Tatiana Rosová

1. Zamestnaní rodičia majú veľké problémy umiestniť svoje dieťa do predškolského zariadenia. Ako chcete zabezpečiť zvýšenie počtu zariadení pre deti? Konkrétne jaslí a škôlok?

Bratislavské Staré Mesto je jednou z mála mestských častí, ktorá prevádzkuje svoje jasle. V tom budem rada pokračovať. Chcem však podporovať aj alternatívne formy starostlivosti o malé deti, ktoré môžu byť flexibilnejšie, komfortnejšie pre rodičov aj detičky a určite menej finančne náročné pre mestskú časť. Chcem aby miestny úrad evidoval tých, ktorí chcú a môžu poskytovať takúto výpomoc, a aby na ňu prispieval. Problém nedostatočnej kapacity škôlok vzniká v Starom Meste najmä pre veľký dopyt rodičov, ktorí tu nemajú trvalý pobyt. Lenže peniaze na škôlky dostáva obec podľa počtu detí, ktoré v nej žijú, nie tých, ktoré navštevujú MŠ. Som za také riešenie, ktoré:

1. nebude na úkor Staromešťanov;

2. tých, ktorí v Starom Meste reálne bývajú, ale trvalý pobyt majú inde, bude motivovať, aby sa stali Staromešťanmi;

3. za istých podmienok dá šancu aj tým, ktorí v Starom Meste neprespávajú, ale svojou každodennou prítomnosťou patria do jeho komunity.

Záleží mi na tom, aby mali deti v Starom Meste porovnateľné prostredie a vybavenie vo všetkých škôlkach. Dnes to tak nie je.

2. Preplnené jasle a škôlky môžu čiastočne nahradiť, resp. odbremeniť aj materské centrá. Budete im v prípade volebného úspechu nejako pomáhať? Ak áno, ako konkrétne si takúto spoluprácu predstavujete?

Považujem tieto centrá za úžasný príklad komunitnej aktivity a veľmi im fandím. Čo by som bola dala za také centrum, keď som kočíkovala moje deti po prázdnych uliciach a pomaly prichádzala o slovnú zásobu! Som veľmi rada, že naše “materské” centrá sa premenúvajú na “rodičovské”. Chcela by som však, aby to boli skôr centrá “rodinné”, aby teda oslovovali všetky generácie. V Starom Meste žije mnoho detí, ktoré majú starých rodičov veľmi ďaleko. A mnoho starých rodičov, ktorí majú ďaleko svoje vnúčatá. Rodinné centrá môžu byť ideálnou príležitosťou aj na to, aby sa generácie neizolovali do vlastného sveta, ale navzájom sa obohacovali.

3. Ako v prípade úspechu budete skvalitňovať úroveň škôl /materiálne aj výučbou?/ tak, aby bol v meste zdravý výber?

O obsah a kvalitu vzdelávania sa staromestská samospráva veľmi nezaujímala. Neviem o tom, že by to bola niekedy téma jej rokovania. Možno to nie je tak „lukratívne“ ako tendre na plastové okná. Ani verejnosť si neuvedomuje, akú má obec ako zriaďovateľ právomoc a zodpovednosť v tejto oblasti. Chcem podporiť školy v tom, aby ich školské vzdelávacie programy maximálne využívali priestor pre vlastný originálny prínos školy a aby vychádzali z osobitosti miesta, kde pôsobia. Z pozície zriaďovateľa chcem do nich vrátiť súťaž „Poznaj svoje mesto“, ale zaviesť aj súťaž „Škola priateľská ku žiakom, rodine a komunite“. Určite chcem využiť všetky nástroje na hodnotenie kvality – ako nástroj na diferencovaný prístup pri financovaní škôl, a najmä zdroj informácií pre rodičov. Mám predstavu o intenzívnejšej spolupráci staromestských škôl so zariadeniami, ktoré zabezpečujú mimovyučovacie aktivity (ZUŠ, CVČ), hoci ich zriaďovateľom je mesto. Ak očakávame od škôl výraznú aktivitu, musíme im rozviazať ruky. Preto chcem, aby všetky administratívne činnosti, pri ktorých je to možné a efektívne, prevzal na seba úrad. Samozrejme, o viac slobody a menej byrokracie v školách sa chcem ďalej snažiť aj v NR SR.

4. Školstvo je dlhodobo finančne poddimenzované. Akú predstavu o objeme finančnej pomoci pre školy máte?

