz ponúka svoju odmenu. Nachádzajú tu pokoj od ruchu všedných dní, príjemné ochladenie v tieni stromov, ktoré vysadil snáď ešte ich dedo, spoločnosť milých susedov pri podvečerných grilovačkách.

Aj deti tu majú svoj raj; hojdačku, nafukovací bazén či špagát natiahnutý od stromu k stromu ako volejbalovú sieť. A ovocie, ktoré práve dozrieva do plnosti svojich chutí. Stačí sa len načiahnuť a odrhnúť si ho. Jahody, čerešne, maliny, višne, ríbezle, černice, egreše, sladkokyslá šťava malých sýtofarebných bobuliek – aj takto chutí leto!

Za plotom

Pestovanie plodín v záhradách je doložené už v 11. storočí a názov záhrada je všeslovanský. Nemusíme dlho rozmýšľať, aby sme pochopili, že znamená niečo ako zahradenie, ohradenie pozemku plotom. Aj tresty za krádež v záhrade boli prísnejšie ako keď zlodeja chytili na otvorenom poli.

Záhrady vznikali pri stredovekých hospodárskych dvorcoch aj pri usadlostiach poddaných. V gazdovstvách mali svoje miesto za humnom či vydeľoval ich plot priamo vo dvore pri dome. Ohradenie úžitkovej záhrady tu malo význam nielen pred zlodejmi, ale malo zabrániť zničeniu úrody hydinou či inými zvieratami.

A čo mestské typy?

Nie je žiadnou novinkou, že aj ľudia žijúci v mestách túžili po čerstvej zelenine, ovocí či dokonca po kúsku pôdy pre svoje vlastné záhradkárčenie. V extraviláne sa záhrady z praktických dôvodov zakladali v blízkosti vodných tokov a plôch a boli jednak zdrojom obživy, ako aj určitým príjmom pre záhradkárskych živnostníkov.

Pre mestá sú typické tiež záhradkárske osady. Vznikali na verejných pozemkoch, ktoré boli nevyužité a preto rozparcelované na menšie záhradky na kúpu alebo prenájom. Záhradné domčeky a pekne okopané hriadky tak môžeme vidieť pozdĺž železničných tratí, za garážami bytoviek, pri bagroviskách, či na miestach bývalých viníc alebo sadov.

Kláštory, farári a ovocinárske spolky

Samotné pestovanie ovocia má tiež svoju históriu. Divo rastúce stromy a kry sa presádzali do záhrad, kde sa cieľavedome štepili a ošetrovali, čím sa zvyšovala ich produkcia a rozširoval domáci sortiment. Nové odrody sa k nám dostávali postupne, príchodom nemeckých kolonistov do banských oblastí, z Orientu počas tureckej expanzie. Nové druhy ovocia sa pestovali tiež v kláštoroch a ovocné sady boli súčasťou farských záhrad.

Medzi ľuďmi šírili v tomto smere osvetu dedinskí farári, v tlači sa uverejňovali praktické rady. Od konca 18. storočia sa u nás začali zakladať ovocinárske spolky, ktoré viedli skúsení ovocinári. Ten úplne prvý, čerešnícky, vznikol v Jelšave a v jeho stanovách stálo: „Každý člen spolku vysadí ovocné stromy do radov, záhradu bude udržiavať a viackrát v roku prekopávať.“

Podpora morálky aj ekonomiky

Cieľom spolkov bolo vzdelávanie v obhospodarovaní záhrad, zakladanie ovocných škôlok, zabezpečovanie nových ušľachtilých odrôd, ale aj podpora miestnej spoločenskej morálky. Chlapi sa mali venovať niečomu zmysluplnejšiemu, ako pitiu v krčme.

Mnohé lokality sa vďaka cielenej starostlivosti stali významnými ovocinárskymi strediskami a ovocie sa tu stalo dôležitým obchodným artiklom. Svoje produkty predávali ovocinári na týždenných trhoch v mestách alebo chodili s naloženými vozmi po širokom okolí priamo k zákazníkom. Neskôr ich predávali cez priekupníkov, podomových obchodníkov alebo vozili na výkup do veľkoobchodov a konzervární.

V kuchyni

Ovocie je snáď najobľúbenejšou časťou rodinného jedálnička. Milujú ho starí aj mladí, dospelí aj deti. Je sladké a pritom výživné. Čerstvé príjemne osvieži a rôznou formou spracované je súčasťou hlavných jedál, dezertov, nápojov aj príloh.

V minulosti sa ovocie jedávalo prakticky celoročne. Jedlo sa v pôste, ale aj na hostinách a slávnostiach. Niet nad jeho čerstvé plody, no ak sa úroda zadarí, treba si ju „odložiť“ na neskôr. A tak sa ovocie mrazí, suší, varia sa z neho džemy, kompóty a sirupy, niektoré sa kvasí a destiluje. No a čo poviete na ovocné koláče? Iste máte svoje overené, obľúbené. My sme Vám k nim jeden ponúkli. Ak ho vyskúšate, možno sa stane súčasťou aj Vašej kuchyne.