Máme prezidenta

MikSa 0

Prezidentom EÚ sa stal belgický premiér Hermana Van Rompuy (62).

Väčšina z nás o ňom predtým nič nepočula. Kto je Herman Van Rompuy?

Prečo ho vlastne zvolilo 27 štátov EÚ za svojho prezidenta?

Ako ho vidia niektorí Európania žijúci v Belgicku? Pozrite si krátke video s anglickými titulkami

Ako ho vníma Vladimír Palko?

Niet udalosti, ktorá by lepšie vyjadrovala ducha postlisabonskej EÚ, ako je voľba Hermana Van Rompuyho za prezidenta EÚ.


            Najprv spôsob voľby. I na Slovensku ostali tisíce ľudí zarazených. Máme prezidenta ? Akého? Nuž, o zriadení funkcie sa hovorí v Lisabonskej zmluve, proti ktorej hlasovali v slovenskom parlamente iba piati poslanci. Tisíce ľudí si uvedomili, že udalosti bežia úplne mimo nich a mimo celej našej krajiny. Bol napísaný pred voľbou o nej čo len jeden komentár v novinách? Nie. Prebehla v politike nejaká diskusia, koho by malo podporiť Slovensko? Nič také. Všetko to bolo mimo nás a ďaleko od nás. A vážení občania, zvykajte si. Takto to bude aj v budúcnosti. A že to tak bude, sa rozhodlo v apríli minulého roku v hlasovaní o Lisabone.
            Avšak viac ako spôsob voľby ma fascinuje samotný nový prezident. Lídri EÚ sa jednoducho trafili. Nikto nereprezentuje po stránke duchovnej Európu lepšie ako Van Rompuy. Európa sa vzďaľuje od svojich pôvodných hodnôt, ktoré ju urobili veľkou, rýchlosťou, ktorá sa rovná rýchlosti, s akou sa zbavujú západoeurópske kresťanskodemokratické strany svojho kresťanských postojov. To je zákon takmer fyzikálny.
            Jednou takou stranou sú belgickí flámski kresťanskí demokrati. Vráťme sa do roku 1990. V Belgicku vládne vláda premiéra Wilfrieda Martensa, ktorý je práve z tejto strany. Do parlamentu predkladajú socialisti a liberáli zákon o drastickej liberalizácii potratov. Kresťanskí demokrati majú dve možnosti. Prvá je ísť do zápasu a pohroziť pádom vlády. Lenže to by znamenalo prísť o posty. Rozhodli sa pre druhú možnosť. Buďme ticho, vôbec o tom nepíšme, nehovorme, nerobme z toho politickú tému. Nech si to schvália a vládne sa ďalej, ako keby sa nič nestalo.
            Skomplikovali to dve osoby. Prvou bol kráľ. Kráľ Baudouin bol verný katolík, ktorý trpel bezdetnosťou svojho manželstva. Z kráľovho okolia sa už koncom roka 1989 začali šíriť informácie o tom, že kráľ potratový zákon po jeho schválení nepodpíše. Druhou bol mladý novinár Paul Belien, ktorý túto informáciu priniesol. Chcel ju publikovať v novinách Gazet van Antwerpen, v ktorých pôsobil. Noviny boli blízke kresťanským demokratom. Šéfredaktor, bývalý hovorca premiéra Martensa, rozhodol, že informácia sa publikovať nebude. Belien publikoval informáciu v americkom Wall Street Journal. Beliena nato vyhodili z redakcie Gazet van Antwerpen. Belien jednoducho kazil líniu kresťanských demokratov. Líniou bolo tichúčko, tichúčko sa preniesť cez liberalizáciu potratov.
            Lenže Belienova informácia bola správna. Kráľ sa naozaj rozhodol zákon nepodpísať. Ak sa dovtedy kresťanskí demokrati iba pasívne prizerali liberalizácii potratov, teraz sa už hanebne nechali donútiť k aktívnej spolupráci na nej. Martensova vláda v zmysle ústavy na dva dni zbavila kráľa úradu. V prípade uprázdneného trónu podpisujú zákony všetci členovia vlády. Martensova vláda zákon podpísala a vzápätí parlament rozhodol o navrátení kráľa na trón.
            Čo s tým má Van Rompuy? Herman Van Rompuy bol vtedy predsedom strany kresťanských demokratov a za všetko toto opustenie kresťanských politických princípov niesol plnú zodpovednosť.
            Pre porovnanie. Keď náš vládny partner Pavol Rusko v roku 2003 predložil do parlamentu zákon o liberalizácii potratov, oznámili sme, že v okamihu, ako zákon nadobudne účinnosť, vláda skončí. K účinnosti zákona nikdy nedošlo. Keď Mikuláš Dzurinda odmietol plniť programové vyhlásenie vlastnej vlády vo veci výhrady vo svedomí, naše spoločné vládnutie sme ukončili a odišli sme do opozície.
            Toto sa však u kresťanských demokratov západného typu nenosí. Tam sa nosí heslo: Len žiadne osobné obete. Len žiadna strata postov. Len žiadna strata moci.
            Paul Belien si spomína na Hermana Van Rompuyho z 80. rokov ako na politika ideálov, ktorý kládol dôraz na ochranu života. Dnes je to inak. Belien píše na svojej stránke www.brusselsjournal.com :
            „Herman je ako Saruman, múdry čarodejník z Tolkienovho Pána prsteňov, ktorý prešiel na druhú stranu. Kedysi sa zaujímal o veci, o ktoré sa zaujímame my. Ale už to tak nie je. Vybudoval si vysokú vežu, z ktorej nám bude všetkým vládnuť.“