Bratislavské školy sú veľmi znevýhodnené tým, že nemôžu čerpať peniaze EÚ v rámci ROP. Pritom z podielu nadaniach na ne dostávame rovnako, ako na iných miestach Slovenska. V Starom Meste sú navyše školy väčšinou v historických budovách, čo zvyšuje nároky na ich chod a údržbu. V rámci eurofondov sú však aj iné programy, ktoré sa na Bratislavu vzťahujú, a týkajú sa aj škôl. V Starom Meste sa z nich nečerpal ani cent, ba nebol o to ani len pokus. To by som chcela zmeniť. Mnohé úspešné firmy v Starom Meste sídlia, alebo tu majú svoje aktivity a záujmy. Často potrebujú ústretový postoj mestskej časti. Je vecou schopnosti a vôle starostu, aby zladil ich záujmy so záujmami samosprávy. Príkladom je mi v tom Janko Mrva, súčasný starosta Vajnor, ktorý takto dokázal krásne upraviť ihrisko, pomôcť obci pri rekonštrukcii školy a výstavbe novej škôlky.

5. Čo plánujete urobiť pre sprístupnenie školských priestorov v popoludňajších hodinách pre verejnosť /školské ihriská, triedy/ napr. pre športové a charitatívne aktivity?

Tejto téme sa venujem nielen v programe pre Staré Mesto. Podporu tzv. otvorenej školy som presadila vo volebnom programe SDKÚ-DS. Áno, hovorí o tom každý, málokomu sa však do toho chce. V Starom Meste je však využívanie školskej infraštruktúry jednou z mála šancí, ako rozšíriť možnosti pre športovanie a ku kvalite života vôbec. Jednoducho tu nie je kde budovať nové športoviská, kultúrne domy, knižnice… Školy však nedokážu vlastnými kapacitami zabezpečiť prevádzku a ochranu svojich zariadení mimo času vyučovania. Základným školám v tom musí pomôcť miestna samospráva. O možnostiach využívania kapacít stredných škôl rokujem s pánom županom. Logistika a technické zabezpečenie takýchto aktivít je len jeden rozmer. Rovnako dôležitá je aj idea a náplň. Chcela by som, aby šlo najmä o aktivity, ktoré prispievajú k budovaniu komunity. Tu by som chcela využiť a podporiť kreativitu samotných škôl, hoci mám aj sama v hlave niekoľko konkrétnych projektov…

6. Ako plánuje udržať verejné detské ihriská v poriadku a čistote?

Podstatný je dozor a dôsledné sankcie voči tým, ktorí porušujú pravidlá. Na jednej strane sa budem usilovať, aby sme nemali žiadne ihrisko bez stáleho dozoru v dennom čase. Som presvedčená, že tu je možné využiť aj dobrovoľnícke kapacity staromestských seniorov. Na noc by mali slúžiť bezpečnostné kamery. Popri tom máme v programe zvýšiť počet okrskárov z 3 na 15 tak, aby mohli dôsledne poznať a strážiť svoj okrsok. Budem sa usilovať, aby mestskí policajti nevenovali väčšinu svojho času a záujmu parkovacím priestupkom a viac sa orientovali na stráženie bezpečnosti a poriadku. Na druhej strane treba ponúknuť alternatívu aj psom a ich majiteľom. Rozšíriť možnosti výbehu a venčenia, ale aj odpratávania exkrementov. (Viac o tom všetkom v programe Čisté ulice, čisté ruky na www.rosova.sk).

7. Ako ste spokojná/ý s ponukou programov voľnočasových aktivít pre rodiny s deťmi a čo plánuje v tom smere urobiť?

To čo chýba v Starom Meste najviac, sú možnosti pre pohybové aktivity všetkých generácií. Vyjadrila som sa k tomu čiastočne v otázke o školskej infraštruktúre, ale patrí sem aj cieľ v spolupráci s mestom aj župou vytvoriť možnosti pre cyklistov. Mojou túžbou je, aby sa aj u nás začali inštalovať “fitness pod holým nebom” – odolné náradie na cvičenie pre všetky generácie. Vo Francúzsku to bol vládny projekt – to je ideálne. Stretla som sa s tým v Španielsku, vraj to vo veľkom funguje aj v Čine. Súčasťou revitalizovaných ihrísk by mali byť fixné stoly na stolný tenis. Z pohľadu kultúrnych podujatí, divadiel, múzeí, galérií sa myslím v Starom Meste nik nemusí nudiť. To, čo na tomto poli treba vylepšiť, je lepšia aj atraktívnejšia propagácia. Túto ponuku plánujem rozšíriť o aktivity, ktoré budú nadväzovať na bohaté staromestské tradície – vrátane pravidelných bezplatných vychádzok. Určite chcem do tejto oblasti vniesť medzinárodný rozmer. Príkladom môžu byť Korunovačné slávnosti, ktoré sú zatiaľ len bratislavskou záležitosťou. Je to príležitosť čerpať výraznú podporu z EÚ, a pritom spropagovať naše mesto.

