Thomas Alva Edison: príbeh nezlomnosti muža, ktorý rozsvietil Ameriku

Thomas Alva Edison patrí medzi tých vynálezcov, ktorí zmenili každodenný život tak radikálne, že si bez jeho nápadov moderný svet nedokážeme vôbec predstaviť. Bol podnikateľ, vizionár, experimentátor, fanatik do práce a človek s neuveriteľnou schopnosťou nevzdať sa. Počas života získal neuveriteľných 1 093 unikátnych patentov, čo z neho robí jedného z najproduktívnejších vynálezcov v dejinách.

Najviac si ho spájame so žiarovkou. Edison bol ale oveľa viac než „ten, čo vymyslel umelé osvetlenie“. Jeho vynálezy položili základy filmového a hudobného priemyslu, elektrifikácie, telekomunikácií aj masovej industriálnej výroby. Rovnako ako jeho veľký rival Nikola Tesla, aj on bol poháňaný neustálou zvedavosťou a presvedčením, že veci sa dajú urobiť lepšie.

Nekonečne zvedavý Thomas

Thomas Alva Edison sa narodil v roku 1847 v mestečku Milan v štáte Ohio. Bol najmladší zo siedmich detí a od malička pôsobil trochu „inak“. Neustále sa pýtal prečo, rozoberal predmety, a kládol učiteľom ťažké otázky. Do školy chodil iba krátko a nakoniec sa ho ujala jeho mama, ktorá pochopila, že zvedavosť svojho syna nemá potláčať, ale podporovať. Doma ho naučila čítať a písať, dala mu tiež základy aritmetiky. Čítala s ním knihy o fyzike a základoch chémie (A School Compedium of Natural and Experimental Philosophy od Richarda Greena Parkera) a dovolila mu zriadiť si v pivnici svoje prvé laboratórium.

Edison od útleho detstva miloval experimenty a väčšinu z nich si aj sám financoval – zarábal si predajom sladkostí a novín, ktoré sám tlačil vo vyradenom vlakovom vozni. Nazval ich Grand Trunk Herald, získal si okolo päťsto pravidelných odoberateľov a ich prvý výtlačok mu neskôr visel doma až do smrti. Mal len pätnásť rokov, keď zachránil dieťa pred idúcim vlakom. Jeho otec bol tak vďačný za záchranu života svojej ratolesti, že mladého Edisona vyučil za operátora telegrafu. Túto zručnosť využil pri práci telegrafistu pre vlakovú spoločnosť Grand Trunk Railway. Popri nočnej obsluhe telegrafu študoval knihy o analytických metódach a takmer nespával. Nikdy neprestal veriť v silu vlastných nápadov a dedukcií zo svojich pozorovaní. Jeho neskorší život to len potvrdzuje.

Továreň na nápady

Edison bol presvedčený, že vynálezy netvoria iba dobré nápady, ale tvrdá práca. Sedem rokov sa venoval práci telegrafistu. Popri nočných službách sa naučil španielčinu a vynašiel svoje prvé patenty – obidva úzko späté s technológiou telegrafie. Išlo o burzový telegraf pre finančníkov a elektrografický volebný záznamník. Edison na týchto technológiách zarobil svoje prvé väčšie peniaze, tie však investoval do neúspešnej expanzie do New Yorku a tak ostal bez prostriedkov. Jeho priateľ a kolega z obsluhy telegrafu Franklin Leonard Pope mu dovolil bývať a ďalej tvoriť vo svojej pivnici v New Jersey, kým pracoval ako elektrotechnický inžinier vo firme podnikateľa a univerzitného profesora Samuela Lawsa. Neskôr s Franklinom Popeom založil svoju prvú firmu. Podarilo sa mu získať značné investície a tak mohli najať v priebehu niekoľkých mesiacov až päťdesiat zamestnancov a započať práce na Edisonových ideách vo veľkom. Rast na seba nenechal dlho čakať a o päť rokov neskôr už bolo zamestnancov niekoľko stoviek. Tu vznikol aj prvý telegraf, ktorý vedel prostredníctvom jediného drôtového spojenia prenášať simultánne až štyri rôzne správy. Edison bol neustále zaneprázdnený budovaním svojej firmy a onedlho bolo jeho zamestnancov toľko, že bol nútený firmu presťahovať do slávneho laboratória v Menlo Parku v New Yorku. Práve tam neskôr vznikli vynálezy, ktoré zmenili dovtedajšie chápanie sveta.

Jedným z nich bol fonograf – prvý prístroj, ktorý dokázal nahrávať a prehrávať zvuk – hoci v limitovanej kvalite a znovu prehrateľný len niekoľko krát – kvôli opotrebovaniu cínovej fólie, na ktorej bol zvuk zachytený. Keď ho Edison prvýkrát predviedol novinárom, mysleli si, že ide o kúzlo. Ľudský hlas zachytený na kúsku cínovej fólie? Pre ľudí v 19. storočí čistá mágia a tak Edisona verejnosť začala prezývať “Kúzelník z Menlo Parku”.

