"Nechcem. Nezvládnem to. Už som asi stará…" strach z ďalšieho pôrodu ma ochromil.

Teším sa na pôrod!

Pred 2,5 rokmi by som tomu neverila…

Od 4.bábätka som sa stretávala s vetami:

Máš už toľko detí, bude to ľahké. Vieš, čo a ako. Už poznáš bolesť, vieš, čo čakať.

V skutočnosti?

Nie je to tak.

Každý pôrod má tisíc otáznikov:

– Kedy príde?

– Ako príde?

– Bude všetko v poriadku?

– Aký bude personál?

Ani bolesti nemusia byť tie isté. A ani ja nie som tá istá.

Pri siedmom dieťatku ma strach úplne ochromil. Bála som sa a zapasila som so svojimi myšlienkami.

Dovtedy som bola „hrdinka“ – mama, čo všetko zvládne a vydrží. Utešovala som sa, že pôrod je len pár hodín z môjho života-z mojho dňa.

Ale tentokrát to nefungovalo.

„Nechcem. Nezvládnem to. Už nie. Už som asi stará…“

A potom, jedného večera …

Jedného večera niekoľko dní pred pôrodom sme si s deťmi ľahli do postele a začali sa pýtať na svoje príchody na svet.

Rozprávala som im o každom jednom pôrode. O každom zázraku.

Povzbudená týmito svedectvom,ktoré som nahlas musela vyriecť, aby vyšli na povrch ako pravda, ma oslobodili.

Pri každom jednom pôrode som citila Boziu ruku. Každý jeden som zvládla.

A teraz?

Z tehotenstva, ktoré ma zaskočilo, sa stalo tehotenstvo, z ktorého mám nesmiernu radosť.

Teším sa na pôrod. Teším sa na ňu. Viac ako na bolesť, myslim na ten prvý pohľad do jej očí. Po 14.rokoch opät nazriem do dievčenských očí.

Dnes viem, že mnohorodička neznamená, že vie, čo ju čaká, že je skúsenejšia,..

Mnohorodička neznamená, že je to ľahšie.

Ale znamená to, že pozná cestu. A vie, kto ju povedie.

Necítim sa stará. Necítim sa bezmocná. Nebojím sa.

A viem, že to zvládnem, lebo nebudem sama.

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)