8. Máte nápad, ako motivovať deti a mladých ľudí ku športu?

Toto je dlhodobo moja srdcová téma. Samospráva sa v nej môže angažovať najmä tak, ako som uviedla v odpovediach na otázky 3, 5 a 7. Som zástankyňou toho, aby detské športové súťaže mali rôzne úrovne a boli tak prístupné pre všetky deti, bez rozdielu talentu. Ale osudovú rolu tu má podľa mňa spôsob vyučovania telesnej výchovy. Motivácia k celoživotnému športovaniu – to by mal byť podľa mňa hlavný cieľ tohto predmetu. Starosta a samospráva ako zriaďovatelia ZŠ k tomu môžu prispieť jednak tým, že majú dosah na školské vzdelávacie programy, jednak vybavením telocviční a školských dvorov. Ak je telocvik vojenským drilom, keď sa hodnotia absolútne výkony a nie individuálne zlepšenia, od pohybu to menej talentovaných skôr odradí. Mne trvalo desaťročia, kým som objavila radosť z pravidelného športovania.

9. Ďalšou podstatnou otázkou, ktorú často riešia mladé rodiny je bývanie. Aký je Váš názor na nájomné byty pod správou obce/mesta?

Podiel nájomných bytov je na Slovensku omnoho nižší, než bežne v Európe. Môže za to legislatíva zo začiatku 90-tych rokov, ale aj prístup samospráv. Staré Mesto sa celkom zbytočne zbavilo stovák bytov. Neboli by sme o ne prišli, keby boli prenajímané na dobu určitú. A to aj za cenu, že by muselo vložiť peniaze do ich rekonštrukcie. Zdroje na to boli. Byty, ktoré ešte sú majetkom mestskej časti, chcem zachovať ako nájomné. Zároveň chcem využiť všetky možnosti štátnych dotácií a iných zdrojov na zvýšenie počtu takýchto bytov. S výstavbou nových nájomných bytov sa dá počítať skôr mimo územia Starého Mesta. V našej mestskej časti je však možné využívať takéto prostriedky na rekonštrukciu existujúcich priestorov, vrátane takých, ktoré sú zatiaľ nebytové. V každom prípade považujem bytovú politiku za základ sociálnej politiky obce – a bez nájomných bytov ju realizovať nemožno. Vyšší počet nájomných bytov v správe mestskej časti by priaznivo ovplyvnil aj ceny komerčného nájomného bývania v centre mesta.

10. Čo plánujete zrealizovať v oblasti bezpečnosti dopravy vo svojej obci/meste?

V Bratislave je to skôr úlohou magistrátu. Mestská časť môže prispieť prevenciou, tak, že zmapuje potreby dopravného značenia a podporí osvetu v škôlkach a školách.

11. Z akých zdrojov mienite financovať svoje plány?

Okrem rozpočtu je zásadnou výzvou konečne začať používať prostriedky EÚ, ale aj iných medzinárodných finančných mechanizmov. V Starom Meste však ležia peniaze doslova na ulici, pretože poplatky za parkovanie inkasuje súkromná firma. To treba čím skôr zmeniť. Ďalším zdrojom je uplatňovanie zákonných sankcií – najmä pri porušovaní stavebného zákona. Investori, ktorí stavajú či búrajú načierno alebo nechávajú svoj majetok chátrať, môžu dostávať mastné (aj opakované) pokuty. Ak má starosta vôľu plniť obecnú kasu a nie svoje vrecká, dokáže v prospech Staromešťanov vyrokovať aj prostriedky zo súkromných zdrojov. Troškou do mlyna prispejem aj tým, že konkrétne aktivity v Starom Meste podporím v plnej výške môjho poslaneckého platu.

12. Aké iné, konkrétne riešenia ponúkate v oblasti rodinnej politiky?

Rovnako ako v iných oblastiach aj tu sa chcem držať princípu „neobjavovať teplú vodu“, ale hľadať príklady dobrého fungovania. Na generovanie nových nápadov, ale aj pre spätnú väzbu, máme v programe plán zriadiť z aktívnych občanov poradné orgány. Konkrétne uvádzame Radu seniorov, Radu juniorov, aj Radu rodičov.