Zo strednej na vysokú školu: zdravotné poistenie a prídavky

Končíš strednú školu a prijali ťa na vysokú školu? Od maturitnej skúšky po oficiálny zápis na vysokú školu ubehne dlhší čas ako pri klasických dvojmesačných prázdninách. Máš nejaké povinnosti voči úradom? Je treba sa niekde hlásiť, niečo dokladovať, niekam poslať potvrdenia o ukončení štúdia? Musíš si platiť zdravotné poistenie? Dostanú tvoji rodičia prídavky?

Ak nejdeš na vysokú školu, prečítaj si:

Povinnosti študentov po ukončení strednej školy

Zdravotné poistenie študentov

Deti, žiaci, aj študenti SŠ a VŠ sa na účely zdravotného poistenia považujú za tzv. poistencov štátu. To znamená, že poistné na zdravotné poistenie platí za nich štát.

Ak študent po skončení strednej školy bude v tom istom roku pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ostáva poistencom štátu aj v období „prázdnin“ do zápisu na vysokú školu.

Študenti nemajú povinnosť oznamovať svojej zdravotnej poisťovni vznik alebo zánik štúdia na strednej/vysokej škole. Majú totiž plne pokryté aj spomínané obdobie prázdnin medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu. Zápisom na fakultu sa ich status plynule mení na študentov vysokej školy, takže štát za nich platí poistné kontinuálne, bez akéhokoľvek prerušenia.

Prečítajte si aj:

Koľko eur dostanem na dieťa v roku 2026: kompletný prehľad dávok

Zdravotné poistenie počas prázdnin na VŠ

Štát platí zdravotné poistenie za vysokoškolákov nielen počas celého akademického roka, ale aj v období letných prázdnin. Výnimkou nie sú ani „medziobdobia“ medzi jednotlivými stupňami vysokoškolského štúdia.

Ak študent po úspešnom ukončení bakalárskeho štúdia pokračuje v tom istom roku v magisterskom (alebo inžinierskom) štúdiu, status poistenca štátu mu zostáva zachovaný aj počas prázdnin až do dňa zápisu na druhý stupeň.

Príklad:

Ak študent pokračuje z prvostupňového štúdia na druhostupňovom štúdiu VŠ, štát platí poistné na zdravotné poistenie aj v období medzi skončením prvostupňového štúdia a zápisom na druhostupňové štúdium.

Absolvent vysokoškolského štúdia druhého stupňa (napr. magister, inžinier…) je poistencom štátu aj v období prázdnin, ak pokračuje a zapíše sa v tom istom roku na doktorandské štúdium dennou formou.

Dokedy platí štát zdravotné poistenie študentom

Štát platí zdravotné poistenie za študenta vysokej školy, ak sú splnené tieto podmienky:

študuje v dennej forme (za študentov externej formy štúdia štát poistné neplatí),
nedovŕšil vek 30 rokov,
ešte nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (t. j. titul „Ing.“, „Ing. Arch.“, „MUDr.“, „MDDr.“, „MVDr.“, „Mgr.“, „Mgr. Art.“).

Štát platí poistné aj za študenta doktorandského študijného programu, ak spĺňa tieto podmienky:

študuje v dennej forme,
celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku určenú pre daný študijný program,
ešte nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (titul PhD.).
nedovŕšil vek 30 rokov.

Všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Ak niektorú z uvedených podmienok doktorand nespĺňa, musí si platiť poistné sám (ak nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, za ktorú platí poistné štát z iného dôvodu).

Prečítajte si aj:

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Koniec štúdia na vysokej škole a zdravotné poistenie

Pozor na deň štátnic (promócie nerozhodujú)

Status študenta zaniká dňom vykonania poslednej štátnej záverečnej skúšky. Doktorandské štúdium sa ukončuje dňom obhajoby dizertačnej práce. Tento dátum je dôležitý a netreba si ho mýliť s dňom promócií alebo 31. augustom.

Zároveň sa končí aj štatút poistenca štátu, za ktorého štát platí poistenie na zdravotné poistenie, takže každý „skončený“ študent si musí následne zdravotné poistenie vyriešiť.

Na výber máte 3 možnosti, ako postupovať:

zamestnáte sa alebo začnete podnikať
zaevidujete sa na úrade práce
začnete si platiť zdravotné poistenie sami

1. Zamestnanec, SZČO

ak sa zamestnáte, zdravotné poistenie za vás začne platiť zamestnávateľ. Oznámenie poisťovni posiela zamestnávateľ.
ak začnete podnikať, zdravotné poistenie si platíte ako SZČO.

2. Nezamestnaný na úrade práce

tým znova získate štatút poistenca štátu, ktorý nemusí platiť poistné na zdravotné poistenie.

3. „Dobrovoľne nezamestnaná osoba“ – samoplatiteľ

za samoplatiteľa sa považuje osoba, ktorá nie je zamestnancom, SZČO, ani poistencom štátu (napríklad uchádzač o zamestnanie, študent, dôchodca a pod.),
samoplatiteľ má povinnosť oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni – musí sa osobne alebo elektronicky prihlásiť v zdravotnej poisťovni (vypísaním tlačiva Oznámenie poistenca/platiteľa poistného).
má povinnosť platiť si minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Splatnosť preddavku je do 8 dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca (napríklad za september je potrebné uhradiť preddavok do 8. septembra),

Minimálny preddavok na poistné na zdravotné poistenie v roku 2026 pre samoplatiteľa = mesačne 121,92 eur.

60,96 eur platia osoby so zdravotným postihnutím.

Prerušenie štúdia a zdravotné poistenie

Ak študent preruší štúdium, nepovažuje sa za poistenca štátu, za ktorého platí poistné na zdravotné poistenie štát.

Výnimkou je prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. To musí potvrdiť ošetrujúci lekár. V takomto prípade osoba ostáva poistencom štátu a poistné na zdravotné poistenie si platiť sama nemusí.

Nakoľko študent počas prerušenia štúdia nie je poistencom štátu, musí si platiť preddavky na poistné ako samoplatiteľ. Preddavky platiť nemusí, ak sa zaeviduje na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Do zdravotnej poisťovne treba priniesť do 8 dní doklad o prerušení štúdia. Súčasne oznámi nového platiteľa poistného na obdobie prerušenia štúdia.

Iná situácia:

Ak sa študent po prerušení štúdia zamestná, vznik pracovného pomeru oznámi jeho zamestnávateľ, ktorý za neho platí poistné.

Prečítajte si aj:

Môžu si rodičia daňový bonus na deti rozdeliť?

Prídavky na študentov

Rodič má nárok na prídavok na dieťa, kým sa považuje dieťa za nezaopatrené. Za nezaopatrené dieťa sa považuje každé dieťa – od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky.

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Musí sa však uskutočňovať na vysokej škole dennou formou.

Dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, sa už nepovažuje za nezaopatrené.

Prečítajte si aj:

Nezaopatrené dieťa

Prídavky počas prázdnin

Prázdniny medzi strednou a vysokou školou, prípadne medzi skončením bakalárskeho štúdia a pokračovaním na druhom stupni VŠ neovplyvnia nárok na dávky.

Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Obdobne to platí po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.

Prídavky a prerušené štúdium

Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa na účely prídavku na dieťa považujú aj opakované ročníky štúdia.

Za sústavnú prípravu sa však nepovažuje obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo. V takomto prípade oprávnenej osobe za dané obdobie nepatrí prídavok na dieťa.

Prečítajte si aj:

Ako si na brigáde zarobiť viac peňazí?