V Menlo Parku tiež vznikol po rokoch pokusov prvý komerčne funkčný systém elektrického osvetlenia – žiarovka, ističe, vedenia, generátory, systémy merania aj elektráreň. Edison pochopil, že nestačí vymyslieť žiarovku – musí vymyslieť celý systém, aby ju ľudia vôbec mohli používať. Pochopil totiž, že svet nepotrebuje len dobrý produkt, ale aj následnú distribúciu ku jeho koncovým používateľom. Toto viedlo ku prvej komerčnej aplikácií Edisonovej žiarovky – osvetlenie parníku Columbia. Trvalo však ešte niekoľko rokov, kým sa mu v roku 1882 podarilo osvetliť priestory svojich zákazníkov na Manhattane v plnej prevádzke.

Môže ťa zaujímať aj: Benjamin Franklin: Génius, ktorý skrotil blesk a naučí vaše deti milovať vynálezy

Svetlá, kamera, akcia!

Len málo ľudí vie, že Edison bol priekopníkom aj vo filmovej brandži. Túžil vytvoriť niečo ako “fonograf s fotografiami” a následne ich synchronizovať spolu s fonografom tak, aby vznikol prvý ozvučený film. Spolu s Williamom Dicksonom vytvoril kinetoskop: zariadenie, ktoré umožňovalo sledovať krátke pohyblivé obrázky. Edison poskytol elektromechanický základ a Dickson prispel svojimi znalosťami optiky a technológie filmu. Neskôr otvoril prvé filmové štúdio na svete a pomenoval ho Black Maria. Tu vznikali prvé profesionálne filmové nahrávky. Neboli to ešte veľkofilmy ani nemé obrázky s Charliem Chaplinom, ktoré dobyli svet o niekoľko dekád neskôr ale aj tak stál pri zrode celého filmového priemyslu. Bez Edisonovho kinetoskopu by možno dnešný Hollywood ani neexistoval.

Nezlomnosť

Edison bol známy svojím výrokom:  „Nezlyhal som. Len som našiel 10 000 spôsobov, ako to nefunguje.“

Tento prístup k zlyhaniam bol dôvodom, prečo nakoniec uspel. Namiesto toho, aby sa nechal odradiť, bral každý neúspech len ako ďalšiu iteráciu k lepšiemu riešeniu. A práve preto dokázal svetu priniesť tak veľa. Mal totiž systém, nie len dobré nápady.

Rodičovský tip:

Edisonov príbeh je skvelou ukážkou toho, že úspech nie je výsledkom geniality, ale vytrvalosti. Ak chcete doma podporiť podobný prístup, nechváľte deti len za to, keď sa im niečo podarí. Chváľte ich aj za snahu a vynaloženú trpezlivosť.

Namiesto vety „Ty si ale šikovný, že si to vyriešil“ skúste povedať: „Musel si sa na tom poriadne natrápiť, to je super, že si vydržal až do konca!“ Tak sa deti učia byť hrdé na svoju cestu, nie len na úspech v cieli. Naučia sa tiež zdravo znášať prekážky po ceste, čo im dodáva životnú odolnosť.

Vojna prúdov

Hoci sa ich mená dnes často spomínajú spolu, Edison a Tesla boli úplne rozdielne typy. Prvý menovaný bol praktický, tvrdohlavý a obchodne zdatný, naopak mladý Nikola bol vizionár, introvert a snílek s hlavou plnou teórií. A tak Thomas Edison vydržal mentorovať mladého Teslu len pol roka. Ich konflikt sa najviac vyostril počas tzv. „vojny prúdov“, čiže sporu, či má byť moderná elektrická sieť postavená na Edisonovom jednosmernom prúde (DC) alebo Teslovom striedavom prúde (AC). Edison sa striedavého prúdu obával, a tak sa ho snažil diskreditovať aj nevhodnými metódami – verejnými ukážkami nebezpečnosti striedavého prúdu, napr. popravou zvierat. Edison dokonca využíval svoje štúdiá na tvorbu filmov o škodlivosti striedavého prúdu (viď. Electrocuting an Elephant). História však nakoniec dala za pravdu Teslovi a striedavý prúd sa ukázal ako efektívnejší na prenos elektrickej energie na veľké vzdialenosti. Napriek svojim rozdielom obaja vynálezcovia zanechali obrovský odtlačok na modernej civilizácii.

Odkaz, ktorý stále svieti

Edison zomrel v roku 1931, obklopený obdivom priateľov ale aj mnohými kontroverziami. Jeho syn Charles na pamiatku zachoval jeho posledný výdych a podaroval ho dlhoročnému priateľovi – Henrymu Fordovi. Edison rozsvietil celý svet, položil základy filmu, nahrávania audiostôp, nabíjania batérií, vyhľadávania ponoriek pod vodou aj masového využitia elektriny – hoci tu sa o úspech delí aj s Nikolom Teslom a ďalšími brilantnými mozgami tých čias. Ale jeho najväčší odkaz je jednoduchý: Tvrdá práca a nezlomný prístup sú rovnako dôležité esencie úspechu ako geniálne nápady. 

Prebuďte zvedavosť vašich detí so Súbojom vynálezcov

Tento článok sme pripravili v spolupráci s autormi spoločenskej hry Súboj vynálezcov – zábavnej, vedomostnej aj taktickej hry pre deti a dospelých. Vďaka nej sa pozriete na svet vynálezov zblízka, spoznáte desiatky skutočných osobností a objavíte príbehy, ktoré formovali našu civilizáciu. Ak hľadáte ideálny vianočný darček pre celú rodinu, stačí kliknúť na: www.subojvynalezcov.sk

Súboj vynálezcov: spoločenská hra prebudí malých objaviteľov