Pre iné deti je prvé slovo samozrejmosťou. Kajo naň čaká už štyri roky

Keď štvorročné dieťa začne rozprávať, rodičia si jeho prvé slová zvyčajne zapamätajú na celý život. Rovnako je to s prvými samostatnými krokmi. Sú to malé rodinné okamihy, ktoré sa možno po rokoch stratia medzi desiatkami ďalších spomienok, no v danom čase znamenajú veľa. Pri Kajovi je však prvé slovo aj samostatná chôdza stále veľkým želaním. Jeho rodičia na ne čakajú už štyri roky.

Kajo sa narodil so závažným zdravotným problémom, ktorý ovplyvňuje tlak v jeho hlavičke a vývoj mozgu. Lekári mu diagnostikovali subdurálne krvácanie a detskú mozgovú obrnu. Dodnes pritom nie je úplne jasné, prečo k jeho zdravotným komplikáciám došlo. Krvné zrazeniny upchali likvorové kanáliky, v dôsledku čoho sa mozgomiechový mok nemohol správne vstrebávať. V jeho hlavičke tak vznikal tlak, ktorý ovplyvnil vývoj jeho mozgu.

Pre Kaja a jeho rodičov to od prvých dní života znamenalo niečo, čo si väčšina rodín v tomto veku vôbec nemusí predstaviť – pravidelné vyšetrenia, návštevy špecialistov, operácie a neustále hľadanie odpovedí na otázku, čo môže jeho zdravotný stav v budúcnosti znamenať.

Detstvo medzi lekármi a rehabilitáciami

Kajo má za sebou množstvo vyšetrení u rôznych odborníkov, a to aj v zahraničí. Podstúpil niekoľko neurochirurgických operácií a v hlavičke má zavedený VP shunt, ktorý odvádza mozgomiechový mok a pomáha regulovať tlak.

Napriek tomu zostáva jeho diagnóza pre rodinu spojená s mnohými otáznikmi. Lekári zatiaľ nedokážu presne povedať, do akej miery bolo jeho mozgové tkanivo poškodené a aký bude jeho ďalší vývoj. Kajo sa navyše musí vyrovnávať aj s epilepsiou, ktorá jeho zdravotný stav ešte viac komplikuje. Najvýraznejšie sa jeho postihnutie prejavuje na pravej strane tela. Jeho pravá nôžka je spastická, viditeľne kratšia a Kajo ju nedokáže samostatne vyrovnať. Samostatná chôdza je preto zatiaľ mimo jeho možností.

A rovnako je na tom aj reč. Kajo má štyri roky a stále nepovedal ani jedno slovo. Jeho rodičia však vedia, že pri jeho zdravotnom stave nemožno na pokrok čakať bez aktívnej práce. Preto s ním pravidelne absolvujú rehabilitácie, ktoré sú dôležitou súčasťou jeho liečby a psychomotorického vývoja.

Každý malý pokrok má pre nich veľkú cenu

Život rodiny s dieťaťom, ktoré potrebuje intenzívnu rehabilitáciu, sa skladá z množstva malých krokov. Nie vždy sú viditeľné na prvý pohľad. Niekedy môže byť pokrokom lepšie zvládnutý pohyb, väčšia stabilita alebo schopnosť urobiť niečo, čo bolo ešte nedávno nemožné. Pri Kajovi má význam každé takéto zlepšenie.

Rehabilitácie mu pomáhajú pracovať na jeho pohybových schopnostiach a podporujú jeho ďalší psychomotorický vývoj. Nie sú jednorazovou záležitosťou, ale dlhodobou súčasťou jeho života. A práve pravidelnosť je pre jeho napredovanie veľmi dôležitá.

Jeho rodičia preto neustále hľadajú možnosti, ako mu pomôcť. Skúšajú odbornú starostlivosť, cestujú na vyšetrenia a robia všetko pre to, aby Kajo dostal čo najväčšiu šancu rozvíjať svoje schopnosti.

Nie je pritom isté, ako bude jeho život vyzerať o niekoľko rokov. Nikto nevie povedať, či a kedy príde prvé slovo alebo samostatné kroky. Rodičia však nechcú prestať skúšať. Pre nich totiž nejde o porovnávanie s inými deťmi. Ide o to, aby Kajo dostal možnosť naplno využiť svoj potenciál.

Za každou terapiou je množstvo úsilia

Pravidelné rehabilitácie však prinášajú rodine aj finančnú záťaž. Kajo potrebuje odbornú starostlivosť dlhodobo a jeho zdravotný stav si vyžaduje nielen samotné terapie, ale aj pravidelné návštevy lekárov a ďalších špecialistov.

Jeho rodičia preto prosia o pomoc. Finančné príspevky im môžu umožniť zabezpečiť ďalšie rehabilitácie a terapie, ktoré sú pre Kaja dôležitou súčasťou jeho cesty. Pomôcť mu môžete prostredníctvom výzvy na portáli ĽudiaĽuďom.sk. Každý príspevok pomáha rodine pokračovať v starostlivosti, ktorú Kajo potrebuje, a dáva mu ďalšiu príležitosť pracovať na svojom vývoji.

Kajo má štyri roky. Zatiaľ ešte nepovedal svoje prvé slovo a na prvé samostatné kroky stále čaká. Jeho rodičia však veria, že raz príde deň, keď ich bude počuť a vidieť. Možno to nebude zajtra. Možno ani o pár mesiacov. Ale práve preto má zmysel pokračovať.

Pretože každý pokrok začína jedným malým krokom. A Kajo potrebuje dostať šancu urobiť ho.