To, čo naše dieťa prežíva, prežívame spolu s ním. Je jedno, či je to dieťa, ktoré sa nám narodilo alebo to, ktoré „len“ vychovávame. Sme s ním, keď sa hnevá, smúti, nastupuje do škôlky, hľadá odpovede či testuje naše hranice.
Eva Stanková si spomína škôlkarske začiatky svojich dievčat. Nezaobišli sa bez obáv a slzičiek – a to je pri pestúnskych deťoch dôvod na spokojnosť. Znamená to totiž, že deti sa pripútali k svojej pestúnskej mamine a prirodzene ju nechcú opustiť.
Do škôlky nenastupuje len dieťa. Táto nová situácia zmení rytmus celej rodiny. Prinesie nové výzvy aj radosti. Súčasne s touto veľkou zmenou sa otvárajú aj hlbšie otázky. Škôlkarka Elenka sa svojej náhradnej mamy raz spýtala: „Kto vlastne som, keď neviem, kto bola moja mama?“ Ani v budovaní svojej identity nie je dieťa samé, sme tu preň, aby sme spoločne spoznávali jeho korene a prijímali to, čo odhalíme. Je to dobrodružstvo, na ktoré je dobré vyraziť pripravení – o to viac, ak si dieťa prináša ťažkú minulosť.
Ak sú v histórii dieťaťa náročné skúsenosti, môžu sa prejaviť ako náročné správanie. Takéto dieťa navonok pôsobí ako neposlušné až problémové, no za jeho správaním sa skrýva príbeh straty a ublíženia. Ten hlboko narúša jeho schopnosť dôverovať dospelým a rešpektovanie autorít robí nesmierne ťažkým.
Ako rodičia tomu potrebujeme rozumieť a vedieť, že namiesto trestov či bezmocného hnevu existuje cesta, ktorá spája nastavenie pravidiel s budovaním hlbokej citovej blízkosti. Nájsť ju a potom spolu po nej kráčať pomáha aj hrová terapia.
„Azda najťažšie bolo dodržať pravidlá a hranice, hrať sa s konkrétnou hračkou, hrou, sústrediť sa len na jednu vec. Myslím, že postupne sme to zvládli obaja… Pre Danka to bolo o stanovení si hraníc a pochopení, že máme úlohu, ktorú je potrebné splniť. Po stretnutí sme sa so synom rozprávali, čo sa nám páčilo a nepáčilo. Páčilo sa mu, že sa spolu hráme, že sú tam pekné hračky a vždy sa tešil na nové, s ktorými sa bude hrať spolu so mnou. Jediné čo sa mu nepáčilo, že sme nemohli byť dlhšie a nemohol si hračky zobrať domov:) Aktivitu by som odporučila pre každého rodiča, nielen pre tých, čo majú osvojené deti, “
hovorí pestúnska mamina Adela.
Aby rodičia nezostávali sami, prinášame poznatky a naše skúsenosti o potrebách detí a budovaní bezpečných vzťahov v rodičovstve, nielen tom náhradnom.
Otvorili sme celú knižnicu inšpirácií pre výchovu spokojných detí – Návrat Rozhľadňu. Nájdete v nej články, videá, tipy a terapeutické príbehy, ktoré vás môžu sprevádzať pri nástupe do škôlky, budovaní pozitívneho obrazu biologickej rodiny prijatého dieťaťa alebo aj v bežných rodičovských situáciách, akou je aj stanovovanie a rešpektovanie hraníc či budovanie blízkosti s našimi deťmi.
Alžbeta Marendiaková
PR a Fundraising Návrat, o. z.
Za podporu pri tvorbe Rozhľadne ďakujeme Nadácii Orange.
Ilustračné foto: Martin Dubovský