Správa, ktorú o zvolení Hermanna van Rompuy priniesli webnoviny.sk:

BRUSEL 20. novembra (WEBNOVINY) – Belgický premiér Herman Van Rompuy, ktorého vo štvrtok európski partneri vybrali na novovytvorený post prezidenta Európskej únie, je skúseným diplomatom s uhladenými spôsobmi schopným dosiahnuť kompromis. Šesťdesiatdvaročný kresťanský demokrat stojí na čele belgickej koaličnej vlády ako zástupca tamojších Flámov, je však známy ako frankofil. Ako jeden z mála belgických politikov tak dokázal stabilizovať situáciu v národnostne rozdelenom kráľovstve, kde proti sebe stoja flámsky sever a chudobnejší frankofónny juh. Van Rompuy prevzal vedenie kabinetu iba pred necelým rokom, keď sa v rámci krízových rokovaní nechal presvedčiť kráľom Albertom II. Dávnejšie pôsobil v belgickej vláde šesť rokov ako minister pre rozpočet. Neskôr bol predsedom dolnej komory parlamentu, väčšinu svojej politickej kariéry však strávil v pozadí.

Van Rompuy má slabosť pre japonskú poéziu haiku, ktorou sa prezentoval aj na jednej z októbrových tlačových konferencií. „Tri vlny. Valia sa do prístavu spoločne. Trio je doma,“ prečítal svoje malé dielo narážajúce na spoluprácu Španielska, Belgicka a Maďarska v rámci rotujúceho predsedníctva EÚ. Van Rompuyova nenápadnosť so sebou prináša výhodu, že na prestížny post nastupuje bez problematickej príťaže z minulosti. Podľa nemenovaného belgického komentátora Van Rompuy „otvára ústa iba preto, aby sa nadýchol“. V súvislosti s politikou EÚ je napriek tomu známy jeho odmietavý postoj k vstupu Turecka, ktoré podľa neho „nepatrí do Európy a nikdy nebude patriť do Európy“.

Van Rompuy sa narodil 31. októbra 1947 v bruselskom obvode Etterbeek, teda takmer priamo v dnešnej „Európskej štvrti“ belgickej metropoly. Vo svojom rodisku študoval filozofiu a ekonomiku. Do politiky vstúpil už ako 26-ročný, keď sa stal predsedom mládežníckej rady strany Kresťanských demokratov a Flámov (CD&V), vtedy známej ako Kresťanská ľudová strana (CVP). Van Rompuy je praktizujúci rímsky katolík. S manželkou Geertrui má štyri deti.

Predseda Európskej rady, ako sa oficiálne nazýva post europrezidenta, je volený lídrami členských štátov EÚ na dvaapolročné funkčné obdobie. Rovnaká osoba môže odslúžiť v tejto funkcii maximálne dve za sebou idúce funkčné obdobia. Europrezident bude reprezentovať úniu navonok, predsedať summitom EÚ a koordinovať spoločnú politiku členských štátov. Jeho alebo jej hlavnou kompetenciou má byť podľa Lisabonskej zmluvy „napomáhanie súdržnosti a hľadanie konsenzu“ medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ.

Europrezident urobí z únie ešte silnejšieho partnera, tvrdí Obama

Americký prezident Barack Obama vo štvrtok Európskej únii pogratuloval k výberu prvého prezidenta v histórii. Podľa neho oficiálna hlava EÚ urobí z Európy „ešte silnejšieho partnera“. „Spojené štáty nemajú silnejšieho partnera ako Európu, pokiaľ ide o rozvoj bezpečnosti a prosperity na celom svete,“ uviedol šéf americkej administratívy v oficiálnom stanovisku krátko po návrate zo svojho ázijského turné.

Dohodli sme sa rýchlo, preukázali sme dôveryhodnosť, tvrdí Fico

Bolo nás viac, ktorí sme chceli svetoznámeho lídra, no dopadlo to takto, skonštatoval po štvrtkovom mimoriadnom summite lídrov členských štátov Európskej únie slovenský premiér Robert Fico. Ako povedal na margo jeho výsledkov, zvolenie belgického premiéra Hermana Van Rompuya za prvého europrezidenta bolo výsledkom kompromisu zo strán prítomných lídrov a európskych frakcií. Fico v tejto súvislosti ocenil aktivity švédskeho predsedníctva 27-členného bloku a menovite premiéra Fredrika Reinfeldta, ktorý podľa neho nesie zásluhu na veľmi hladkej a rýchlej dohode vrátane postu vysokého predstaviteľa únie pre zahraničnú politiku. Tým sa stala britská eurokomisárka pre obchod Catherine Ashtonová. Ako sa ukázalo, konzultácie aktuálneho predsedníctva únie mali „rozhodujúci význam“, priznal Fico.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Pridaj komentár