Prečo máte potrebu ubližovať iným komentármi, ako vyzerajú?

Bodyshaming spôsobuje utrpenie

„Váha nikdy nebola témou, ktorej som sa chcela verejne venovať. Vždy to odvádzalo pozornosť od toho, čo som reálne chcela povedať, či urobiť. Nakoniec zostávala tá Koščová, ktorá sa príšerne oblieka a k tomu ešte aj príšerne vyzerá,“ napísala Katka na svojom Facebooku.

„Ten istý bulvár, ktorý ma dnes chváli a chce vedieť ako som schudla ma pri tej istej váhe akú mám dnes šikanoval pred rokmi. Chcú rozhovory a keď im povieme, že sa nebudem baviť o chudnutí povedia, že to asi neprejde cez redakčnú radu,“ smeje sa im Katka úprimne a jedným dychom dodáva:

„Ja sa o tom nechcem baviť. Chápete. Roky som sa tvárila, že mi bodyshaming nevadí, lebo sú predsa dôležitejšie veci, ale pravdou je, že som tým veľmi trpela. Vyabstrahovať človeka na kus mäsa a opekať ho na ražni…

Veľmi by som si priala, keby sme mohli všetci svorne tuční, chudí, dlhí, krátki, bieli, hnedí, takí, onakí žiť na tejto planéte bez toho, aby sme si robili zle, aby sme boli súdení podľa vonkajších znakov. Možno by sme sa bez pocitov viny, zlyhania a hanby mali omnoho radšej a keď sa máme radi, chceme a robíme pre seba to najlepšie,“ uzavrela Katka tému.

Aj ja by som si to priala. Ale dá sa to?

Nežijeme zrovna v spoločnosti, ktorá vyzdvihuje silné stránky ostatných. Nežijeme vo svete, kde sa ľudia vzájomne povzbudzujú. Skôr sa radi navzájom zhadzujeme. Prečo?

Lebo zrejme nám to urobí aspoň na chvíľu dobre. Možno sa pár minút cítime lepšie. A menej ohrozené napríklad krajšími ženami – ach, ten pocit, keď o nich môžeme utrúsiť, že predsa len majú tučné stehná alebo kruhy pod očami alebo ach, obidve naraz!

Keďže si chceme tento pocit víťazstva čo najviac vychutnať, nemôžeme si ho nechať len pre seba, to by nemalo taký efekt. A kde inde môžeme dokonale nechať prechod našim emóciám, ako v žumpe internetu? Je to úžasné miesto, ktoré nám dáva príležitosť správať sa otrasne.

Sue Scheff, autorka knihy Shame Nation (Národ hanby), povedala: „Ženy nielen rýchlo útočia, ale sú aj obeťami útokov. Ženy, ktoré sa necítia dosť silné v reálnom živote, si myslia, že na internete môžu kohokoľvek roztrhať na márne kúsky.“

Sama bola obeťou kybernetického útoku, označená za „odporného šialenca,“ či „zlomyseľného psychopata.“ O svojej útočníčke povedala: „Zranení ľudia zraňuj iných.“

Niekedy títo zranení ľudia natoľko stratia kontakt sami so sebou, s hranicami toho, čo je ešte únosné a čo už je za čiarou, že si ani nevšimnú, ako hlboko klesli.

Máme však každý deň príležitosť uvedomiť si, ako na tom sme a či skutočne máme tak nízke sebavedomie, že nevieme odolať potrebe negatívne hodnotiť iných. Zosmiešňovať ich pre ich výzor. Ako protijed tohto správania stačí zastaviť sa. Zastaviť svoje hanlivé myšlienkové pochody o druhých, zastaviť svoje prsty pred hnusnými komentármi, ktorými by sme mohli niekoho virtuálne poštekliť.

Povedať o niekom, kto nám nie je sympatický, niečo pozitívne, to je zase o ešte jeden level vyššie. Možno aj o dva. Predstavte si ale ten krásny svet, v akom by sme mohli všetci žiť.

(4 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...